Dráma a dramatické dielo
Dráma a dramatické dielo
J. G. Tajovský - Statky - zmätky
Š. Králik – Posledná
prekážka
P. Karvaš – Absolútny zákaz
VÝVOJ DIVADLA NA SLOVENSKU
-
v období národného obrodenia vzniká ochotnícke divadlo, bolo kočovné, hrávali iba muži, za čias štúrovcov už aj ženy (Anička
Jurkovičová, žena J. M. Hurbana)
- témy hier: dedina, národ
Hrávali sa hry J. Chalupku (Kocúrkovo), Palárika, Tajovského,
neskôr Stodolu, Barč-Ivana,
- málo slov. hercov, režisérov, autorov, financií = slov. dráma zaostávala za poéziou a prózou
-
známe osobnosti: herci Andrej Bagar, Ján Borodáč, Hana Meličková, režisér Ján jamnický
až až po r. 1918, boli založené divadlá
v Bratislave, Košiciach, Nitre a nastal rozvoj slovenského divadelníctva – vznik profesionálnych divadiel
- r.1920 – vznik SND
- r.1924 – Východoslovenské národné divadlo (Košice)
- r.1941 – Slovenské ľudové divadlo (Nitra)
- počas SNP – kočovné
Frontové divadlo
Dramatická tvorba má v slovenskom divadelnom umení po 2. sv. vojne osobitný význam. 40-te roky: povojnoví
dramatici nadväzovali na predvojnovú drámu, najmä na tvorbu J. B. Ivana. Sústredili sa na existenciálne vyhrotené situácie, keď sa hrdina
musí rozhodnúť medzi povinnosťou a túžbou, násilím a humanizmom, dobrom a zlom.
50-te roky: do popredia sa dostávajú
komédie a veselohry, ale mnohé diela upadali do schematizmu
60-te roky: uvoľnenejšia spoločenská a politická klíma -
vzniká veľa hier, začína sa nová etapa slov. drámy, keď okrem tradičných socialisticko-realistických hier vznikajú hry nové nielen
obsahom, ale aj formou.
70-te roky: obdobie konsolidácie - mnohí autori sa odmlčali, presadzovala sa myšlienka tzv.
bezpečného zakotvenia v realite (aby sa nepísalo proti socializmu). V tomto období sa dostávajú na javisko O. Zahradník, Ľ. Feldek, ale aj
autori malých javiskových foriem: S. Štepka, M. Lasica, J. Satinský.
80- 90-te roky: predstavujú nástup satiry
(Feldek, Štepka) a vznik avantgardných autorských divadiel STOKA a GUNAGU.
Súčasnosť – absolútna voľnosť, divadlá
si naštudujú čo chcú, Súčasnosť: divadlá siahajú po autoroch, ktorých hry boli zakázané alebo sa na ne „zabúdalo“: Karvaš,
Bukovčan... Časté sú muzikály.
Dráma je základný literárny druh. Vznikla v
starovekom Grécku z náboženských osláv Dionýza, boha plodnosti a vína. Vyvinula sa z dialógu medzi hercom a zborom. Aischylos neskôr
pridal 2. herca a Sofokles herca tretieho.
Základnými vlastnosťami dramatického diela sú:
• dialogická forma - dialóg
musí byť dramatický, prostredníctvom neho sa vytvárajú charaktery postáv
• dramatický konflikt - ktorý vyvoláva dramatické
napätie.
Charakteristické znaky:
• verš/próza
• sujetovosť
• dej sa odohráva na
javisku/scéne
• dynamické motívy
• dialogickosť
• obraznosť
• dianie (akčnosť)
• chýba
rozprávač
Dramatické žánre
• komédia
• tragédia
• činohra
• ďalšie
(modernejšie) žánre: veselohra, fraška, pantomíma, muzikál, absurdná dráma, melodráma, estráda, kabaret, revue, opera, opereta...
