Súčasná slovenská epická próza

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 28.02.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 543 slov
Počet zobrazení: 22 812
Tlačení: 568
Uložení: 526
Súčasná slovenská epická próza
Pojmy: postmoderna, palimsest, persifláž, satira, irónia
D. Tatarka-Démon súhlasu
D. Mitana- Nočné správy
P. Jaroš- Tisícročná včela
D. Dušek- Kufor na sny- poviedka Pes

Charakteristika slovenskej povojnovej literatúry
1945-1948
-spisovatelia sa snažia nadviazať na demokratické tradície medzivojnovej literatúry
-uplatňujú sa rozličné literárne smery: naturizmus, existencionalizmus, kritický realizmus, socialistický realizmus
-niektorí autori museli emigrovať po vojne alebo boli odsúdení: J. C Hronský, G. Vámoš, M. Urban....
 
1948 - 1956
-  v  roku 1948 sa začala komunistická éra a totalita jednej strany
-  literatúra sa  stala nástrojom propagandy
-  za jedinú tvorivú metódu bol vyhlásený socialistický realizmus
-  avantgardné smery boli vyhlásené za úpadkové, prerušil sa kontakt so západnou literatúrou
prevládajú 3 témy: SNP, budovanie socializmu, združstevňovanie dediny
-  romány zobrazovali život a charaktery zjednodušene, podávali nepravdivý obraz o skutočnosti, zamlčovali problémy: nap. F. Hečko- Drevená dedina, D. Tatarka- Prvý a druhý úder
-  Predstavitelia: F. Hečko, D. Tatarka, V. Mináč, L. Mňačko
 
1956 - 1969
- skončilo sa obdobie kultu osobnosti, nastal proces politického uvoľnenia
- literatúra už nemusela plniť ideologickú funkciu, bola slobodnejšia
- nadviazali sa kontakty so svetom, uplatnil sa napr. existencionalizmus, nový román, postmoderna
- predstavitelia: J. Johanides, A. Hykisch, A. Chudoba, V. Šikula, R. Sloboda, P. Jaroš, L. Ballek
- starší autori sa zamerali na pravdivé zobrazenie 2. svet. vojny, SNP, kolektivizáciu a kult osobnosti
- mladší autori sa zaoberali súčasnosťou a jednotlivcom - skúmali jeho psychiku, súkromie, krízy,  
  ľúbostný život
-  využívali postupy modernej prózy, nebáli sa experimentovať
 
1969-1989
-  začína sa obdobie normalizácie a konsolidácie. Mnohých vylúčili za Zväzu slovenských
-  spisovateľova zakázali im publikovať
-  niektorí emigrovali (L. Mňačko) a ich diela boli stiahnuté, vyčiarknuté z učebníc
-  literatúra sa rozdelila na 3 prúdy: oficiálnu
   samizdatovú
exilovú
1. Oficiálna literatúra
-  literatúra je znova pod kontrolou KSČ a slúži jej zámerom
-  píšu sa diela v duchu socialistického realizmu a prechádzajú schvaľovacím procesom
-  autori sa radšej venovali historickej tematike alebo zážitkom z detstva
-  napriek veľkej snahe cenzorov, časť literatúry aj tak odzrkadľovala vplyv avantgardných smerov:
R. Sloboda, J. Johanides, D. Mitana, D. Dušek
 
2. Samizdatová literatúra
-  v samizdate sa vydávali diela zakázaných autorov, články  zakázaných  intelektuálov a diela
svetovej literatúry. Autori: D. Tatarka, P. Hrúz, H. Ponická, M Šimečka
-  predstavitelia boli zastrašovaní a šikanovaní- sledovala ich Štátna bezpečnosť, zatýkali ich,
vypočúvali, kontrolovali im poštu, odpočúvali telefóny
-  v Čechách zaznamenala najväčší ohlas občianska iniciatíva Charta 77
3. Exilová literatúra
- rozvíjala sa v zahraničí
  Radia sa do nej autori, ktorí emigrovali za Slovenska
 
