Súčasná lyrická poézia
Súčasná lyrická poézia a jej umelecké (zvukové, lexikálne, syntaktické) prostriedky
M. Válek –
Jablko, Jesenná láska, Zápalky, Po písmenku, Smutná ranná električka, S hlavou v ohni, Večer
M. Rúfus – Pri
potoku, Rozlúčenie, Na chotári malá jeseň sedí, Zvony detstva
J. Stacho – Zoznam, Obrad s plameňom
Ľ. Feldek – Kriedový kruh
- po r. 1945 doznieva tvorba starších autorov - vitalizmus, nadrealizmus, katolícka
moderna,
- 40. - 50. roky: autori sa zaoberajú vojnovými i tradičnými témami (láska, domov... = tradicionalisti), ale
prechádzajú aj k intímnej a spoločenskej poézii: Kostra, Horov, Plávka Mihálik)
- niektoré ich diela
sú poznačené schematizmom - autori museli tvoriť podľa požiadaviek socializmu (básne o triednom boji, o mieri, o plnení plánu,
o združstevňovaní dediny, o víťazstve pracujúceho ľudu, o Sovietskom zväze)
- v 60. rokoch poézia prestáva byť
schematická a začala do nej prenikať svetová avantgarda (Rúfus, Válek),
Obaja básnici písali
v 50.- 60. rokoch, mali podobné témy v tvorbe: vojnové témy, domov, rodný kraj, detstvo, rodičia, láska, kritika negatívnych javov
spoločnosti (klamstvo, pokrytectvo, prospechárstvo, honba za majetkom, ľudia si nectia základné ľudské hodnoty), básnici sa cítia za to
všetko zodpovední.
Rúfus je viac citový, pripomína Krasku, jeho poézia je osobitá, plná kresťanského
humanizmu, menej reaguje na vtedajšie spoločenské udalosti,
Válek viac píše pre spoločnosť, jeho poézia je
aktuálna, veľmi originálna.
- vznikla aj tzv. „trnavská skupina“ = Trnavskí konkretisti
- ústrednou postavou bol Ľubomír Feldek - do popredia išla zmyslová skúsenosť a subjekt = básnické „ja“,
patrí sem aj Ján Stacho
V tomto období vynikli aj 3 mladí básnici – Osamelí bežci -Laučík, Štrpka,
Repka – veľmi moderné básne, ktorými provokovali a poburovali- v popredí všetkých týchto autorov je zmyslová skúsenosť
a subjekt = básnické „ja“
- písali veľmi moderné básne, ktorými provokovali a poburovali.
- odmietali konvencie
a tradicionalizmus
- zdôrazňovali právo na experiment
- metafory, asociácie, slovné hry, fantázia, zámlky, náznaky,
-
často nezrozumiteľné básne
- 70. roky: (po obsadení Rusmi) poézia i celá literatúra prežívala obdobie
krízy, viacerí básnici nesmeli publikovať, iní sa odmlčali dobrovoľne a niektorí aj emigrovali. Popri oficiálnej literatúre sa vytvorila
i tzv. samizdatová literatúra – vo forme samizdatu sa tajne rozširovali zakázané diela.
- 80. roky poznačené
existencializmom- človek cez vlastné pocity vnímal zložitosť doby (Hevier, Peteraj, Strážay)
- v 90. rokoch sa
formuje generácia nových moderných autorov, spoločenská klíma sa uvoľnila, básnici sa mohli slobodne vyjadrovať, čo sa prejavilo
spoločenskou kritikou
MILAN RÚFUS (1928)
M. Rúfus vo svojej tvorbe nadviazal na tradície
symbolizmu a neosymbolizmu. Hlavnými motívmi jeho poézie je: bolesť sveta, ohrozenie človeka, bolesť lásky, Boží
súd.
Za najvyššie ľudské hodnoty považuje: materinskú lásku, domov, detstvo, prírodu, prácu.
Známe
básne: – Pri potoku, Na chotári malá jeseň sedí
M. Rúfus je jeden z najvýznamnejších predstaviteľov modernej slovenskej poézie.
Už jeho prvá básnická zbierka Až dozrieme z roku 1956 sa stal medzníkom vo vývoji slovenskej poézie, prišla po
schematickej, čierno-bielej literatúre. Obsahuje básne s témou: domova, detstva, prírody, poslanie poézie, sú tu aj protivojnové básne.
