Poviedky s dedinskou tematikou (Kukučín, Tajovský, Timrava)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 10.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 216 slov
Počet zobrazení: 19 572
Tlačení: 633
Uložení: 657
Poviedky s dedinskou tematikou (Kukučín, Tajovský, Timrava)
 
Martin Kukučín /1860 – 1928 /

Vlastným menom Matej Bencúr, predstaviteľ opisného realizmu.
Narodil sa v Jasenovej na Orave. Študoval v Martine, v Revúcej, v Kláštore pod Znievom, medicínu v Prahe. Po štúdiách odišiel do Juhoslávie. Pôsobil na ostrove Brač v dedine Selce ako lekár. Istý čas žil v Južnej Amerike /Argentína, Chile/. Na sklonku života sa vrátil do Juhoslávie. Niekoľkokrát navštívil Československo. Zomrel v Juhoslávii /v Lipiku/, pochovaný je v Martine.

Tvorba: Písal poviedky , novely, historické práce, cestopisy, divadelné hry. Námety čerpal z dedinského prostredia – poviedky Rysavá jalovica, Neprebudený, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dni hnevu, zo študentského života – Mladé letá, Pred skúškou, Do školy, Vianočné oblátky, z Juhoslávie – román Dom v stráni, z Južnej Ameriky – román Mať volá.

Rysavá jalovicahumoristická poviedka s jednoduchým dejom, kritika alkoholizmu. Kukučínov humor je jemný, láskavý, súcitný. Adam Krt sa vyberie na jarmok predať kapce,  nakúpiť pár vecí do domácnosti a jalovicu. Tú kúpi od svojho suseda Adama Trnku. Uviažu jalovicu pred krčmou, v ktorej idú zjednať cenu a zapiť oldomáš. Medzitým Trnkova žena, nevediac, že jalovica je už predaná, odvedie ju domov. Podnapitý Adam hľadá jalovicu až do polnoci. Žena sa veľmi hnevá a vyženie ho z domu. Adam sa zamestná na píle. Po čase sa vracia domov so zarobenými peniazmi žene Eve sľúbi, že už nikdy nebude piť. Svoj sľub dodrží a stane sa z neho bohatý gazda.

Neprebudený
 - tragická poviedka. Hlavná postava Ondráš Machuľa – slabomyseľný chlapec, dedinský pastier husí. Autor ho vykreslil s veľkým súcitom. Ondráš je sám, bez rodičov, pasie husi a sníva o šťastí. Prichádza za ním richtárova dcéra Zuzka Bežanovie, žartuje s ním a sľúbi sa mu za ženu. Ondráš žartu uverí. U Bežanov sa chystá svadba. Aj Ondráš sa začne pripravovať. Nevie pochopiť, že Zuzka tancuje s iným – s Janom Dúbravovie, že jeho si vôbec nevšíma. V dome nečakane vypukne požiar. To je predzvesť pastierikovej tragédie. Keď začne horieť maštaľ, v ktorej boli zatvorené jeho milované husi, vrhne sa do plameňov a zahynie. Tragédia tejto postavy spočíva najmä v nevyliečiteľnej duševnej chorobe, ktorá bola dôsledkom zlých sociálnych pomerov.

Keď báčik z Chochoľova umrie – poviedka má humorno-satirický charakter. Autor v nej zachytil úpadok zemianstva a jeho neschopnosť zasahovať do osudov národa.  Zemianstvo v diele reprezentuje Aduš Domanický z Domaníc. Jeho charakter je v podstate tragický. Autor na jeho vykreslenie využíva paradox a iróniu. Aduš navonok vystupuje ako majetný zeman, no v skutočnosti sa jeho majetok i kaštieľ rozpadá. Svoju záchranu vidí iba v blízkej smrti bohatého príbuzného- báčika z Chochoľova /dúfa, že po ňom zdedí majetok/. Proti nemu stojí Ondrej Tráva – priekupník a podnikateľ, ktorý má všetky znaky svojej triedy: dravosť, bezohľadnosť v získavaní peňazí, schopnosť špekulácie pri zhŕňaní majetku. Ešte i jeho sny sú príznačné pre tento spoločenský systém /kapitalizmus/. Trávovi sa sníva, že všetci ľudia sa menia na ovce, on ich strihá a vlnu odosiela v plných vagónoch. Kukučínovi je sympatická Trávova životaschopnosť, ale zároveň kritizuje tento egoistický typ podnikateľa z ľudu. Kontrast medzi postavami sa prejavuje aj v reči. Kým Aduš hovorí zoširoka a nezáväzne, Ondrejov jazykový prejav je konkrétny, stručný, smeruje k cieľu.
Obsah:  Aduš a Ondrej sa stretli po jarmoku v krčme. Aduš oklamal Ondreja, narozprával mu, že má veľký kaštieľ, bohaté gazdovstvo a zmienil sa, že má na predaj jačmeň. Ondrej prejavil o jačmeň záujem a zaplatil zaň Adušovi preddavok. Keď však obchodník prišiel do Domaníc po sľúbený jačmeň, namiesto hrdého zemianskeho kaštieľa našiel len ruiny. Keď prišiel na to, že Aduš ho oklamal, žiadal si späť preddavok. Aduš však medzitým už peniaze utratil. Ondrej Tráva napokon chcel dať vyrúbať krásne staré jasene na rodinnom cintoríne Domanických, aby si takto vynahradil stratu peňazí. Aduš sa vtedy zahanbil, ozvalo sa v ňom svedomie a uvedomil si, že takto nemôže ďalej žiť. Sľúbil Ondrejovi, že o týždeň mu vráti peniaze a svoj sľub skutočne i dodržal. Toho istého roku náhle umrel jeho báčik z Chochoľova.  Pochovali ho na rodinnom cintoríne Domanických pod staré jasene. Aduš plakal na pohrebe ako dieťa.  Jedni hovorili, že preto, lebo po strýkovi nič nezdedil, „iní preto, lebo sa hanbil, že ho musel pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny starého blahobytu.“
 