Kompozícia drámy
vonkajšia
• dejstvá
• scény - výmena osôb
• výstupy - zmena počtu osôb
vnútorná
• 1.úvod = expozícia
• 2.zápletka = kolízia
• 3.vyvrcholenie = kríza
• 4.dejovy obrat = peripetia
• 5.rozuzlenie = ukončenie
konfliktu
Na príprave dramatického diela sa podieľajú: dramaturg (vyberie dramat. dielo), režisér, herci, scénický výtvarník, hudobný
skladateľ, kostymér, osvetľovač, rekvizitár...
JOZEF GREGOR-TAJOVSKÝ -
najstarší z desiatich detí, veľký vplyv na jeho výchovu mal jeho starý otec, ako učiteľa ho vyhodili, lebo nechcel deti maďarizovať
-
tvoril v 2. Vlne slov. realizmu - poviedky, novely: najtvrdšia kritika neduhov ľudu, snaží sa vykresliť postavy v poviedkach do úplných
detailov, aj s väzbami medzi postavou a okolím: Maco Mlieč, Apoliena Horký chlieb, Mamka Pôstková,
- divadelné hry
Ženský zákon, Statky-zmätky
Statky – zmätky - sociálna dráma,
Tajovský o nej povedal: „Ľudské statky narobia v duši zmätky.“
- príbeh sa odohráva na slovenskej dedine v 19.storočí,
vystupujú v ňom rôzne typy ľudí
ONDREJ PALČÍK a jeho žena MARA – starí bohatí gazdovia, ktorí nemajú deti,
ale
sú lakomí na to, aby si nejaké zobrali za svoje, alebo aby si najali paholkov – zdalo sa im,
že každý veľa je a málo robí,
preto prišli na myšlienku, aby Ďuro Ľavko a Zuza Kamenská
prišli k nim bývať a pracovať
ĽAVKOVCI – rodičia Ďura - snívajú
o tom, ako im bude dobre, keď sa ich syn ožení;
Ďuro je ľahtikár, má rád ženy, krčmu, tanec, ale pre majetok je schopný urobiť
všetko,
ožení sa so Zuzou Kamenskou, ktorú vôbec nemá rád
KAMENSKÍ – sú chudobní, ale rozumní, na prvé miesto dávajú
charakter a city človeka; pani Kamenská však uprednostňuje majetok a tvrdí, že ostatné príde samo; Zuzka
je tiché a pracovité
dievča, je zvyknutá poslúchať a svoju mladosť strávi v službe pre iných
BETA – mladá žena, ktorá opustila už 2 mužov, rada sa
parádi a vábi k sebe Ďura Ľavku
- 1. a 2.dejstvo sa odohráva na Vianoce, 3. v júli a 4. na Štefana (o rok)
OBSAH:
Palčíkovci si najmú Ďura a Zuzu – zosobášia sa a nasťahujú k Palčíkovcom, ktorí im sľúbili prepísať majetok (chcú ich
využiť ako lacné pracovné sily). Ďuro so Zuzkou robia, ale Palčík nechce prepísať majetok. Ďuro odvrhne Zuzku a privedie si k Palčíkovcom
Betu, ktorá ho núti, aby žiadal prepis majetku. Palčíkovci vyčítajú Ďurovi a Bete, že veľa míňajú. Nakoniec sa Ďuro povadí s Betou a
posiela ju preč. Palčík vyháňa Ďura z domu, ale ten pýta, aby jeho a Zuzu vyplatili za robotu. Palčík nesúhlasí a za Ďurom vypáli z
revolvera – netrafí. Ďuro prichádza za Zuzkou, s ktorou má syna, a prosí ju o odpustenie. Zuzka mu všetko odpustila, ale odmietla sa k nemu
vrátiť. V poslednej fáze hry sa Zuzka mení ma ženu veľkej morálnej sily a odhodlanosti.