Básne sú písané novým spôsobom. Využil aj voľný verš.
Zvony – zbierka, prevládajú
motívy: zeme, prostého človeka zápasiaceho s každodenným údelom. Skladba sa vyznačuje skepsou, beznádejou, úzkosťou z ťažkých
životných situácií: smrť, choroba. Báseň Zvony detstva
Stôl chudobných – zbierka, na
jednoduchom človekovi vyzdvihuje: pracovitosť, húževnatosť, múdrosť. Za najvyšší etický princíp považuje: prácu, prírodu a rodinný
kraj.
Je už vyrovnaný so životom a aj s tým , že k životu patrí aj bolesť a sklamanie
Rúfus písal verše aj k fotografiám
a maľbám známych umelcov (Fulla, Bazovský) aj pre deti:
Modlitbičky, Nové modlitbičky, Zvieratníček
MIROSLAV VÁLEK
Spolu s Rúfusom patrí k významným predstaviteľom slovenskej modernej poézie, obaja
ovplyvnili celú mladú generáciu.
Nadviazal na avantgardné smery: surrealizmus, poetizmus, konštruktivizmus.
Vo svoje
tvorbe využíva:- iróniu, sarkazmus, sebairóniu, paródiu
- netradičné metafory, personifikácie, slovné
a zvukové hračky
- jeho básne sa dotýkajú rôznych sfér života
- základné motívy: poézia + láska,
človek + svet
Jeho básne sú obľúbené a aj často zhudobnené, napr. báseň Jesenná láska zhudobnil
a naspieval M . Žbirka. Ďalšie známe básne: Zápalky, Po písmenku, Smutná ranná električka, S hlavou v ohni, Večer
Dotyky - básnická zbierka (1959)
-básnik v nej odmietol schematizmus a zameral sa na vnútorný
svet človeka-jeho pocity, problémy, sklamania a smútok
- vzťah muža a ženy znázorňuje ako plný napätia, ochladnutia a odcudzenia
a rozchodov nap. v básni Jablko
- jablko= symbol lásky- zelené nezrelé - symbol nezrelej lásky, zaprášené - symbol
stereotypu
- v závere je nečakaný zvrat typický pre Válka
forma –voľný verš, využíva aj tzv. literárny synkretizmus (
splývanie lyriky a drámy)
Príťažlivosť - básnická zb.
-v básňach sa venuje
otázkam civilizácie a človeka v nej
- je tu jedna z najznámejších básní Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať,
spomína na obdobie 2. svetovej vojny, keď mal 13 rokov
-jeho prvú lásku Helenu spolu s ostatnými židmi vyhostili z krajiny
a neskôr zahynula v koncentračnom tábore
-je protestom proti vojne, utrpeniu a fašizmu
Nepokoj- bás.
zb.
-básnikov nepokoj nad človekom ako takým, ktorý je zlý a spôsobuje zlo, nap. v básni Zabíjanie králikov- poukazuje na zákernosť
človeka
Milovanie v husej koži - bás. zb.
-analyzuje ľudské vnútro, prestáva veriť, že
sa človeka môže zmeniť poézia
ĽUBOMÍR FELDEK(1936)
-jeho tvorbu charakterizuje:
hravosť, nápaditosť, optimizmus a hľadanie krásy v živote
Kriedový kruh- bás. zb.
-centrálny motív je
láska, ktorá ma naplnenie v harmonickom manželstve
-obsahuje aj básne o rodine, domove, prírode,
poézii
-pre deti napísal: Hra pre tvoje modré oči, Zlatúšik, Modrá kniha rozprávok, Zelená kniha rozprávok
JÁN STACHO
-experimentoval so slovami
Svadobná cesta - bás. zb.
-
prvotina, vyvolala mimoriadnu pozornosť - zvláštne komplikované metafory, symboly, nezrozumiteľnosť
Dvojramenné čisté telo - bás. zb.
-komplikovaná metafora
-je tu typická stachovská symbolika: telo, oheň, plameň, svieca, voda, prach... báseň Obrad s plameňom
Zones.sk – Zóny pre každého študenta