Sociálno – psychologický realizmus v slovenskej medzivojnovej próze
Sociálno – psychologický realizmus v slovenskej medzivojnovej próze (J.C. Hronský, Milo
Urban) Spisovatelia zobrazujú obyčajných ľudí v dedinskom prostredí, všímajú si nespravodlivosť, chudobu, zlé spoločenské
pomery, zameriavajú na vnútorný svet postáv. Pohľad do vnútra človeka je pre nich dôležitejší ako zachytenie
skutočnosti vonkajšieho sveta. Jozef Cíger – Hronský /1896 – 1960/ -významný prozaik medzivojnovej literatúry. Narodil
sa vo Zvolene. Pôsobil ako učiteľ v Kremnici, Martine, bol tajomníkom a správcom MS . Zomrel v Argentíne. Do literatúry vstúpil v 20.
rokoch poviedkami z dedinského prostredia – v nich nadviazal na kukučínovskú realistickú tradíciu – U nás, Domov, Medové
srdce. V zbierke poviedok Podpolianske rozprávky reagoval na udalosti 1. svetovej vojny, na jej tragické
následky. V románe Chlieb zobrazil ťažký zápas jednoduchého človeka o chlieb v období hospodárskej krízy,
ktorej dôsledkom bola bieda, nezamestnanosť a vysťahovalectvo.
K najlepším dielam patrí román Jozef
Mak. Hlavnou postavou je malý slovenský človek – „človek – milión“, ktorého od detstva sprevádzal trpký osud. Bol
nemanželským dieťaťom chudobnej vdovy. Mal spory s bratom o majetok. Zaľúbil sa do Maruše. Keď odišiel na vojnu, vzal si ju brat Jano. Po
návrate z vojny sa Jozef bez lásky oženil s Marušinou sestrou Julou. Bola to jemná, citlivá, mlčky trpiaca žena, obetavá matka
i manželka. Po čase chlapi z dediny odchádzajú za prácou do Ameriky. Len Jozef Mak ostáva doma, ničí sa v práci a prijíma ďalšie
údery osudu – smrť matky, Maruše, ženy July. Je to pracovitý, húževnatý človek, ktorý mlčky znáša všetky príkoria, lebo je
presvedčený, že jeho ľudským údelom je utrpenie. Túto životnú filozofiu potvrdzujú i záverečné slová románu: „Trp, Jozef Mak –
človek – milión si, nuž vydržíš 5všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac
vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“
Milo Urban /1904 – 1982/
Narodil sa
v Rabčiciach na Orave. Zomrel v Bratislave.
Spisovateľ, novinár, predstaviteľ modernej slovenskej prózy.
Písal
novely: Jašek Kutliak spod Bučinky, Za vyšným mlynom, Z tichého frontu, Výkriky bez ozveny,
romány: Živý bič, Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor, Zelená krv.
Námety
čerpá z rodnej Oravy. Vo svojich prózach vychádzal z dôverného poznania dedinských ľudí, ich myslenia a cítenia.
Živý
bič – Dej sa odohráva v odľahlej hornooravskej obci Ráztoky, vzdialenej od frontov 1. svetovej vojny. Obyvatelia dediny sú
spočiatku k vojne ľahostajní, až kým priamo nezasiahne do ich životov. Začínajú si ju uvedomovať, až vtedy, keď z obchodov zmizne múka
a petrolej, všetko je drahšie a polia ostávajú neobrobené. Hrôzy vojny im naliehavo pripomenie návrat Ondreja Koreňa ako nemého
a bezrukého mrzáka.. Od tejto udalosti sa dej veľmi prudko rozvíja. Má rýchly spád. Obyvatelia Ráztok reagujú na všetky udalosti ako jedna
bytosť – una anima. Takýto druh románu sa nazýva unanimistický. Román má dve časti: 1. Stratené
ruky, 2. Adam Hlavaj. Dej je popretkávaný lyrickými pasážami, obrazmi prírody, obraznými štylizáciami. Autor
poukazuje na utrpenie ľudí v zlých časoch pomocou kontrastov: Jediným svedkom vojny, jej neľudskosti a útrap je človek, ktorý nemôže o
nej hovoriť, pretože je nemý. Vojna – bič zanechala stopu na jeho ústach. Vojna mala pre obyvateľov dediny trojaké dôsledky: 1. majetkové
– dedinčanom sa berie dobytok, 2. fyzické – ľudia zomierajú na fronte alebo sa vracajú domov ako mrzáci, 3. psychické – narúšajú sa
medziľudské vzťahy, rozpadávajú sa rodiny.
Postavy: Eva Hlavajová, Adam Hlavaj, notár Okolický, Ilčíčka, jej syn Štefan,. Ondrej
Koreň, Jano Kúrňava, krčmár, farár...
Obsah: V 1. časti autor oboznamuje čitateľa s dobou, prostredím, postavami
a rozvíja prvé konflikty. Eva Hlavajová požiada notára Okolického, aby pomohol jej manželovi dostať sa z frontu domov. Notár jej to sľúbi
pod podmienkou, že sa mu oddá. Eva čaká dieťa. Dozvedá sa o tom dedina a odsúdi ju. Notár Okolický prisľúbi Eve pomoc, ale iba vtedy, ak
neprezradí, že on je otcom dieťaťa. Eva sa nikomu nezdôverí so svojím tajomstvom, preto musí znášať urážky a ponižovanie. Začína sa
odťahovať od ľudí, žije len pre synčeka Adama a v nádeji, že sa všetko vysvetlí a napraví. Keď sa jej narodí nemanželské dieťa,
nedokáže sa vyrovnať s tým, že ho kňaz nechce pokrstiť. To celkom zničí zmysel jej života a doženie ju až k samovražde /utopí sa
v potoku /. 2. časť začína zbehnutím Adama Hlavaja z frontu. Od Ilčíčky sa dozvedá o Evinej tragickej smrti. Hlavaj sa musí ukrývať,
ale Jano Kúrňava ho udá žandárom. Adama zatknú. Dedinčania Kúrňavu nazvú zradcom. On má výčitky svedomia a pomôže vyslobodiť Adama.
Zároveň mu povie, kto zapríčinil Evinu smrť. Adam Hlavaj sa rozhodne pomstiť notárovi za tragédiu svojej rodiny. V závere románu sa do
popredia dostáva ľud ako kolektívny hrdina, ktorý sa živelne búri proti vrchnosti za dlhoročný útlak a vojnové útrapy. Dedinčania
pochytajú vojakov, vyplienia krčmu a Okolického utopia tam, kde sa utopila Eva.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta