Sociálno – psychologický realizmus v slovenskej medzivojnovej próze

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 10.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 735 slov
Počet zobrazení: 8 140
Tlačení: 672
Uložení: 734
Sociálno – psychologický realizmus v slovenskej medzivojnovej próze  (J.C. Hronský, Milo Urban)   Spisovatelia zobrazujú obyčajných ľudí v dedinskom prostredí, všímajú si nespravodlivosť, chudobu, zlé spoločenské pomery, zameriavajú na vnútorný svet postáv.  Pohľad do vnútra človeka je pre nich dôležitejší ako zachytenie skutočnosti vonkajšieho sveta.  Jozef Cíger – Hronský /1896 – 1960/ -významný prozaik medzivojnovej literatúry. Narodil sa vo Zvolene. Pôsobil ako učiteľ v Kremnici, Martine, bol tajomníkom a správcom MS . Zomrel v Argentíne. Do literatúry vstúpil v 20. rokoch poviedkami z dedinského prostredia – v nich nadviazal na kukučínovskú realistickú tradíciu – U nás, Domov, Medové srdce. V zbierke poviedok Podpolianske rozprávky reagoval na udalosti 1. svetovej vojny, na jej tragické následky. V románe Chlieb zobrazil ťažký zápas jednoduchého človeka o chlieb v období hospodárskej krízy, ktorej dôsledkom bola bieda, nezamestnanosť a vysťahovalectvo.  

K najlepším dielam patrí román Jozef Mak.  Hlavnou postavou je malý slovenský človek – „človek – milión“, ktorého od detstva sprevádzal trpký osud. Bol nemanželským dieťaťom chudobnej vdovy. Mal spory s bratom o majetok. Zaľúbil sa do Maruše. Keď odišiel na vojnu, vzal si ju brat Jano. Po návrate z vojny sa Jozef bez lásky oženil s Marušinou sestrou Julou. Bola to jemná, citlivá, mlčky trpiaca žena, obetavá matka i manželka. Po čase chlapi z dediny odchádzajú za prácou do Ameriky. Len Jozef Mak ostáva doma, ničí sa v práci a prijíma ďalšie údery osudu – smrť matky, Maruše, ženy July.  Je to pracovitý, húževnatý človek, ktorý mlčky znáša všetky príkoria, lebo je presvedčený, že jeho ľudským údelom je utrpenie. Túto životnú filozofiu potvrdzujú i záverečné slová románu: „Trp, Jozef Mak – človek – milión si, nuž vydržíš 5všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

Milo Urban
/1904 – 1982/
Narodil sa v Rabčiciach na Orave. Zomrel v Bratislave.
Spisovateľ, novinár, predstaviteľ modernej slovenskej prózy.
Písal
 novely: Jašek Kutliak spod Bučinky, Za vyšným mlynom, Z tichého frontu, Výkriky bez ozveny,
 romány: Živý bič, Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor, Zelená krv.

Námety čerpá z rodnej Oravy. Vo svojich prózach vychádzal z dôverného poznania dedinských ľudí, ich myslenia a cítenia.
Živý bič – Dej sa odohráva v odľahlej hornooravskej obci Ráztoky, vzdialenej od frontov 1. svetovej vojny. Obyvatelia dediny sú spočiatku k vojne ľahostajní, až kým priamo nezasiahne do ich životov. Začínajú si ju uvedomovať, až vtedy, keď z obchodov zmizne múka a petrolej, všetko je drahšie a polia ostávajú neobrobené. Hrôzy vojny im naliehavo pripomenie návrat Ondreja Koreňa ako nemého a bezrukého mrzáka.. Od tejto udalosti sa dej veľmi prudko rozvíja. Má rýchly spád. Obyvatelia Ráztok reagujú na všetky udalosti ako jedna bytosť – una anima. Takýto druh románu sa nazýva unanimistický. Román má dve časti: 1. Stratené ruky, 2. Adam Hlavaj. Dej je popretkávaný lyrickými pasážami, obrazmi prírody, obraznými štylizáciami. Autor poukazuje na utrpenie ľudí v zlých časoch pomocou kontrastov: Jediným svedkom vojny, jej neľudskosti a útrap je človek, ktorý nemôže o nej hovoriť, pretože je nemý. Vojna – bič zanechala stopu na jeho ústach. Vojna mala pre obyvateľov dediny trojaké dôsledky: 1. majetkové – dedinčanom sa berie dobytok, 2. fyzické – ľudia zomierajú na fronte alebo sa vracajú domov ako mrzáci, 3. psychické – narúšajú sa medziľudské vzťahy, rozpadávajú sa rodiny.
Postavy: Eva Hlavajová, Adam Hlavaj, notár Okolický, Ilčíčka, jej syn Štefan,. Ondrej Koreň, Jano Kúrňava, krčmár, farár...

Obsah: V 1. časti autor oboznamuje čitateľa s dobou,  prostredím, postavami a rozvíja prvé konflikty. Eva Hlavajová požiada notára Okolického, aby pomohol jej manželovi dostať sa z frontu domov. Notár jej to sľúbi pod podmienkou, že sa mu oddá. Eva čaká dieťa. Dozvedá sa o tom dedina a odsúdi ju. Notár Okolický prisľúbi Eve pomoc, ale iba vtedy, ak neprezradí, že on je otcom dieťaťa. Eva sa nikomu nezdôverí so svojím tajomstvom, preto musí znášať urážky a ponižovanie. Začína sa odťahovať od ľudí, žije len pre synčeka Adama a v nádeji, že sa všetko vysvetlí a napraví. Keď sa jej narodí nemanželské dieťa, nedokáže sa vyrovnať s tým, že ho kňaz nechce pokrstiť. To celkom zničí zmysel jej života a doženie ju až k samovražde /utopí sa v potoku /. 2. časť začína zbehnutím Adama Hlavaja z frontu. Od Ilčíčky sa dozvedá o Evinej tragickej smrti. Hlavaj sa musí ukrývať, ale Jano Kúrňava ho udá žandárom. Adama zatknú. Dedinčania Kúrňavu nazvú zradcom. On má výčitky svedomia a pomôže vyslobodiť Adama. Zároveň mu povie, kto zapríčinil Evinu smrť. Adam Hlavaj sa rozhodne pomstiť notárovi za tragédiu svojej rodiny. V závere románu sa do popredia dostáva ľud ako kolektívny hrdina, ktorý sa živelne búri proti vrchnosti za dlhoročný útlak a vojnové útrapy. Dedinčania pochytajú vojakov, vyplienia krčmu a Okolického utopia tam, kde sa utopila Eva.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Literatúra - maturitné témy

Diskusia: Sociálno – psychologický realizmus v slovenskej medzivojnovej próze

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.057 s.
Zavrieť reklamu