Lyrizovaná próza (naturizmus)
Lyrizovaná próza (naturizmus)
-významný prúd v slovenskej medzivojnovej próze. Nastupuje v 30. rokoch 20.
storočia a doznieva po 2. svetovej vojne. Jej cieľom je zvýšiť citový vplyv prózy na čitateľa. Vyznačuje sa subjektívnosťou umeleckej
výpovede. Dôležitú úlohu má príroda, ktorá nevytvára iba rámec príbehu, ale je priamym dejotvorným činiteľom. LP sa odkláňa od
zobrazovania vonkajšej spoločenskej skutočnosti, zameriava sa na vnútorný svet a záujmy jednotlivca. Hrdinovia majú výnimočné vlastnosti,
sú hlboko citovo založení, autori ich povyšujú do fantazijnej, rozprávkovej roviny. Príbehy vyznievajú baladicky. V dielach LP sa redukuje
dejovosť, zväčšuje sa priestor pre reč autora. Časté je ja – rozprávanie / príbeh rozpráva väčšinou niektorá z postáv/. V reči
postáv sa často využíva vnútorný monológ /nahlas nevyslovený prehovor jednej postavy/, dialóg /rozhovor dvoch alebo viacerých postáv/,
dialogizovaný vnútorný monológ /postava vedie rozhovor sama so sebou/. Hlavným žánrovým útvarom je novela. LP využíva významové prvky
lyriky / básnické prostriedky – metafory, epitetá, personifikácie, lyrické opisy prírody .../.
Predstavitelia:
Ľudo
Ondrejov, Margita Figuli, Dobroslav Chrobák, František Švantner
Ľudo Ondrejov / 1901 – 1962
/
Narodil sa v Juhoslávii, zomrel v Bratislave.
Bol priekopníkom LP. V jeho dielach sa odráža blízky vzťah
k prírode.
Písal : básne – filozofická skladba: Martin Nociar Jakubovie, básnické zbierky:
Bez návratu, Mámenie, Pijanské piesne, prózu – románová trilógia Slnko vystúpilo nad hory: Zbojnícka
mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy, knihy pre mládež - Rozprávky z hôr, Africký zápisník, Príhody
v divočine.
K vrcholným dielam patrí román Zbojnícka mladosť.
Autor sa inšpiroval spomienkami
na vlastné detstvo, ľudovými povesťami a baladami. Hlavnou postavou je chudobný chlapec Jerguš Lapin. Žije so svojou
matkou, s dvoma súrodencami a so psíkom Chvostíkom uprostred krásnej prírody na samote. Jergušov otec už nežije, pošepkáva sa o ňom, že
bol zbojníkom. Jeho smrť je opradená tajomstvom. Jerguš má výnimočné vlastnosti – je šikovný, sebavedomý, veľmi silný, rozumie si so
zvieratami. Jeho bezstarostné detstvo sa končí po trpkých skúsenostiach, ktoré zažije v meste, v továrni. Prijmú ho do práce, hrdý chlapec
však nevie zniesť, že ho páni ponižujú a keď ho majster ešte aj udrie, utečie späť do hôr. Stane sa z neho zbojník, o ktorom vzniká
medzi ľudom povesť, že má čarovnú moc a žandári ho nikdy nedolapia. Dôležitým prvkom románu je lyrizácia, autor využíva
najmä personifikácie, metafory, epitetá, prirovnania.
Dobroslav Chrobák /1907 –
1951/
Narodil sa v Hybiach na Liptove, zomrel v Bratislave. Hlavným inšpiračným zdrojom jeho tvorby bola liptovská príroda
a ľud. Vo svojich novelách chcel ukázať blízke spojenie človeka s prírodou, v ktorom sa formuje jeho myslenie i cit. Do literatúry
vstúpil zbierkou noviel Kamarát Jašek. K najznámejším dielam patrí novela Drak sa vracia. Dej sa odohráva
v prostredí liptovskej dediny. Hlavnou postavou je mladý hrnčiar Martin Lepiš, prezývaný Drak. Žil pracovitým, ale samotárskym
životom. Od dedinčanov sa odlišoval pôvodom i zamestnaním. Ľudia ho spájali s nešťastím, zlom, so živelnými pohromami, ktoré postihli
dedinu /povodne, hlad, choroby/. Ľudia sa ho báli, nenávideli ho. Až keď sa Drak podujme zachrániť stádo dobytka, obkolesené lesným
požiarom, dedina sa s ním zmieruje, vzťahy sa vyrovnajú. Drak svojou obetavosťou prospel kolektívu dediny, „porazil nelásku ľudí
k sebe.“ Jazykové prostriedky: hovorové, expresívne slová, prirovnania, štylistické prvky ľudovej rozprávky.