  DOMINIK TATARKA (1913-1989)
-  patrí k najlepším slovenským prozaikom 20. stor.
-  bol vedúcim predstaviteľom opozičnej a disidentskej literatúry na Slovensku
Démon súhlasu
-  je politický pamflet obsahujúci prvú analýzu obdobia kultu osobnosti a stalinizmu
-  odhaľuje ako sa spisovatelia podriaďovali režimu a so všetkým súhlasili
-  na verejnosti sa nikto neodvážil povedať pravdu, na všetko sa prikyvovalo, vytvoril sa tzv. démon  
súhlasu- v tom videl Tatarka základ budovania kultu osobnosti
-  využíva: čierny humor, satiru a iróniu
- nachádzajú sa tu prvky: publicistiky, autobiografické, alegorické, hyperbolizácia spoločenských
  pomerov 50-tych rokoch
-  rozprávačom je Bartolomej Boleráz
Dej:
-  hrdinami príbehu sú spisovateľ Bartolomej Boleráz a vedúci ideológ  Valizlosť Mataj
-  obaja sa vracajú z Prahy zo zjazdu spisovateľov a pri havárii vrtuľníka  zomrú
-  na ich pohrebe prednáša predseda Zväzu samé frázy , lži a to prinúti Bartolomeja vstať z mŕtvych
a povedať pravdu o sebe
-  cestou na zjazd Bartolomej úprimne povie Matajovi svoj názor na súčasnú literatúru, ktorá skresľuje
skutočnosť, manipuluje s ľuďmi.
-  Mataj s ním úprimne súhlasí
- na zjazde Bartolomej otvorene vysloví svoj názor, ale všetci na čele s Matajom ho odsúdia a vyhlásia
 za zradcu
-  Boleráz rozmýšľa , prečo je Mataj v súkromí iný ako na verejnosti a prichádza k záveru, že ho  
pokazila neobmedzená moc totalitného režimu
-  medzitým sa však zmení medzinárodná a spoločensko-politická situácia. Odsúdi sa kult osobnosti a Bartolomej sa zrazu stáva hrdinom, ktorý sa jediný odvážil povedať pravdu
 
DUŠAN MITANA (1946)
-  je spisovateľom nevšedného talentu
-  patrí k popredným osobnostiam modernej slovenskej prózy - literárnej postmoderny
-   v jeho tvorbe prevládajú postmoderné poviedky s prvkami: mystiky, absurdity, hororu
Nočné správy
-  zbierka 9  poviedok, z ktorých sa vynára  absurdita a ireálno
-  využil motívy nevysvetliteľných záhad, koreniacich v magickom realizme
-  protagonista poviedok v celej zbierke je ženatý, ale jeho vzťah so ženou je problematický, kolíše
  medzi nehou a podráždenosťou
-  úzkosť a starosti hrdinu súvisia s konkrétnym životom, k  vlastnej rodine pociťuje zodpovednosť
- Mitana opisuje „ všednú situáciu“ ( žiadna exotickosť)
-  skoršia udalosť predznamenáva neskoršiu udalosť, ktorej sa nedá vyhnúť
-  preto poviedky pôsobia mysteriózne, iracionálne a snovo
-  zasahuje osudovosť
-  v poviedke Nočné správy
využil chronologický postup, dialógy
- rozprávač je v 1.os.sg., do deja vstupuje – in medias res- „ Večer som bol v kine.“
Dej:
-novinár - redaktor, si večer v kine tesne pred koncom uvedomí,ž e nevie, či má kľúče od bytu. Po skončení filmu vyhodí všetko z vreciek a hľadá ich uprostred odchádzajúcich ľudí. Začalo ho neznesiteľne svrbieť telo a uvedomil si, že v kine chytil, ako obyčajne, blchu. Keď sa vracal domov,  poletoval sneh na Hviezdoslavovom námestí. Žena mu doma vyčítala, že stratil už 4 kľúče nepomôže jej s domácimi prácami, deti ešte nespali.
-  keď večeral o pol desiatej, žena žehlila a on si zapol nočné správy. Žena kričala, aby správy vypol.
-  Nastala prudká hádka a nakoniec zmierenie. Redaktor písal článok do novín do 3 nad ránom. Ráno ho zobudil zvonček, prišli dvaja policajti, zobrali ho do auta bez toho, aby mu vysvetlili, čo sa deje, až  príslušník Zboru národnej bezpečnosti po čase zo stola vytiahol zväzok redaktorových kľúčov a potom ho opäť odviezli domov v policajnom aute.
Znova si ľahol k žene do postele, ale prebudilo ho hrozné svrbenie po celom tele. Zabil blchu, v kúpeľni napustil vodu do umývadla a ponoril ju do vody. Premýšľal, že taká je maličká a spôsobila mu toľko trápenia, vypila mu veľa krvi. Pritisol ju nechtom palca, voda v umývadle sa sfarbila dočervena, umyl si ruky a vošiel k žene a deťom.
Všimol si , že z kúpeľne sa plazil spod dverí , tmavý pásik.
„Pozrel som sa na svoju sladkú krv a v celom tele som cítil čoraz väčšiu slabosť.“
 
