Janko Jesenský

Janko Jesenský
V próze je predstaviteľom kritického realizmu, časťou poézie /zbierky Verše, Verše II./ reprezentuje literárnu modernu. Narodil sa v Martine, študoval v Kežmarku, právo v Prešove, v Budapešti a v Kluži. Ako advokát pôsobil v Bánovciach nad Bebravou. Za 1. svetovej vojny bojoval na východnom fronte, pracoval v československých légiách. Spolu s Tajovským podporoval myšlienku utvorenia spoločného štátu Čechov a Slovákov. Po roku 1918 bol štátnym úradníkom.  Zomrel v Bratislave, pochovaný je v Martine.
Do literatúry vstúpil poéziou. Spočiatku v jeho básňach prevládala ľúbostná tematika. Neskôr sa zameral najmä na satirickú politickú lyriku.
Napísal básnické zbierky: Verše I.,II., Zo zajatia, Po búrkach,  Na zlobu dňa I, Proti noci, Čierne dni, Na zlobu dňa II, Reflexie, Jesenný kvet.

Próza:
Malomestské rozprávky – zbierka poviedok. Autor v nej kritizuje malomestskú spoločnosť s jej typickými chybami. Odsudzuje klebetárstvo, závisť, pýchu, prefíkanosť, ohováračstvo, falošnosť, snobizmus, túžbu po peniazoch. Najznámejšie poviedky: Pani Rafiková, Štvorylka, Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí, Slnečný kúpeľ, Večera...

Pani Rafiková – je typickou predstaviteľkou malomeštiačky. Je arogantná, namyslená, falošná. Jej hlavným záujmom sú klebety. Do očí je milá, za chrbtom každého ohovára. Doma sa zdržuje málo a aj vtedy neustále napomína a poučuje svojho muža. Dcéru Milušku rozmaznáva, nedovolí jej vykonávať žiadne domáce práce. Miluška jedného dňa, kým matka chodí zbierať a šíriť klebety a intrigy, ujde so svojím učiteľom francúzštiny. Jej matka zareaguje typicky „rafikovsky“ – nebojí sa o svoju dcéru, ale má strach, čo na to povedia ľudia.

Štvorylka – v nej sa autor sústredil na mestské úradníctvo, na rakúsko-uhorských dôstojníkov a na rozmary slečien na konci 19. storočia. Hlavnú dejovú líniu tvoria nedorozumenia okolo organizovania mestského bálu, ktorý domácej spoločnosti prekazili dôstojníci, prechodne bývajúci vo vidieckom mestečku. Miestne dámy sa na plese zabávali len s nimi, svojich partnerov zanedbávali. Márnomyseľnosť sa im však nevyplatila. Pomsta koketným slečnám v závere novely bola sladká.

Demokrati – dvojzväzkový spoločensko - politický román z obdobia buržoáznej ČSR. Dej 1. časti sa odohráva v Starom Meste /je to krycí názov bližšie neurčeného mesta na Slovensku po 1. svetovej vojne/. Autor tu kritizuje malomestské pomery, zameriava sa na postavy z úradníckych a meštiackych vrstiev. Základom deja je láska mladého právnika Jána Landíka a slúžky Hany. Landík  sa zoznámil s Hankou zo žartu a aj preto, aby dokázal mäsiarovi Tolkošovi, s ktorým založil spolok Rovnosť, že to myslí so svojimi demokratickými myšlienkami vážne. Jeho vzťah k Hanke, ktorý prerástol v lásku, vyvolal v okresnom mestečku pobúrenie. Preto Landíka preložili do Bratislavy na Krajinský úrad.

V 2. časti sa ťažisko deja presúva do Bratislavy. Do popredia sa ako hlavná postava dostáva predstaviteľ vysokej byrokracie, poslanec Dr. Petrovič, ktorý je nositeľom negatívnych vlastností. Dr. Landík dosahuje na novom mieste slušnú kariéru. Navštevuje rodinu Petrovičovcov. Prežíva u nich ľúbostnú epizódu so Želkou a dostáva sa stále viac do byrokratického mechanizmu. Vymotá sa z neho na konci deja, keď si berie za ženu slúžku /kuchárku/ Hanku. Autor zvolil šťastný koniec románu. Landík nemusí vstúpiť do konfliktu s prostredím, v ktorom žije, lebo v závere  románu vysvitne, že Hanka je dcérou statkára Dubca, takže medzi nimi nie je žiadna spoločenská priepasť.