Nadrealizmus v slovenskej poézii

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 28.02.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 393 slov
Počet zobrazení: 11 731
Tlačení: 603
Uložení: 635
Nadrealizmus v slovenskej poézii
Rudolf Fabry - Ja je niekto iný, Prvé stretnutie s Féneom
Vladimír Reisel - Vzdialenosť , blízkosť  Neskutočné mesto
Štefan Žáry - Tekutý poľovník, Zvieratník, Navštívenka

Nadrealizmus
- formoval sa v 2. polovici 30. rokov 20. Storočia
- predstavitelia: R: Fabry, V. Reisel, Ján Rak, Pavel Bunčák, Július Lenko, Ján Brezina, Š. Žáry
- nadrealisti sa snažili o novátorstvo - chceli dokázať nové rytmické a obrazotvorné vlastnosti slov. jazyka
- odmietali tradičné hodnoty, chceli šokovať meštiactvo a jeho vkus
- úzko spolupracovali s maliarmi, podnety hľadali aj v oblasti: psychológie, filmu
- počas vojny protestovali proti 2. svet. vojne, fašizmu
- tvorili na základe psychického automatizmu, čo im diktovalo podvedomie, bez kontroly rozumu- psychologický automatizmus
- dôraz kládli na tzv. kŕčovitú krásu, ktorá  sa zakladá na šokujúcom obraze
- texty sú polytematické ( mnohonámetové)a viacvýznamové
- z básnických prostriedkov najčastejšie využívali: metaforu, voľný verš nepravidelné strofy, apollinairovské pásmo, genitívnu metaforu- vzniká spojením dvoch substantív, pričom jedno je v genitíve: kašeľ komína, pot skál
- po vojne sa od nadrealizmu odklonili, pripojili sa k socialistickému realizmu
 
RUDOLF FABRY(1915-1982)
-zakladateľ nadrealizmu
Ja je niekto iný
-bás. zbierka považovaná za vrcholné dielo slovenského nadrealizmu
-má 2 pásma: Prvé stretnutie s Féneom, Druhé stretnutie s Féneom
-Féneo je vybájená postava, ktorá vystupuje raz v úlohe diabla - zvodcu, raz v úlohe básnikovho dvojníka
- dominuje minulosť, tragické zážitky ľudstva, zlo, utrpenie, odmietnutie vojny (pomocou obrazov tmy, čiernej noci) a príklon k humanizmu
-Druhé stretnutie s Féneom je zamerané na prítomnosť a budúcnosť
- v dialógu sa autor konfrontuje so svojím vlastným vedomím - aktívny a pasívny básnik
- v závere tuší lepší život, koniec vojny: tragickosť nahradil harmóniou, dôveruje v lepšiu budúcnosť, ktorá hraničí až s utopickým rojčením
- názov zbierky aj dvojznačnosť Fénea naznačujú schizofréniu doby a rozpoltenosť ľudí
 
VLADIMÍR REISEL
-popredný predstaviteľ nadrealizmu
Neskutočné mesto
- básnická zbierka , považovaná za jeden z vrcholov nadrealizmu
- je to romanticky ladená poéma, v ktorej dominuje žena a láska
- základom poémy sú básnikove spomienky na Prahu, mesto študentskej mladosti
- opakujú sa tu motívy: noci, smútku a nostalgie, ktorými autor naznačil svoj nesúhlas s dobou vojny
 
ŠTEFAN ŽÁRY (1918)
-najplodnejší básnik nadrealizmu
Zvietatník- básnická zbierka
- z veršov vanie úzkosť lyrického hrdinu, dominujú obrazy smrti, rozkladu, beznádeje
- experimentoval s formou a časť zbierky je písaná nadrealistickou poéziou v próze
- v básni Navštívenka - sa autor snaží predstaviť sám seba - je to jeho vizitka
- keďže nadrealistické básne sú polysémantické- tak to isté, čo povie o sebe, môže platiť aj o inom človekovi
- hovorí o mieste svojho narodenia, o dobe, keď začal písať, o svete ľudí, snaží sa dosiahnuť svoj životný ideál: chce sa zbaviť „svojej horúčky“, chce sa „niečo dozvedieť o otvorených ľuďoch“
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.3)

Maturitné témy z literatúry



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.132