DUŠAN DUŠEK (1946)
-  Je majster prozaickej miniatúry-
-  svet jeho epiky je tiež trocha na rozhraní reality a nadreálneho, ale on oba póly nepozorovateľne
  spája: štylistickými nápadmi, paradoxami, gagmi
-  práve tieto prvky ho približujú k textom v absurdnej dráme
-  ale nad všetkým uňho vládne neagresívny, priateľský úškrn- podobný Kukučínovi
-  má zmysel pre detail
-  hrdinovia: drobní ľudia, nenápadní, nedôležití, ktroí sa nikam netlačia a nič veľké pre seba nechcú,
  pasujú sa so životom, sú nesmierne citlivía hlboko prežívajú svoje pocity
-  témy: ľudská komunikácia, detstvo, staroba, partnerská láska
-  región: Záhorie, Piešťany, Šaštín...
Kufor na sny - zbierka poviedok - poviedka Pes
Dej:
- sused má psa, ktorý nevie, že je blázon, vidí v ňom len svojho pána. Chodia spolu na pivo. Rozprávač sa im vyhýba, nechce sa s nimi stretnúť. Vadí mu otrocká poslušnosť psa, volá sa Ukulele. Slinami oblizuje svojho pána. Ale po pive má jeho pán ešte viac slín, vylezie na plot a pľuje na ľudí, alebo si  nájde  fľašu od piva, uvelebí sa s ňou na chodníku pred detskými jaslami a fúka do hrdla fľaše a Ukulele sa pridá- breše a zavýja, až nakoniec ich zaženie tučná kuchárka z jaslí. Ale obaja majú z toho srandu. A deti im spoza plota mávajú. Ďalšou ich zábavou je,  že vyžobrú si noviny zo stánku, a potom psovi číta titulky. Sused tvrdí, že učí psa abecedu, a potom ho naučí aj násobilku. Skrátka blázon.
Keď prídu do cesty rozprávačovi, on sa im opäť  snaží  vyhnúť, tento raz sa nedá a sused volá: „Vidíš, Ukuško, aký je, vyhýba sa, čo s ním? Je blázon.“
 
PETER JAROŠ (1940)
-  vo svojej tvorbe využíva prvky existencionalizmu, nového románu, postmoderny a magického
 realizmu
-  napísal scenáre k filmom Pacho , hybský zbojník, Tisícročná včela
Tisícročná včela
-  román zasadený do autorovej rodnej dediny Hybe
-  zobrazuje osudy 3 generácií rod. Pichandovcov v období od  konca 19. stor. do roku 1918
-  Jaroš do príbehu vložil aj dejiny obce od 12.stor.
-  reálny dej oživujú sny, predstavy, neskutočné javy, zázraky (Martin Pichanda hrá karty  v bruchu
  veľryby , padá zlatý dážď a žaby, sen o včelej kráľovnej) - prvky magického realizmu
-  román je oslavou práce, pretože práve pracovitosť a životaschopnosť- vlastnosť typická pre včely-
  pomohla prežiť slovenskému človeku tisícročie plné biedy  a utrpenia
-  okrem práce je dôležitá aj láska  vo všetkých svojich podobách: čistá, verná, , úprimná, zmyselná,
  vypočítavá, krutá, tragická
-  autor využíva situačný humor, slovný humor, iróniu a paródiu
Dej:
-  Martin Pichanda a jeho žena mali 3 deti. Kristínu, Sama, Valenta
- Martin bol v dedine veľmi obľúbený vďaka svojim príhodám. Chodil na múračky, a tak pochodil
  celé Rakúsko Uhorsko. Mal doma plno starých máp, sníval o vzdialených krajinách, napr.
o Madagaskare a Zanzibare. Bol láskavý, rád sa zabavil v krčme pri poháriku vína. Bol novátorom -okrem včiel sa zaujímal aj o ovocinárstvo
- so starými Pichandovcami sa zo života rodiny vytratila harmónia a pokoj, ich deti zažívali tragédie
  a nešťastia
- Valent – vyštudoval právo a stal sa z neho pán. Z vypočítavosti sa oženil s bohatou Hermínou
-  Kristína a Samo mali svadbu v jeden deň
-  Kristína bola s Matejom zo začiatku šťastná, ale nemali deti. Keď Kristína ovdovela, na pohoršenie
  celej dediny žila so ženatým Julom Mitronom, s ktorým mala aj deti. Starala sa aj o Julovu
  slabomyseľnú ženu Matildu
-  centre  románu je najstarší Samo, prezývaný Včela. Mal 6 detí: Janka, Samka, Petra, Karola,
  Emku a Marka. Najstaršieho Janka zabila zablúdená guľka na múračkách v cudzej zemi.
-  Emku zachytilo koleso mlyna. Samo odišiel do Ameriky, Karol a Peter zahynuli počas 1. svet. Vojny. Rodičom zostal len Marek, ale ani jeho sny o zbohatnutí sa nesplnili.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8.7)

Maturitné témy z literatúry



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.023