Slovenská romantická literatúra
Slovenská romantická literatúra. Štýl jednotlivých autorov a veršový systém.
A.
Sládkovič – Marína
S. Chalupka – Mor ho!
J. Botto – Smrť Jánošíkova
J. Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
Romantizmus vznikol ako protiklad ku klasicizmu, proti rozumu sa
začína zdôrazňovať cit, vzniká nová filozofia – idealizmus, ktorá hlása, že myšlienka, vedomie a duch sú prvotné, hmota a bytie
druhotné
- romantizmus má v jednotlivých národných literatúrach rôzne podoby.
Znaky romantizmu:
1. v
popredí je človek, ktorý nie je dokonalý, postavy často žijú na okraji spoločnosti (trestanci, žobráci, tuláci)
2. hrdina túži po
slobode a dostáva sa do konfliktu so spoločnosťou, búri sa (revoltuje)
3. v tomto konflikte je hrdina osamelý a nepochopený
4.
rozpor medzi snom a skutočnosťou
5. titanizmus – vykonanie mimoriadneho činu
6. koniec je vždy tragický, hrdina zomiera
7.
autor sa stotožňuje s hrdinom – autoštylizácia
9. využitie protikladov, čiže kontrastov
10. diela sú poznačené pesimizmom,
beznádejou, smútkom
12. literatúra je subjektívna
13. námety z minulosti
14. pestuje sa lyrika, epika, dráma menej
15.
lyrika splýva s epikou = vznik lyricko-epických skladieb
ROMANTIZMUS V SLOVENSKEJ LITERATÚRE
Literárny program
štúrovcov
Štúrovci sa opierali o ľudovú slovesnosť, napodobňovali ju. Hlavným literárnym okruhom sa stáva lyrika.
Najčastejším útvarom bola balada. Typická je sylabická prozódia. Rozvíja sa aj próza, ale v menšom rozsahu – historické povesti, kratšie
prózy zo súčasného života.
Medzi najznámejších štúrovcov patria:
Samo Chalupka – najstarší básnik,
vyjadruje v básňach lásku k domovine
Janko Kráľ– najrevolučnejší básnik romantizmu
Andrej Sládkovič – jediný písal
o láske k žene, ktorá mu splynula s láskou k vlasti
Ján Botto – najmladší, písal až po revolúcii 48/48
Najznámejšie diela
SAMO CHALUPKA: Mor ho!, Turčín Poničan, Boj pri Jelšave, Branko, Likavský
väzeň,
Mor ho! - hrdinská báseň, lyricko-epická, historická
- cisár Constantinus v r. 358
vtrháva do Panónie, aby si podrobil Slovákov
- slovanskí junáci prinášajú mierové posolstvo – slobodomyseľnosť, hrdosť
-
cisár neuznáva ich slobodu, junáci zomierajú v boji proti presile, no ako víťazi
- hrdina je kolektívny
· hlavná myšlienka –
boj za slobodu („voľ nebyť ako byť otrokom“)
JANKO KRÁĽ : Šahy, Zaliata panna vo Váhu a divný Janko,
Jarná pieseň, Orol vták
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko - balada
- vyjadrené všetky
rozpory, smútok, nespokojnosť so svetom, ale aj láska k ľuďom a vôľa priniesť im slobodu,
- v prvej časti lyrický opis svojho
vnútra, nenachádzajúceho nikde pokoj
- druhá časť: baladický príbeh - Janko uvidí zakliatu pannu vo Váhu a vrhne sa do vody, aby ju
zachránil
ANDREJ SLÁDKOVIČ: Marína, Detvan, Nehaňte ľud môj
Marína - ľúbostná lyricko-epická skladba, má dve časti
- 10-veršové strofy
- prvá časť –
nešťastná láska k Maríne
- druhá časť: reflexívno-symbolická časť, láska nadobúda nadosobný spoločenský charakter,
postupne sa prelína básnikova láska k dievčaťu s láskou k otčine (preto bola báseň napádaná)
Detvan: - lyricko-epická skladba
- 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský
jarmok, Vohľady, Lapačka
- Dej sa dohráva na Slovensku, v Detve.
JÁN BOTTO: Žltá
ľalia, Margita a Besná, Smrť Jánošíkova
Žltá ľalija – balada o porušení manželskej prísahy
vernosti – Eva sa po Adamovej smrti vydá a ten si po ňu príde
Smrť
Jánošíkova - lyricko-epická, reflexívna skladba
- 9 spevov + lyrický predspev
-
idealizácia
- 9. spev – alegorický. Jánošíkova svadba s kráľovnou víl = nesmrteľnosť
Veršový systém štúrovcov
bol jednoduchý, vychádzal z ľudovej poézie, napodobňoval ľudový verš a hudbu. Používali sylabický veršový systém -
často sa nazýva aj Štúrovský veršový systém. Ide o najstarší veršový systém.
Jeho znaky sú:
1. izosylabizmus
(rovnoslabičnosť, gréc. syllabe = slabika) – opakovanie veršov s rovnakým počtom slabík,
2. výskyt združeného rýmu,
3. intonačná prestávka v strede verša (dieréza – veršový predel), ktorá ho intonačne rozdeľuje na dve časti – dva polverše,
4. rytmicko-syntaktický paralelizmus – zhoda veršového (významového) a rytmického členenia (končí veta a zároveň končí verš),
5. spájanie veršov do dvoj- a trojverší.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta