Komédia ako dramatický žáner
Komédia ako dramatický žáner
Pojmy: humor, hyperbola, charakterový typ postavy, satira,
paródia
Moliére – Lakomec
J. Chalupka – Kocúrkovo
J. Palárik –
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
I. Stodola – Jožko púčik a jeho kariéra
G. B. Shaw
– Pygmalion
Komédia (z gréckeho slova komoedia = rituálna pieseň spievaná na oslavu
Dionýza) je dramatický žáner (literárny druh – dráma), v ktorom sa konflikt rieši smiechom,
všeobecným zmierením, víťazstvom lepšieho alebo šikovnejšieho a prehrou hlupákov.
Využíva slovný a situačný humor (napr. fraška). Uplatňuje paródiu, vtip,
satiru. Repliky postáv sú kratšie, menej rétorické. Ani rečou, ani konaním nespôsobuje bolesť. Základnou črtou
komického účinku musí byť to, že krivda, ktorá sa stala kladným postavám, nie je príliš veľká a potrestanie záporných postáv je
úmerné ich previneniu. Komickosť môže mať rozličné obmeny: komické je, keď laik presviedča odborníka o tom, čomu nerozumie, keď sa
staršia dáma pokúša vzbudiť dojem, že je mladá; keď opitý človek vysvetľuje, že si vôbec nevypil. Komická postava chce byť inou,
vznešenejšou, múdrejšou, krajšou, mladšou, akou je v skutočnosti.
Na rozdiel od tragédie, postavy komédie sú zo skromných pomerov,
komédia má šťastné rozuzlenie a jej zámerom je rozosmiať divákov. Venuje sa každodennej realite ľudí.
Komédia vznikla v
starovekej literatúre. Najznámejšími staršími autormi boli Shakespeare a francúzsky dramatik
Moliér.
Satira je ostrý, uštipačný a útočný výsmech
Humorné
dielo je dielo, ktoré využíva na vykreslenie postáv alebo opis situácií humor, vyvoláva smiech
Charakterová komika - hovoríme o nej, ak komicky pôsobia postavy diela (Harpagon, Jožko Púčik)
Hyperbola - má zveličujúci význam, zvýrazňuje určitú vec, jav alebo vlastnosť, patrí k metonymii
Paródia je literárne, alebo iné dielo zosmiešňujúce druhé dielo a myšlienky v ňom obsiahnuté
JEAN BAPTISTE POQUELIN – MOLIÉRE [žan baptist poklen molier]:
-prežil celý svoj život v
divadle, kde aj umrel. Bol dramatikom (scenáristom), režisérom, hercom i riaditeľom divadla. Inšpirovaný talianskou komédiou a fraškou
napísal 33 veselohier.
Lakomec
- je päťdejstvová prózou napísaná charakterová komédia z
parížskeho prostredia, v ktorej je vykreslený deštrukčný vplyv peňazí na medziľudské vzťahy.
- najvýznamnejšia hra, hra sa
dodnes
- hlavná postavu – Harpagon, vdovec, hrozne lakomý, bezcitný, jeho zmysel života je zhŕňať peniaze, pre ne dokáže urobiť
všetko
- má 2 deti: Kleanta a Elizu
- Harpagon chce vydať Elizu za starého boháča Anzelma, ale Eliza ľúbi jeho syna Valéra,
- Harpagon si chce kvôli peniazom vziať za ženu Anzelmovu dcéru Marianu, ktorá ale ľúbi Kleanta
- mladé páry ukradnú Harpagonovi
poklad, ukryjú ho v záhrade a vrátia ho pod podmienkou, že sa môžu vziať z lásky
- Moliere tu využil situačný a slovný humor
Mizantrop - človek, ktorý nenávidí ľudí pretože na každom
pozoruje nejaký morálny nedostatok, prípadne ich tolerovanie u iných osôb. Napriek tomu sa zamiluje do klebetnice Celimény, napokon ju ale
opúšťa a odchádza žiť sám na vidiek.
- vrchol jeho tvorby, hráva sa dodnes
Zdravý
nemocný - hrá sa dodnes
- hra o hypochondrovi, ktorého zneužívajú lekári pre svoje obohatenie
Moliér vytvoril typy postáv a každá táto postava sa stala modelom pre ďalšie literárne diela.
JÁN CHALUPKA
- starší brat Sama Chalupku,1. slovenský dramatik, tvoril v období klasicizmu
Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe nezostali – satirická
veselohra- má 3 dejstvá.
Poukazuje na ľudí z mestečka s obmedzenými malomeštiackymi názormi, ktorí so o svojom bytí veľa myslia, a
pomery medzi nimi. Obyvatelia Kocúrkova chcú byť múdri a ukázať, čo vedia, ale aj to málo, čo vedia, je chybné. Medzi slovenčinou
používajú aj maďarčinu, latinčinu a nemčinu naraz. Veľa z nich však hovorí len rôzne skomoleniny, o ktorých správnosti sú
presvedčení.
Dej: Do Kocúrkova prichádza nový učiteľ, chcú ho pomaďarčiť a oženiť - učiteľa
Slobodu chce získať Pán z Chudobíc pre maďarizáciu a Tesnošil za muža svojej dcéry. On je však predstaviteľom novej pokrokovej
inteligencie a nakoniec sa ožení s dcérou starého učiteľa Procházku a tým potvrdil svoj nesúhlas s maďarizáciou.
Spisovateľ svoje
postavy a prostredie zobrazoval tak, aby nebolo pochybností, čo je mravné a čo nie.
Vysmieva sa z nastupujúceho meštiactva, dôležitú
úlohu kladie na pokrokovú inteligenciu.
Postavy: učiteľ Sloboda, pán z Chudobíc, čižmár Tesnošil – mená charakterizujú
postavy.
JÁN PALÁRIK
Tvoril v období matičných rokov
Veselohry: Drotár, Inkognito,
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Hlavná téma: odnárodňovanie Slovákov, využil tu situačnú komiku – dvojzámenu hlavných postáv. Postavy sú rozdelené na vlastencov a
odrodilcov
1. vlastenci: Miluša Oriešková – dcéra učiteľa – národovca, je
spoločníčka grófky Elvíry, bola veľmi sčítaná a dokázala súcitiť s ľudom, učila grófku láske k slovenskému národu a jeho
tradíciám
Elvíra Hrabovská – grófka, pod vplyvom Miluše mení svoj postoj k slovenskému ľudu
Ján Rohoň – inžinier, zememerač, jeho vlastenectvo bolo skryté, bol spolužiak baróna Lajoša
Kostrovického a jeho vlastenectvo sa prejavilo pod vplyvom Miluše Orieškovej
2. odrodilci: Lajoš
Kostrovický – barón, pod vplyvom spoločenských udalostí zavádza na svojom panstve maďarčinu, je to typický
reprezentant svojej triedy, pod vplyvom lásky ku grófke Hrabovskej zmení svoj postoj k slovenskému ľudu, autor v ňom nachádza dobré jadro,
barón si uvedomuje, že šľachta zavinila ťažké postavenie ľudu a dá peniaze na výstavbu školy, aby sa mohla rozširovať vzdelanosť
slovenského ľudu
OBSAH: Grófka Elvíra Hrabovská a jej spoločníčka Miluša Oriešková si vymenili úlohy, aby podrobili skúške
ženícha, baróna Lajoša Kostrovického. Ten si po príchode do kaštieľa vymení úlohu so svojím priateľom, zememeračom Rohoňom. Na základe
výmeny vzniknú rôzne komické situácie. Napokon veselohra končí šťastne. Grófka Hrabovská za zaľúbi do baróna Kostrovického a Miluša
Oriešková sa zaľúbi do zememerača Rohoňa.
