Symbolizmus vo svetovej a slovenskej literatúre
Symbolizmus vo svetovej a slovenskej literatúre
I. Krasko -Topole, Otcova roľa, Baníci, Zmráka sa, Nepýtaj
sa ma
M. Bančej - Nad splavom
Ch. Baudelaire - Mrcina
J. A. Rimbaud - Moja
bohéma- Fantázia
G. Apollinaira - Kaligramy, Kravata, Hodinky, Pásmo
LITERÁRNA MODERNA (
80. roky 19. storočia - 20. roky 20. storočia)
Historické okolnosti vzniku:
-ku koncu 19. storočia je
svet dávno rozdelený medzi impériá
-z Nemecka sa stáva druhý najpriemyselnejší štát v Európe- hneď po Veľkej Británii
-začína sa súperenia medzi veľmocami, štáty sa spájajú do vojnových blokov
-hrozí vojnový konflikt, ktorý vypukne v roku 1914- ( 1.
svetová vojna)
Literárna moderna:
-literárne smery zahrnuté do moderny sa obohacujú o prvky národných
literatúr, ako aj o prvky z estetiky a filozofie
-modernu zjednocuje: zdôrazňovanie jedinečnosti autorského subjektu, ktorý sa
dostal do vnútorného sporu s nehumánnou spoločnosťou
-do literatúry prichádza človek samotár
-literárne smery moderny:
Parnasizmus– odmietal spätosť umenia so spoločnosťou, má sa
tvoriť „umenie pre umenie“ , umenie nemá slúžiť spoločnosti. Zmyslom umenia má byť dokonalá krása,
viac ich zaujíma forma ako obsah
Dekadencia - znamená úpadok, opustili tradíciu poézie
Kubizmu s- vyznačuje sa geometrickým zobrazovaním predmetov
Futurizmu s-
oslavoval techniku, civilizáciu
Impresionizmus- zachytávali vlastné nálady,
pocity , okamžitý dojem nezaťažený rozumom
Symbolizmus
SYMBOLIZMUS- vzniká vo Francúzsku
na konci 19. storočia
-názov odvodzujeme od základného výrazového prostriedku – SYMBOLU, prostredníctvom ktorého sa
vyjadrovali, ďalej využívali :
-obraznosť, hudobnosť verša, neočakávané spojenia predstáv a predovšetkým prenášaním
významu
-hľadali výnimočné zvukové efekty, zámerne narúšali prozódiu verša , a tak sa zrodil
VOĽNÝ VERŠ
-do podstaty skutočnosti sa snažili preniknúť pomocou zmyslového vnímania
-básnici si
vybrali: osamelosť, nový priestor hľadali v neskutočne, sne, mimo reality
- všetka pozornosť v básni sa sústredí na básnikovo
„ja“
- podnety hľadali v mystike, náboženstve
-hlavným predstaviteľom symbolizmu v slovenskej literatúre je IVAN
KRASKO, ďalší predstavitelia: Vladimír Roy, E. B. Lukáč, V. Beniak
„Prekliati básnici“ -tento termín ako prvý použil Paul Verlaine
-označuje
umelcov, ktorí sa v spoločnosti cítili osamotení a nepochopení
-chceli obhajovať slobodu umeleckej
tvorby a búrili sa všetkému, čo ju obmedzovalo. Tuláci, bohémi, dobrodruhovia. Odmietali spoločnosť a ona odmietala ich
-predstavitelia : Jean Arthur Rimbaud, Charles Baudelaire...
SYMBOL- je nepriame pomenovanie, ktorým sa označuje nejaký abstraktný pojem ( nap. Tatry, Dunaj, Hron, Poľana – symboly
Slovenska využívané predovšetkým štúrovskými básnikmi)
-so symbolmi sa môžeme stretnúť nap. pri návšteve historických budov
a miest- erby
-vo výtvarnom umení- stredoveké umenie využívalo nap. trojuholník ako výraz sv.
Trojice, kruh- ako výraz božej nekonečnosti
-pri účasti na cestnej premávke- farby na semaforoch
CHARAKTERISTIKA SLOVENSKEJ LITERÁRNEJ MODERNY
-na konci 19.storočia sa v
Rakúsko- Uhorsku zrýchľuje rozvoj priemyslu. Slovensko sa stáva najpriemyselnejšou časťou Uhorska, čo zhoršuje podmienky slovenských
roľníkov
-veľa Slovákov odchádza za prácou do sveta(USA)
V tomto období na prelome storočí – nastupuje slovenská literárna
moderna:
IVAN KRASKO, VLADIMÍR ROY, IVAN GALL, JANKO JESENSKÝ
-kritizovali mravné a sociálne
pomery na Slovensku
-úcta k tradíciám, aj subjektívne motívy- prevládal smútok, pocity samoty
-prevláda lyrika, krátke
básnické útvary
-snažili sa o nový pohľad na človeka, používali nový slovník obraznosť, zdôraňovali melodickosť
- opierali
sa o trojslabičné slová( daktyl)
Porovnanie tvorby Krasko a Bančej
- havran, noc–-
symboly bezvýchodiskovosti
- topole–– symbol smútku, pesimizmu
Spoločnými motívmi Kraskovej a Bančejovej
básne sú predovšetkým obrazy noci- vyjadrené slovami Zmráka sa, stmieva sa, rytmus a melodika
básní. Kým u Krasku nachádzame vážnu, melancholicky stvárnenú tému a nadčasové, posvätné hodnoty
-u Bančeja- možno
identifikovať váhanie smutného vraha, ktorý zažíva depresiu z Viktorkinho plaču (Viktorka- tragická postava z románu B. Němcovej-
Babička)
-rytmus a melodika Kraskovej básne sa v Bančejovom podaní stávajú ironickým, sarkastickým výsmechom
-namiesto večných hodnôt u Krasku vnímame u Bačeja hodnoty, ktoré platia iba v aktuálnom okamihu
-kým u Krasku sa každodenný život viaže na veľké hodnoty, u Bančeja sa odvíja od momentálnej nálady
„depráku“
-Bančejov text smeruje k povrchnému vyjadreniu pocitov, ktoré sa dokážu veľmi rýchlo upokojiť- stačí chodca
sotiť do vody a depresia sa stráca
-Bančejova báseň je príkladom postmodernej tvorby založenej na: paródii - teda na
žartovnej, komickej alebo výsmešnej napodobnenine určitých prvkov umeleckého diela
IVAN
KRASKO ( 1876-1938) - vlastným menom Ing. Ján Botto
-zakladateľ slovenskej literárnej moderny, podľa neho sa volá
Kraskova básnická škola
Nox et solitudo ( Noc a samota)(1909)
-je 1. básnická zbierka slovenskej moderny
-názov vyjadruje základné motívy nielen tejto básnickej zbierky, ale aj celej autorovej tvorby – noc a samota
-pre básne tejto zbierky sú charakteristické najmä pocity: smútku, samoty, beznádeje, opustenosti. Básnik uteká do samoty, je
zúfalý, sklamaný
- v symbolicky ladených básňach sa stretávame s takými obrazmi prírody, ktoré vyjadrujú
stav jeho duše: čierna noc, šedá hmla, havran, topole bez lístia..
- najčastejšie témy: : ľúbostný cit:
Plachý akord, Už je pozde
spomienky na domov a matku: Vesper
dominicae
príroda : Topole, Zmráka sa
úvahy nad vlastným osudom
-svoj život prirovnáva k sivej mútnej kaluži a k pustej čiernej noci
-jeho básne sú precítené, písal vždy
o tom, čo osobne zažil, každá báseň je úprimnou spoveďou
- niektorých básňach do týchto pocitov vstupuje myšlienka
národnej témy- neslobody a utrpenia národa
-v celej zbierke využíva postupy: eufónie- zdôrazňuje melodickosť
verša - hudobnosť dosahuje opakovaním rovnako znejúcich samohlások a spoluhlások: zrála, plála, rudá ruža, prekvitala a
použitím daktylotrochejskej alebo daktylskej stopy
-z básní vystupuje aj zmyslové vnímanie sveta-
farba, tvar, zvuk- čo umožňuje zaradenie zbierky do impresionizmu ( farebnosť, zvuky, pocity tepla, chladu: rudé
slnko, sinavé hory, čierna beznádej, tichá svätyňa, Kristus v šero zahalený, tichom zapadá zeleň...)
-medzi hlavné autorove
symboly patria: havran, noc , samota
– zbierka je spojením :
lyriky samoty a lásky s lyrikou sociálnou
Chladný dáždik -básne plné
beznádeje
Topole ( báseň)
-v básni sa nachádzajú typické kraskovské motívy-
neurčitosť ( čiesi ,príznaky, čísi), vizuálna predstavivosť ( horizontálne a vertikálne obrazy) , strach ( bez lístia, bez žitia,
prázdno, mráz, nahota, holé, ošarpané...)
-kompozične: je rozdelená na pravidelné 5-veršové strofy
-
z umeleckých prostriedkov je výrazný paralelizmus prvého verša a refrén v troch strofách. Porovnáva sa
človek a príroda, do kontrastu sú postavené negatívne pocity človeka a majestátnosť či hrdosť topoľov. Postupne sa
vytráca napätie , plynúce z neznámeho , neurčitosť lyrického subjektu sa premieňa do konkrétneho pocitu autora (čísi-
môj), od všeobecného prechádza k individuálnemu.