Margita
Figuli / 1909 – 1995/
Narodila sa vo Vyšnom Kubíne. Študovala na obchodnej akadémii v B. Bystrici. Pracovala ako banková
úradníčka v Bratislave. Za literárne dielo získala titul národná umelkyňa.
Tvorba: zbierka noviel Pokušenie,
historický román Babylon, autobiografické knihy Mladosť, Zuzana, Ariadnina niť, Víchor v nás.
Najznámejšie dielo: Tri gaštanové kone – novela. V nej autorka na neveľkom epickom priestore vyrozprávala dramatický
príbeh lásky. Dej umiestnila do reálneho prostredia oravskej dediny, odkiaľ pochádza. Vystupujú tu tri hlavné postavy: vnútorne čistá
a citovo bohatá Magdaléna Maliariková a jej dvaja nápadníci: ušľachtilý „tulák“ – obchodný cestujúci Peter a bezohľadný,
násilnícky, sebecký Jano Zápotočný. Je to bohatý gazda, oravský pašerák koní. Peter má Magdalénu úprimne rád. Požiada ju o ruku. Ona
súhlasí. Peter jej sľúbi, že zanechá túlavý spôsob života, postaví dom na rodičovskom pozemku v Turci a príde po ňu na troch
gaštanových koňoch, ktoré sú symbolom života, práce a nového spoločenského postavenia. Kým Peter plní svoj sľub,
Zápotočný zvedie Magdalénu. Matka, zaslepená vidinou bohatstva, ju prinúti vydať sa za neho. Ich spolunažívanie je nešťastné. Magdaléna
trpí za nedodržaný sľub a Zápotočný prichádza na to, že lásku si nemožno vynútiť násilím. Zlosť si vybíja na zvieratách, ktorým
ubližuje. Na svoju krutosť však doplatí životom. Hynie pod kopytami týraného koňa. Záver je harmonický. Magdaléna sa zotaví zo svojich
útrap a Peter si ju odvedie. Víťazí dobro a láska dvoch mladých ľudí. Kniha je oslavou krásnych ľudských vzťahov.
František Švantner / 1912 – 1950 /
Narodil sa v Bystrej, zomrel v Prahe.
Je najvýraznejším predstaviteľom LP.
Jeho dielami próza naturizmu v slovenskej literatúre nielen vrcholí, ale zároveň sa aj ukončuje. Debutoval zbierkou noviel
Malka, v ktorej sa prejavil ako zrelý prozaik, obdarený nevšednou fantáziou, bytostne zrastený s prírodou. Prekrásna
príroda Nízkych Tatier nie je len kulisou, ale priamo sa zúčastňuje na výstavbe deja. Človek a príroda tvoria jednotu. Charakteristickým
znakom Švantnerových noviel je rozprávanie v 1. osobe, tajuplnosť, záhadnosť príbehov. Rovnomenná poviedka Malka
spočíva na princípe tragického nedorozumenia. Epický rozprávač sa zaľúbi do dedinského dievčaťa Malky. Tá jeho lásku opätuje. Zauzlenie
nastáva, keď sa na salaši objaví neznámy človek Šajban, ktorý sa stretáva s Malkou. Rozprávač ho považuje za soka a keď sa dozvie,
že Šajbana hľadajú žandári, udá ho. Neskôr zistí, že je to Malkin brat. Ide ho varovať. To isté chce urobiť aj Malka. Žandári ju
však omylom pri prenasledovaní jej brata zabijú. Mýtus prírody sa v diele spája s mýtom čistej i tragickej lásky.
Po 2. svetovej vojne vydal román Nevesta hôľ. Jeho témou je ľúbostný vzťah mladého hájnika k tajomnej
ženskej bytosti Zune.. Aj ďalšie diela – román Život bez konca, cyklus noviel Dáma – si zachovali
lyrizujúce prvky. Avšak fantazijné zložky sa dostávajú do úzadia, v popredí je autorov realistický pohľad na život, na zložité ľudské
osudy.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta