P. O. Hviezdoslav – Hájnikova žena, Krvavé sonety, Ežo Vlkolinský
P. O. Hviezdoslav - základné témy jeho lyriky a epiky.
P. O. Hviezdoslav – Hájnikova žena, Krvavé
sonety, Ežo Vlkolinský
PAVOL ORSÁGH HVIEZDOSLAV (1949 – 1921)
- narodil sa,
žil a zomrel na Orave, pochádza zo zemianskej rodiny
- je to najväčší slovenský básnik, pseudonym Hviezdoslav si zvolil preto, že
chcel, aby jeho tvorba obsahovala všetko od zeme po hviezdy. Písal lyriku, veršovanú epiku, verš. Drámu
Znaky Hviezdoslavovej poézie
1. Všetky básne sú napísané v jambe – jamb je netypický pre slovenskú
literatúru, básne sú „ťažké“
2. Na začiatku verša je vždy jednoslabičné slovo
3. Priniesol skrátené slová, aby mu
vyšiel jamb
4. Hviezdoslav používa prevrátený – obrátený slovosled – inverziu
5. Priniesol írečité ľudové slová (málo
používané)
6. Priniesol novotvary
7. Synonymický rad – viacero synoným za sebou
LYRIKA - napísal 8 veľkých básnických cyklov: Sonety, Letorosty, Žalmy a hymny, Prechádzky
jarom, Prechádzky letom, Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety
V zbierkach sa zaoberal rôznymi úvahami o prírode, vesmíre, ľudskom
konaní, o nespravodlivosti, o pravde, dobre, kráse, zamýšľa sa nad zmyslom ľudského života. Básnik pomaly prechádza od osobných problémov
k problémom života slovenského ľudu (vykorisťovanie, bieda, úpadok morálky) a obviňuje pánov z ťažkého položenia ľudu. Významná je
báseň Ó PREČO NIE SOM VÍCHROM – autor tu túži, aby bol víchrom, aby mohol odfúknuť ľudské zlo, aby zmizli zlodeji, ľudské klamstvo...
V Prechádzkach jarom a letom opisoval krásu hornooravskej prírody, vedie rozhovory s kvetmi, stromami, vtáčaťom...
V zbierke Dozvuky žiali nad ubúdaním tvorivých síl, lúči sa, prestal tvoriť. Vypuknutie 1. sv. vojny ho prinútilo zareagovať a napísal
svoj najkrajší básnický cyklus
Krvavé sonety
- sú vyvrcholením jeho tvorby,
napísal ich v r. 1914, vyšli až v r. 1919
- skladajú sa z 32 sonetov (sonet = znelka sa skladá zo 14 veršov, u Hv. je usporiadaný
4+4+6, každý sonet je vlastne samostatná ucelená myšlienka)
- cyklus má 3 časti:
1. začína sa úvodnou básňou
A NÁROD OBORIL SA NA NÁROD
- podáva tu obraz 1. svet. vojny, jej hrôz, dôsledkov, vojnové besnenie prirovnáva k besneniu dravcov,
poukazuje na to, že vo vojne zomierajú ľudia, ktorí priniesli ľudstvu veľké hodnoty
2. začína básňou KTO
ZAPRÍČINIL TENTO ÚPADOK, ZOSUROVENIE, ZDIVOČENIE
MRAVOV? - prichádza k záveru, že je to egoizmus jednotlivých národov, ktoré tužia po
zbohatnutí,
podáva ostrú kritiku spoločnosti, kultúry, vzdelanosti, náboženstva, lebo nedokázali
zabrániť stáročným útrapám
ľudstva a krviprelievania.
3. začína básňou Ó, VRÁŤ SA SKORO, MIERU MILENÝ
- vyjadruje túžbu po mieri a vieru
v lepšiu spoločnosť, túži, aby sa vytratila nenávisť medzi národmi, aby nebolo viac obetí, túži, aby zavládlo porozumenie, bratstvo a
mier
EPIKA
Hájnikova žena -
lyricko-epická reflexívna skladba
- hlavná myšlienka: rozpor medzi svetom chalúp a svetom kaštieľov, vyzdvihnutie morálnych a mravných
vlastností slovenského ľudu. Kompozícia: Pozdrav – prológ, 15 kapitol, Zbohom – epilóg
Hlavné postavy:
Michal Čajka – mladý
horár, ktorý slúži v panstve grófa Villániho
Hanka Čajková – žena Michala Čajku
Artuš Villáni – mladý gróf, zvrhlík –
predstavuje svet kaštieľov
Prológ - „Pozdravujem vás lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás.“- oslava prírody, obraz
jej čistoty a krásy
dej v 15 kapitolách
- zomrie starý hájnik Čajka, jeho syn Michal dostáva jeho miesto,
ožení sa s Hankou, žijú v horárni, uprostred krásnej prírody, chalupa je symbol ľudu a predstavuje istotu
- Artuš Villáni (grófov
syn) vidí Hanku v kostole, veľmi sa mu páči a príde ju navštíviť, chce sa napiť a za to jej aj zaplatí, Hanka je nahnevaná, na druhej
návšteve ju Artuš obťažuje, no Hanka mu utečie (mužovi o ňom nepovie), na tretej návšteve ho v sebaobrane zabije, vinu na seba zoberie
Michal a idú ho súdiť
- Hanka ide k rodičom, kde nenachádza pochopenie, mama jej umiera, Hanka sa zblázni a keď majú vyriecť rozsudok
nad Michalom, príde do súdnej siene a vykrikuje, že ona zabila grófa, súd ich prepustí (nemôže ju súdiť, keď je šialená)
- Hanke sa
narodí dieťa, vyzdravie, v hájovni zavládne pokoj a mier. Michal zachráni život grófa Vilániho (zastaví zdivené kone), ten sa mu chce
odvďačiť, núka mu zlato, ale Michal si želá len odpustenie za vraždu jeho syna a jeho želanie je splnené.
