Nadrealizmus v slovenskej poézii

Nadrealizmus v slovenskej poézii

Rudolf Fabry Ja je niekto iný, Prvé stretnutie s Féneom
Vladimír Reisel Vzdialenosť , blízkosť  Neskutočné mesto
Štefan Žáry Tekutý poľovník, Zvieratník, Navštívenka

Nadrealizmus

formoval sa v 2. polovici 30. rokov 20. Storočia
predstavitelia: R: Fabry, V. Reisel, Ján Rak, Pavel Bunčák, Július Lenko, Ján Brezina, Š. Žáry
nadrealisti sa snažili o novátorstvo chceli dokázať nové rytmické a obrazotvorné vlastnosti slov. jazyka
odmietali tradičné hodnoty, chceli šokovať meštiactvo a jeho vkus
úzko spolupracovali s maliarmi, podnety hľadali aj v oblasti: psychológie, filmu
počas vojny protestovali proti 2. svet. vojne, fašizmu
tvorili na základe psychického automatizmu, čo im diktovalo podvedomie, bez kontroly rozumupsychologický automatizmus
dôraz kládli na tzv. kŕčovitú krásu, ktorá  sa zakladá na šokujúcom obraze
texty sú polytematické ( mnohonámetové)a viacvýznamové
z básnických prostriedkov najčastejšie využívali: metaforu, voľný verš nepravidelné strofy, apollinairovské pásmo, genitívnu metaforuvzniká spojením dvoch substantív, pričom jedno je v genitíve: kašeľ komína, pot skál
po vojne sa od nadrealizmu odklonili, pripojili sa k socialistickému realizmu

RUDOLF FABRY(1915-1982)

-zakladateľ nadrealizmu
Ja je niekto iný
-bás. zbierka považovaná za vrcholné dielo slovenského nadrealizmu
-má 2 pásma: Prvé stretnutie s Féneom, Druhé stretnutie s Féneom
-Féneo je vybájená postava, ktorá vystupuje raz v úlohe diabla zvodcu, raz v úlohe básnikovho dvojníka
dominuje minulosť, tragické zážitky ľudstva, zlo, utrpenie, odmietnutie vojny (pomocou obrazov tmy, čiernej noci) a príklon k humanizmu
-Druhé stretnutie s Féneom je zamerané na prítomnosť a budúcnosť
v dialógu sa autor konfrontuje so svojím vlastným vedomím aktívny a pasívny básnik
v závere tuší lepší život, koniec vojny: tragickosť nahradil harmóniou, dôveruje v lepšiu budúcnosť, ktorá hraničí až s utopickým rojčením
názov zbierky aj dvojznačnosť Fénea naznačujú schizofréniu doby a rozpoltenosť ľudí

VLADIMÍR REISEL

-popredný predstaviteľ nadrealizmu
Neskutočné mesto
básnická zbierka , považovaná za jeden z vrcholov nadrealizmu
je to romanticky ladená poéma, v ktorej dominuje žena a láska
základom poémy sú básnikove spomienky na Prahu, mesto študentskej mladosti
opakujú sa tu motívy: noci, smútku a nostalgie, ktorými autor naznačil svoj nesúhlas s dobou vojny

ŠTEFAN ŽÁRY (1918)

-najplodnejší básnik nadrealizmu
Zvietatník- básnická zbierka
z veršov vanie úzkosť lyrického hrdinu, dominujú obrazy smrti, rozkladu, beznádeje
experimentoval s formou a časť zbierky je písaná nadrealistickou poéziou v próze

v básni Navštívenka sa autor snaží predstaviť sám seba je to jeho vizitka
keďže nadrealistické básne sú polysémantickétak to isté, čo povie o sebe, môže platiť aj o inom človekovi
hovorí o mieste svojho narodenia, o dobe, keď začal písať, o svete ľudí, snaží sa dosiahnuť svoj životný ideál: chce sa zbaviť „svojej horúčky“, chce sa „niečo dozvedieť o otvorených ľuďoch“