- autor tu využil veľa zo slovenskej folkloristiky, najmä ľudové tradície okolo zberu
obilia a
krásne slovenské ľudové piesne, jazyk a štylistické prostriedky: pekná slovenčina, veľa maďarských výrazov, hovorový
jazyk, aforizmy, príslovia a porekadlá
IVAN STODOLA
Jožko
Púčik a jeho kariéra – komédia
-je satirou na falošne chápaný humanizmus. Jožko
Púčik (skromný, dobromyseľný, svedomitý) je úradníkom spolku Humanitas (starajú sa o zlodejov a podporujú ich rodiny). Neprávom ho
obvinia ho z krádeže 43 000 korún. Dostáva sa do väzenia, keď sa snaží vysvetliť, že je nevinný, nikto mu neverí. Začne teda klamať
o nešťastnom detstve, rodičoch alkoholikoch, že bol v detstve sadista (pričom by ani muche neublížil), peniaze že vzal a prehýril
Hneď si ho všetci začnú všímať, pomôžu aj jeho sestre k lepšiemu životu, sľubujú mu menší trest
- Peniaze sa našli a J. Púčik
je oslobodený, ale všetci si ho prestanú všímať, lebo je len obyčajný poctivý človek
Záver: pravda nemá žiadnu cenu,
čestnosť a statočnosť nemá miesto v buržoáznej spoločnosti
GEORGE BERNARD SHAW
Komédiu Pygmalion napísal G. B. Shaw v roku 1913. Hra má päť dejstiev.
Námet Shaw čerpal z antického príbehu z
Ovídiových ,,Premien". V Ovídiovom príbehu sochár Pygmalion vytvoril sochu nádherného dievčaťa, do ktorej sa zaľúbil. Afrodita ju na
jeho prosby oživila, dievčina jeho lásku opätovala).
V Shawovej hre uzavrie profesor Henry Higgins stávku so svojím priateľom
plukovníkom Pickeringom. Predmetom stávky je, že sa profesorovi podarí z jednej veľmi nekultivovanej, nevzdelanej pouličnej predavačky kvetín
Elizy Doolittlovej pravú dámu s kultivovaným prejavom, prevychová ju tak, že ju naučí správne vyslovovať a konverzovať.
Profesor
Higgins je zaprisahaný starý mládenec. Vezme Elizu k sebe domov, kde ju intenzívne vzdeláva v správanej angličtine.
Eliza Doolitlová sa
skutočne stane civilizovanou dámou, za pol roka, s dokonalým spisovným vyjadrovaním a výslovnosťou. Svojím prirodzeným a kultivovaným
pôvabom predbehne skostnatené vystupovanie a správanie Higginsa.
Elize sa venujú aj domáca - pani Pearcová a plukovník Pickering. Pod ich
vplyvom sa zmení na nepoznanie. Z obyčajnej kvetinárky sa stala šikovná, dôvtipná a citlivá dáma.
Na diplomatickej oslave Eliza
Doolittlová očarí celú spoločnosť a nikto nepochybuje o jej vznešenom pôvode.
Eliza však cíti problémy, pretože sa tak osobnostne
zmenila, že sa k práci pouličnej kvetinárky nemôže a nechce vrátiť a na život vo vyššej spoločnosti nemá prostriedky .
Higgins, pre
ktorého všetko bola len stávka, Elizin ďalší život ignoruje spolu s Pickeringom.
Elizy sa ujme matka profesora Higginsa a príjme ju do
svojho domu.
Vďaka Higginsovmu odporúčaniu dostane Elizin otec väčšiu sumu peňazí z nadácie na šírenie morálnych zásad. Elizin otec
bol predtým výnimočnou osobnosťou, napriek tomu, že bol len smetiar. Avšak peniaze ho zmenili a prispôsobil sa konvenciám, ktorými dovtedy
pohŕdal.
Do Elizy sa zaľúbi mladý Fredy, ktorý nič nevie a nič nemá.
Profesor Higgins nakoniec zistí, že mu Eliza chýba, túži
po jej spoločnosti, ale keď jej dá ponuku, tak ju Eliza odmietne a dáva prednosť Fredymu.
Hlavným motívom hry je emancipácia žien.
Elizina premena však nie je iba zásluhou výchovy profesora Higginsa, ale aj vlastným sebauvedomovaním hrdinky.
Shaw v diele ironizuje a
bojuje proti predsudkom a skostnateným tradíciám. Hra je vtipná, sarkastická a komická. Navonok romantická hra sa paradoxne mení na rozpravu o
vzťahu pohlaví, spoločnosti a morálky.
Pygmalion je Shawova najpopulárnejšia komédia, hráva sa doteraz. Bola niekoľkokrát sfilmovaná.
V roku 1956 podľa hry vznikol úspešný muzikál My fair lady.
Známa je aj hra - E.
ROSTAUD : Cyrano z Bergeracu
Zones.sk – Zóny pre každého študenta