- medzi ďalšie umelecké prostriedky patrí :
epizeuxa, zvolanie, symboly (havran, noc)
-Krasko zaradil do poézie pravidelný sylabotonický prozodický systém
s daktylotrochejskou tendenciou
Verše – básnická zbierka
(1912)
-zbierku venoval svojej snúbenici
-aj táto básnická skladba je naplnená hlbokým citom a úprimnou spoveďou básnikovej
duše
– v týchto básňach je už menej smútku a pesimizmu, básnik sa už vyrovnal s dávnymi bolesťami a sklamaniam- uvedomuje si,
že nemožno podliehať náladám, a opustenosti, ale že je potrebné
bojovať a najmä žiť
-z krízy lyrického subjektu pomôže
láska k milovanej žene a láska k domovine zachytená v básňach: Otrok, Otcova roľa, Baníci- sú to sociálne
básne
-aj tieto básne sú symbolické: otrok symbolizuje utrpenie národa, otcova roľa je symbolom domoviny a baníci
predstavujú celý národ
Otrok– báseň založená na symbole otroka ,ktorému od detstva zneli v ušiach
piesne matky otrokyne a ktorý čaká na signál , aby vykonal pomstu na otrokároch
Otcova roľa–- báseň-
sa básnik štylizuje do podoby tuláka, ktorý sa vracia po rokoch z cudziny na rodnú pôdu „ z cudziny tulák kročil som na ňu“
– a pritom cíti výčitky svedomia za to, že opustil starootcovskú roľu- domovinu
Baníci- v básni satan
pokúša slovenského baníka (Slovákov), aby za zlato , striebra a drahé kamene zradil svoj národ a dal sa na stranu panujúcich. Baníci
predstavujú spoločenstvo ľudí, ktoré dobýva poklady zeme, ale aj poklady bytia. Baníci vyženú démona kladivami
-démon symbolizuje
všetok sociálny a národnostný útlak za Uhorska
CHARLES BAUDELAIRE - predstaviteľ francúzskej
literárnej moderny, jednen z tzv. prekliatych básnikov
-napísal jedinú básnickú zbierku Kvety zla
–šokovala za jej nemravnosť , súdne zakázaná
-autor sa sústredil na vlastné pocity, na kontrasty viery a nevery, nehy
a vzdoru, radosti a zúfalstva
-proklamoval ,že človek nemôže dosiahnuť šťastie. Jediná cesta , ako uniknúť nude, je podľa neho
pokúsiť sa dobyť krásu zo zla, satana, z bolesti, neresti
-jeho estetickým ideálom je monumentalizácia zla, ničoty a smrti
-vytvára estetiku škaredého- používal surové, expresívne slová, naturalizmy (ty, ktorý si leprou ohlodaný do kosti)
Človek a more - báseň, porovnáva človeka k moru- sú podobní
Mrcina -
báseň – svoje milú prirovnáva k hnijúcej mrcine
JEAN ARTHUR RIMBAUD
-francúzsky básnik- jeden z prekliatych básnikov
-jeho tvorba je plná metafor, pomenovaní, zvukov a farieb, túžby po neobyčajných
zážitkoch
Iluminácie- básne v próze
Opitá loď- je najznámejšia báseň
-tvorí je reťazec metafor. Symbol–voľne plávajúca loď – je obrazom samotného subjektu básnika. Hľadanie neznámeho sveta je zároveň
únikom z reality( môžeme to chápať ako hľadanie slobody či zmyslu poézie) a vyúsťuje do poznania nemožnosti zmeniť život
Paríž sa znova zaľudňuje – báseň
-podal šokujúce obrazy Paríža ( zlodejov, vrahov, pouličné
prostitútky, zafajčené, špinavé krčmy...)
Aj napriek tomu Paríž zostáva mestom , ktoré básnik nadovšetko miluje
GUILLAUME APOLLINAIRE (1880-1918)
-avantgardný básnik, dramatik, prozaik – predstaviteľ kubofuturizmu
-
v zbierka Kaligramy- vytvoril nový žáner: kaligram – grafickú báseň s veršami usporiadanými do
obrazca
Alkoholy- zbierka básní
-zachytáva reťazec rozličných dojmov, videní, postrehov a nálad
-charakteristickým znakom básní je: poetickosť, melanchólia, humor, irónia, groteska
-striedajú sa tu prírodné a civilizačné
motívy. Témy: neskoré leto, jeseň, bývalé lásky, opustené ruky, plynutie času...
-úvodnou básňou je
Pásmo- autor sa v ňom s obdivom vracia do detstva, novinkou je preňho poznanie, že aj všedný deň má svoje čaro.
Podľa vzoru básne Pásmo vznikol nový žáner modernej poézie – pásmo:
- má väčší rozsah
- vyznačuje
sa polytematickosťou
-témy a motívy sa radia voľne do tematických celkov, ktoré spája ústredná myšlienka( tzv. voľné radenie
asociácií)
-vyvoláva dojem filmovej montáže
-ruší sa v ňom interpunkcia
-významnou jednotkou zostáva voľný verš
Zones.sk – Zóny pre každého študenta