Jozef Gregor – Tajovský /1874 – 1940/
Predstaviteľ kritického realizmu
Narodil sa v Tajove. Ako najstaršieho z desiatich detí ho vychovávali starí rodičia. S láskou na nich, najmä na svojho starého otca Štefana Grešku, spomína vo svojich poviedkach: Do konca, Prvé hodinky, Do kúpeľa...Študoval v Banskej Bystrici, na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom, na obchodnej akadémii v Prahe. Pracoval ako bankový úradník na  viacerých miestach. Posledné roky prežil v Bratislave. Pochovaný je v Tajove.
Tvorba: Písal poviedky a divadelné hry. Námety čerpal z dedinského prostredia. Jeho poviedky majú monografický charakter. Dej sa sústreďuje okolo jednej postavy alebo jedného príbehu. Príbeh rozpráva niektorá postava alebo sám autor ako rozprávač priamo zúčastnený v deji. Tajovský sa zameriava na dedinský ľud, jeho dobré i zlé vlastnosti. Na rozdiel od Kukučína, ktorý sa iba zhovievavo usmieva nad chybami dedinského ľudu, Tajovský ich ostro kritizuje a obviňuje spoločnosť, ktorá je za ne zodpovedná. Najznámejšie poviedky: Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Horký chlieb, Mišo, Apoliena ...

Maco Mlieč – v poviedke autor zobrazil život najbiednejších. Maco Mlieč prišiel do služby k bohatému richtárovi ako 18 – ročný mládenec. U neho pracoval celý život za jedlo, šaty, tabak a prísľub, že ho doopatrujú do smrti. Maco sa v práci úplne zničil. Spustol, zanedbal svoj zovňajšok. Pred blížiacou sa smrťou prišiel za gazdom, aby sa s ním porátal. Gazda mu vystrojil parádny pohreb. Celá obec ho chválila. Iba sluhovia vedeli, že ho mal za čo takto pochovať. Autor tu zobrazil dva svety – chudobných a bohatých, ktorí žijú zatiaľ vedľa seba bez otvoreného konfliktu.
 
Božena Slančíková – TIMRAVA /1867 – 1951/
Predstaviteľka kritického realizmu.
Narodila sa v Polichne  v rodine evanjelického farára. Základné vzdelanie získala doma od otca, neskôr navštevovala dievčenskú školu v B. Bystrici. Pracovala ako učiteľka v MŠ. Takmer celý svoj život strávila v dvoch novohradských dedinách – v Polichne a v Ábelovej. Po 2. svetovej vojne sa presťahovala do Lučenca, kde aj zomrela.

Tvorba:
Timrava písala poviedky a novely zo života vidieckej inteligencie a z dedinského prostredia. Pseudonym si zvolila podľa studničky za Polichnom, v ktorej bola vždy čistá voda. Bola vynikajúcou pozorovateľkou. Odvážne vyslovovala svoje názory. Jej krátku prózu charakterizuje ironický, satirický tón  a otvorenosť. Panskú vidiecku spoločnosť i dedinskú chudobu opisuje bez sentimentality a bez ilúzií. Vo svojich prvých poviedkach Za koho ísť, Pomocník, Ťažké položenie, Veľké šťastie, Bez hrdosti sa zameriava na osudy vidieckych dievčat z panských rodín, ktorých jediným cieľom je nájsť si ženícha a vydať sa. Vykresľuje rôzne typy dievčat: Niektoré sú vypočítavé a myslia iba na majetok a výhodnú partiu, iné sú naivné, žijú vo svete snov a ilúzií, snívajú o romantickom vzťahu, napokon sa však sklamú a vydajú sa bez lásky. Hrdinky žijú akoby dvojakým životom – navonok sa správajú tak, ako si to vyžaduje spoločnosť, no vnútorne s ňou nesúhlasia. Autobiografický charakter majú novely  Všetko za národ, Skúsenosť.

Poviedky z dedinského prostredia: Tá zem vábna – zaoberá sa problematikou vysťahovalectva. Podľa Timravy do Ameriky neodchádzali za prácou tí najchudobnejší, ale tí, ktorí túžili rýchlo zbohatnúť alebo utekali pred rôznymi problémami.

Ťapákovci –najkritickejšie dielo. Pranieruje zaostalosť, zápecníctvo jednej početnej rodiny. Je ich 16. Všetci sa tlačia v jednom dome. Sú pohodlní, málovravní, leniví, novoty ich nezaujímajú. Riadia sa tradíciami svojich dedov. Z rámca rodiny sa vyčleňujú dve postavy: 30 – ročná stará dievka – kalika Anča – zmija a Iľa – kráľovná. Konflikt v poviedke tvorí napätie medzi Iľou, ktorá sa snaží zmeniť zaostalý spôsob života rodiny, a ostatnými Ťapákovcami. Iľa napokon presvedčí svojho muža Paľa, aby sa osamostatnili a presťahovali sa do nového domu. V poviedke teda víťazí pokrokovejší názor na modernejší a kultúrnejší spôsob života na dedine. Prezývky pridávané k menám vystihujú charakterové vlastnosti postáv. Najtragickejšou postavou je Anča – zmija. Túži po láske a vlastnej rodine, ale zostáva jej len vyšívanie pre nevesty.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Literatúra - maturitné témy

Diskusia: Poviedky s dedinskou tematikou (Kukučín, Tajovský, Timrava)

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.048 s.
Zavrieť reklamu