Román a jeho druhy

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 10.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 213 slov
Počet zobrazení: 15 289
Tlačení: 589
Uložení: 714
Román a jeho druhy. Vývin slovenského románu od najstarších čias po súčasnosť

Román je epický prozaický žáner veľkého rozsahu. Autor vykresľuje široký okruh života, dej sa odohráva v dlhšom časovom rozpätí (aj niekoľko generácií). Vystupuje v ňom 1 alebo viac hlavných postáv a vedľajšie postavy, ktoré sa charakterovo vyvíjajú. Základom románu je konflikt, ktorý sa postupne v deji zauzľuje, potom vyvrchoľuje a nakoniec sa rieši, prípadne zostáva nevyriešený. Využíva zobrazovacie postupy = epický (dej) + lyrický (opisy, úvahy, vnútorný monológ) + dramatický (dialóg). Rozlišujeme rôzne druhy románov – sentimentálne, romantické, realistické, historické, utopické, dobrodružné, detektívne, cestopisné, humoristické, vo forme denníka, dievčenské, horory, komiksy ....

O prudkom vývine románu možno hovoriť po vynájdení kníhtlače. Najväčší rozmach dosiahol román v 19.storočí a pokračoval v 20. storočí.
V slovenskej literatúre vznikajú podmienky na rozvoj románu v 18. storočí.
Prvým románopiscom bol Jozef Ignác Bajza, predstaviteľ osvietenskej prózy. V dvojdielnom dobrodružno-cestopisnom románe René mládenca príhody a skúsenosti opisuje cesty a zážitky Reného, syna bohatého benátskeho kupca a jeho učiteľa Van Stiphouta (stifut).  V prvom zväzku zažívajú dobrodružné príhody v Turecku, Egypte a Taliansku. V druhom zväzku postavy prechádzajú cez Viedeň na Slovensko a putujú po slovenských dedinách. Autor- sprievodca necháva postavy prežívať mnohé príhody, v ktorých sa obnažujú chyby všetkých spoločenských vrstiev od poddaných až po zemepánov, resp. cirkevnú vrchnosť, ktorá napokon dielo zakázala. Román mal podľa úmyslu autora nielen zabaviť, ale aj výchovne a poučne pôsobiť. Napísaný bol západoslovenským nárečím a zvláštnym pravopisom, ktorý si sám navrhol. Tým sa jeho význam vo vývine slovenskej literatúry oslabil.
Do obdobia klasicizmu podnetne zasiahol Ján Chalupka románom Bendeguz, v ktorom opisuje grotesknú výpravu dvoch schudobnelých turčianskych zemanov s pomaďarčenými menami Bendeguz a Kolompos. Na koňoch, sprevádzaní sluhom Pištom, sa vybrali hľadať hroby „svojich“ uhorských predkov. Autor veľmi ostro odsudzuje  šovinizmus uhorskej spoločnosti.
V období romantizmu sa romány objavujú iba zriedka, pretože lyrika dáva väčší priestor fantázii, lepšie dokáže zobraziť rozpor medzi snom a skutočnosťou. Typickými znakmi romantického románu sú intrigy, láska, zobrazovanie osamelého individualistu, ktorý trpí rozporom medzi snom a skutočnosťou. Prozaici častejšie siahali po historických námetoch, ktorými chceli poukázať na problémy súčasnosti. Tradície slovenského historického románu položil Jozef Miloslav Hurban, keď v duchu romantizmu siahol po námete do 11.storočia v románe Gottšalk. V tomto románe dominuje téma mocenských a náboženských rozporov, súvisiaca s násilným šírením kresťanstva medzi polabskými Slovanmi. Hlavnou postavou je slovanské knieža Gočalko, ktorý opúšťa svoju pohanskú manželku a dcéru. Pod pogermančeným menom Gottšalk šíri kresťanstvo medzi svojimi kmeňmi. Takto slovanské kmene vydáva do rúk Nemcom. Nakoniec ho potrestajú vlastní pohanskí krajania a zabijú ho.

Historickú látku spracoval aj predstaviteľ postromantizmu (prechod od romantizmu k začiatkom realizmu) Ľudovít Kubáni v nedokončenom románe Valgatha, v ktorom zobrazuje boj Jiskrovcov na Slovensku proti Huňadiho uhorským vojskám koncom 15.storočia. Na pozadí príbehu, plného intríg a tajomností, vyslovuje myšlienku o spolužití národov, žijúcich v Uhorsku.
Plné rozvinutie románovej formy zaznamenávame v období realizmu. Svetozár Hurban -Vajanský napísal viacero románov, z ktorých sa stal najznámejší román Suchá ratolesť.  Autor v ňom riešil otázku návratu zemianstva k slovenskému národu. Najvýznamnejším románopiscom tohto obdobia je Martin Kukučín. V románe Dom v stráni rozvíja námet z prostredia dalmatínskej rodiny. Zobrazil rozpad patriarchálneho života v Dalmácii. Konflikt je založený na láske mladého statkára Nika Dubčica a sedliackej dievčiny Katice Beracovej. Ich rozchodom autor zdôraznil nezlučiteľnosť rozdielnych spoločenských vrstiev (statkár-sedliak).
V období medzi dvoma svetovými vojnami sa rozvíja mnoho nových smerov. Autori pokračujú v tradíciách kritického realizmu, ale niektorí zároveň experimentujú.

Historický román vytvoril Ladislav Nadáši - Jége v titule Adam Šangala, kde na príbehu oravského chlapca zobrazuje krutý útlak ľudu a náboženské nepokoje, v ktorých sa Slovensko zmietalo v 16.storočí a na začiatku 17.storočia. Humoristickú, satirickú a ironickú zložku románovej štruktúry výrazne posilnil Janko Jesenský vo svojom dvojdielnom humoristicko-satirickom románe Demokrati, v ktorom zobrazuje rub a líce demokracie za prvej ČSR a podáva kritický a satirický obraz vládnucich vrstiev. Pomocou irónie a satiry demaskuje štátnu byrokraciu, súkromie popredných rodín v Bratislave a ich meštiacku politiku. Autorovi ide o nápravu demokratických noriem v živote spoločnosti. Za protivojnový a unanimistický možno označiť román Mila Urbana Živý bič. Za typ expresionistického románu v slovenskej literatúre možno označiť román Jozefa Cígera - Hronského Jozef Mak. Tvorcom románov bol aj František Švantner, predstaviteľ naturizmu. Jeho Nevesta hôľ patrí k najzložitejším románom v slovenskej literatúre vôbec. Dominuje v ňom predstavivosť a prírodný mýtus. Veľkú úlohu tu hrá vízia, sen a prelud.
Obdobie po roku 1945 sa vyznačuje rôznorodosťou románov. V povojnovej próze sa rozvíjajú romány, ktoré reagujú na dejinné udalosti a spoločenské zmeny. Výraznú časť románopisectva tvoria romány o SNP a 2.svetovej vojne.

Ladislav Ťažký vytvoril romány Amenmária, Evanjelium čatára Matúša, ktoré majú autobiografické črty. Osudy slovenských vojakov, ktorí bojujú na východnom fronte po boku nemeckých vojsk proti Červenej armáde, podáva prostredníctvom postavy čatára Matúša. Príslušníkov mladej generácie stvárnil Vladimír Mináč v trilógii Generácia. Využil autobiografické skúsenosti a námet čerpá zo Slovenského štátu, SNP a prvých rokov po oslobodení. Záverečnú časť vojny stvárnil Ladislav Mňačko v románe Smrť sa volá Engelchen. Román je kompozične založený na retrospektívnom spomínaní raneného partizána Voloďu na tragické osudy partizánskeho oddielu na moravsko-slovenskom pomedzí. Zobrazuje aj negatívne momenty partizánskeho odboja. K dedinskej problematike sa po 2. svetovej vojne vrátil František Hečko. V jeho generačnom románe Červené víno zobrazil na osudoch troch generácii rodiny Habdžovcov zmeny na vidieku na začiatku 20.storočia. Na začiatku románu nás zoznamuje s patriarchálnou rodinou starých Habdžovcov. Ich syn Urban sa ožení s chudobnou Kristínou. Ďalej sleduje osudy ich detí Marka a Magdalény. Autor sa sústreďuje na postavu Marka, ktorá má autobiografické črty. Dedinský románový rámec inovoval Peter Jaroš v románe Tisícročná včela. Na osudoch troch generácii Pichandovcov zobrazil starý patriarchálny slovenský vidiek v rokoch 1890-1918. V centre románu stojí Martin Pichanda, jeho rozvetvená rodina a príbuzenstvo.  Ideou románu je zdôraznenie sily a odolnosti slovenského človeka, ktorý vytrvalo zápasí o svoju existenciu. Autor používa postmodernistické (do umeleckej prózy pridáva citácie z novín, sťažností poddaných, čo je jeden z postupov postmodernizmu) a magicko-realistické prvky (sny, predstavy, fantazijné výjavy, neskutočné javy = sú to znaky magického realizmu). Slovenského dedinského človeka prirovnáva k včele, ktorá usilovne znáša med, aby zachovala rod.

Peter Jilemnický vo svojich románoch Víťazný pád, Pole neorané, Kompas v nás spája osudy svojich románových hrdinov s revolučnými a socialistickými myšlienkami. V týchto románoch sa snažil uplatniť postuláty socialistického realizmu. Neskôr vzniká výrobný román, t.j. román z prostredia nemocníc, výskumných ústavov, závodov a pod. Román Antona Hykisha Atómové leto je dielo o stavbe atómovej elektrárne v Mochovciach. Zobrazuje problematický rodinný a pracovný život jedného z jej staviteľov krátko po černobyľskej katastrofe. V románe Antona Baláža Skleníková Venuša sa stretávame  s ekologickou tematikou. Román je výzvou na ochranu prirodzeného prostredia, v ktorom človek žije.

Náročné filozoficko-psychologické romány písal Rudo Sloboda, napr. Narcis, Rozum, Stratený raj a ďalšie. Postmoderný román rozvíjajú v súčasnej slovenskej próze najmä Dušan Mitana a P. Pišťanek. Prozaik Peter Pišťanek v románovej trilógii Rivers of Babylon zobrazuje bratislavské podsvetie s jeho typickými predstaviteľmi a surovú, drsnú skutočnosť života, ktorú vyznávajú ľudia s túžbou po moci a peniazoch. Vývin slovenského románu naznačuje, že ide o žáner skutočne najproduktívnejší, schopný komplexne zachytiť najpodstatnejšie javy dejinných pohybov a ľudských osudov. Jeho žánrová a tematická rôznorodosť okrem iného dosvedčuje, že sa naši tvorcovia dokážu vyrovnať svojou románovou tvorbou autorom z ostatných svetových literatúr.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Literatúra - maturitné témy



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.027 s.
Zavrieť reklamu