Dej je prerušovaný rôznymi
opismi, ľudovými piesňami, úvahami, v ktorých sa zamýšľa nad svetom pánov a ľudu, uvažuje o šťastí, o spoločnosti, o morálke,
príroda dokresľuje dej.
Epilóg – autor opakuje slová z prológu „Pozdravujem vás lesy, hory, z tej duše pozdravujem
vás.“ - príroda tu zohrala veľkú časť, lebo človek len v lone prírody môže žiť v harmónii.
Ežo Vlkolínsky - epos
(Vlkolínec je vlastne Vyšný Kubín,
Hviezdoslav tu opisuje aj staré zvyky oravskej dediny)
- téma: Vzťah zemianstva a ľudu, Hviezdoslav správne postrehol, že pyšné,
arogantné zemianstvo splynie s ľudom, lebo doba sa zmenila.
Dej: Hrdá zemianka Estera, vdova po Beňovi Vlkolínskom z Vlkolína
bráni svojmu
synovi Ežovi, aby si zobral za ženu sedliacke dievča Žofku Bockovie. Keď nadobudol spor
obrovské rozmery a zemania v
ňom preukazujú svoju nadradenosť nad sedliakmi, Ežo
Vlkolínsky odchádza z domu a oženil sa so Žofkou, prichýli ich strýko Eliáš
(Esterin brat)
- ich spor nakoniec vyrieši Ežov syn Benko, ktorý si svojou detskou nevinnosťou podmaní starú mamu a ona sa so synom
uzmieri
Gábor Vlkolínsky - epos o materiálnom i spoločenskom úpadku zemianstva
Všetky zemianky Gábora
odmietajú, lebo matka pije. Po smrti matky začína piť aj Gáborov otec. Gábor sklamaný svojím životom sa pokúsi o samovraždu, ale zabráni
mu v tom Ežo a nahovorí ho, aby si zobral za ženu dcéru sedliaka Blažku.
VERŠOVÉ SYSTÉMY
1.
Časomerný veršový systém bol založený na striedaní krátkych a dlhých slabík a dominoval v období klasicizmu v tvorbe J. Hollého
a J. Kollára;
2. Sylabický veršový systém prevládol v slovenskej poézii v štúrovskom období a opieral sa o ľudovú
slovesnosť;
3. Tonický veršový systém sa zakladá na rovnakom počte prízvukov v jednotlivých veršoch. Pre slovenčinu je
tento veršový systém nevhodný.
4. Sylabotonický veršový systém sa buduje na striedaní prízvučných a neprízvučných slabík
a na zachovávaní rovnakého počtu slabík v jednotlivých veršoch – je to obdobie od Hviezdoslava po voľný verš;
Sylabotonický veršový systém (slabično-prízvučná prozódia) sa opäť opiera o stopovú organizáciu veršov.
Dôležitá však nie je dĺžka slabiky, ale jej prízvučnosť, resp. neprízvučnosť, teda slovný prízvuk. Sylabotonická prozódia pozná len
tri stopy, a to trochej (- u), jamb (u -) a daktyl (- u u)
Rozlišujeme teda verše trochejské, daktylské, daktylotrochejské a jambické.
Sylabotonická prozódia dosť výrazne narúša rytmicko-syntaktický paralelizmus, veršové presahy sú veľmi časté.
Jambický
verš začali do našej poézie zavádzať Vajanský a Hviezdoslav.
Pre Hviezdosl. verš je typický veršový
presah, to znamená, že verš a veta sa nekryjú. Často používa jamb.
Jamb je
dvojslabičná básnická stopa, skladajúca sa z prvej slabiky krátkej a druhej dlhej, prípadne prvej neprízvučnej a druhej prízvučnej (u
-).
Jamb nie je pre slovenčinu prirodzený, je prirodzený pre gréčtinu. V slovenčine ho možno ho dosiahnuť tak, že na
začiatok veršov sa kladú najmä jednoslabičné (jako keď, nie, len) a trojslabičné slová, čím sa dosahuje, že slovné
prízvuky vychádzajú na párne slabiky. Nazývame to aj anakrúza = predrážka (gréc. odstrčenie)
Kto zapríčinil tento
úpadok, zosurovenie, zdivočenie mravov? Čo ľudstvo zviedlo s ducha veličavou
vbŕsť do bahna? Ký upír to a mlok, z
pŕs sajúci mu i dnes žitia mok...
Zones.sk – Zóny pre každého študenta