- hra má pevnú kompozíciu, úsporný dialóg,
rýchly dramatický spád, výrazné charaktery
- dialógy sú doplnené ľudovou rečou, najvýraznejší je dialóg medzi Ďurom a Zuzkou
- je to veľmi aktuálna hra, hrá sa dodnes
ŠTEFAN KRÁLIK
- tvoril kritické realistické hry
div. hra: Posledná prekážka
- dej trvá veľmi krátke obdobie = 3 hodiny
Hl. hrdinom je lekár – doktor
Lorenc. Je to veľmi nadaný lekár a vedec, kvôli tomu obetoval svoje osobné šťastie. Oženil sa so ženou, ktorú nemiloval, kvôli materiálnym
podmienkam. Lorenc dosiahol kariéru, za ktorou šiel, ale skutočne sa zaľúbil do svojej asistentky Heleny. Do nemocnice prevezú jej priateľa
Michala, ktorý potrebuje zložitú operáciu. Lorenc je postavený pred veľkú dilemu. Uvedomuje si, že ak bude operovať a Michala zachráni,
stratí Helenu, pretože vie, že títo sa milujú. Najprv operáciu odmieta, ale potom sa rozhodne operovať. (Zvíťazila etika lekára). Opäť
obetoval osobné šťastie v prospech medicíny. Hra rieši filozofické úvahy o človeku, o zmysle života.
div. hra:
Margaret zo zámku
- hl. hrdinkou je Margaret – dcéra chudobného talianskeho rybára, ktorá sa tajne vydala za
syna amerického miliardára. Svokor ju nedokáže prijať. Margaret vyvíja odboj proti svojmu svokrovi, pretože jeho naftové lode znečisťovali
talianske pobrežie, pripravovali rybárov o obživu, preto mnohí museli plávať ďaleko na more a zahynuli (aj jej otec). Po poslednej
demonštrácii dal Margaret uväzniť a omámeného syna a vnuka dal odviesť na jachtu. Keď sa jachta chystá odplávať do Ameriky, M. priatelia ju
výbuchom zničia a všetci na nej zahynú. Na príkaz svokra Margaret zastrelili a tesne pred smrťou sa dozvedela, že jej muž a syn zahynuli. Hra
je výpoveďou o moci peňazí „ktoré pošpinia všetko, čo je na svete krásne“.
PETER KARVAŠ
- v
tvorbe upozorňoval na nedostatky socialistickej spoločnosti, mal zakázané publikovať
div. hra: Absolútny zákaz
Základným motívom je absurdné úradné nariadenie - zákaz pozerať sa z okna. V úradnej vyhláške vyvesenej v nájomnom obytnom dome
sa po krátkom všeobecnom úvode o histórii, zmysle a poslaní okien píše, že sa dôrazne zakazuje zneužívať ich a ich zneužívanie je
trestné. Okolo tejto nezmyselnej sa krúti humorný príbeh členov jednej domácnosti. Okrem otca, matky a ich dcéry Anny, ktorá stratila zrak
pri dopravnom nešťastí, žije v nej ešte otcov brat Adam, advokát vo výslužbe, a dopĺňa ju ešte Annin priateľ maliar Andrej. Každý
má na vyhlášku iný názor. Boli ľudia, ktorí zákaz brali bez výhrady, ale boli aj ľudia, ktorí sa proti tomu búrili. V totalitnom režime
totiž chýbala spätná väzba – „oni“ nám môžu pozerať do okien a kontrolovať nás, my ich nie. Je to zamyslenie nad minulosťou, nad
absurdnými procesmi s ľuďmi. Súdená je dievčina, ktorá zákaz porušila v ich očiach aj napriek tomu, že bola slepá a zvykla si vždy
sedávať pri okne.
Karvaš kritizuje potláčanie demokracie, ľudských práv a obmedzovanie slobody jednotlivca
Zones.sk – Zóny pre každého študenta