Mladý človek, jeho svet a problémy v slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 10.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 351 slov
Počet zobrazení: 7 343
Tlačení: 539
Uložení: 525
Mladý človek, jeho svet a problémy v slovenskej literatúre
Mladému človekovi a jeho problémom venovali pozornosť autori všetkých generácií. Zobrazovali ho počas vojny, po nej  i v našej súčasnosti, ale často sa vracali aj do svojej mladosti.
V medzivojnovom období túto tému stvárnili viacerí autori, napríklad predstavitelia lyrizovanej prózy – Ľ. Ondrejov – Zbojnícka mladosť,  M. Figuli – Tri gaštanové kone

Román  Zbojnícka mladosť
Autor sa inšpiroval spomienkami na vlastné detstvo, ľudovými povesťami a baladami. Hlavnou postavou je chudobný chlapec Jerguš Lapin. Žije so svojou matkou, s dvoma súrodencami a so psíkom Chvostíkom uprostred krásnej prírody na samote. Jergušov otec už nežije, pošepkáva sa o ňom, že bol zbojníkom. Jeho smrť je opradená tajomstvom. Jerguš má výnimočné vlastnosti – je šikovný, sebavedomý, veľmi silný, rozumie si so zvieratami. Jeho bezstarostné detstvo sa končí po trpkých skúsenostiach, ktoré zažije v meste, v továrni. Prijmú ho do práce, hrdý chlapec však nevie zniesť, že ho páni ponižujú a keď ho majster ešte aj udrie, utečie späť do hôr. Stane sa z neho zbojník, o ktorom vzniká medzi ľudom povesť, že má čarovnú moc a žandári ho nikdy nedolapia.
 
Novela Tri gaštanové kone
V nej autorka na neveľkom epickom priestore vyrozprávala dramatický príbeh lásky. Dej umiestnila do reálneho prostredia oravskej dediny, odkiaľ pochádza. Vystupujú tu tri hlavné postavy: vnútorne čistá a citovo bohatá Magdaléna Maliariková a jej dvaja nápadníci: ušľachtilý „tulák“ – obchodný cestujúci Peter a bezohľadný, násilnícky, sebecký Jano Zápotočný. Je to bohatý gazda, oravský pašerák koní. Peter má Magdalénu úprimne rád. Požiada ju o ruku. Ona súhlasí. Peter jej sľúbi, že zanechá túlavý spôsob života, postaví dom na rodičovskom pozemku v Turci a príde po ňu na troch gaštanových koňoch,  ktoré sú symbolom života, práce a nového spoločenského postavenia. Kým Peter plní svoj sľub, Zápotočný zvedie Magdalénu. Matka, zaslepená vidinou bohatstva, ju prinúti vydať sa za neho. Ich spolunažívanie je nešťastné. Magdaléna trpí za nedodržaný sľub a Zápotočný prichádza na to, že lásku si nemožno vynútiť násilím. Zlosť si vybíja na zvieratách, ktorým ubližuje. Na svoju krutosť však doplatí životom. Hynie pod kopytami týraného koňa. Záver je harmonický. Magdaléna sa zotaví zo svojich útrap a Peter si ju odvedie. Víťazí dobro a láska dvoch mladých ľudí.  Kniha je oslavou krásnych ľudských vzťahov.
 
Problém mladej ženy – matky, rieši aj medzivojnový dramatik Ivan Stodola v tragédii
Bačova žena autor  zobrazuje kruté následky biedy, vysťahovalectva a moci peňazí v živote slovenského ľudu. Hlavná postava je Eva. Jej muž, bača Ondrej, odišiel za prácou do Ameriky. Eva po čase dostala oznámenie, že tragicky zahynul v bani. On sa však zachránil, ale stratil pamäť. Po niekoľkých rokoch pri železničnom nešťastí sa mu pamäť vráti a prichádza domov ako boháč. Eva sa medzitým vydala za baču Miša, ktorý jej pomáhal v najhorších časoch. Konflikt spočíva v tom, že Eva sa stala ženou dvoch mužov, ktorí ju ľúbia a ktorých ona ľúbi tiež. Jej tragédiu znásobuje žiadosť oboch mužov, - otcov, aby rozdelila deti /každý chce svojho syna/. Materinský cit je u Evy silnejší ako láska k mužom. Nechce sa vzdať svojich detí. Východisko z neriešiteľnej situácie nachádza v samovražde. Autor na typicky slovenskom námete vykreslil mravný problém všeľudskej platnosti.
 
V slovenskej povojnovej literatúre sa vrátil do svojich detských a študentských rokov František Hečko v románe Červené víno -  románová kronika, ktorá zobrazuje životné príbehy 3 generácií rodiny Habdžovcov.

- generáciu predstavujú starí rodičia Michal a Verona,
- generáciu – ich deti Mikuláš, Jozefka  a najmä syn Urban, ktorý sa pre lásku k chudobnej Kristíne rozišiel s rodičmi,
- generáciu – deti  Kristíny a Urbana – Marek a Magdaléna.

Michal nevedel synovi Urbanovi odpustiť, že si zobral chudobnú Kristínu. Napokon sa Urban aj s rodinou odsťahoval do Vlčindolu, kde tvrdou prácou vybudovali najkrajší vinohrad v okolí. Po vypuknutí 1. svetovej vojny musel narukovať aj Urban. Gazdovstvo zveril Markovi, ktorý sa oň príkladne staral.  V čase najväčšej núdze sa nad nimi napokon starý otec zľutoval a poslal im jedlo na celú zimu. Starý Michal uznal Markovo nadanie a v závete mu nechal polovicu svojho gazdovstva. Postihlo ich však ďalšie nešťastie – dvojičky Cyril a Metod zomreli na záškrt a po poslednom pôrode zomrela aj Kristína. Marek prežíval prvú lásku s Luckou Bolebruchovou. Nastúpil do vinohradníckej školy, v ktorej bol vynikajúcim študentom. Po smrti Kristíny sa Urban celkom opustil a prepadol alkoholu. Zranil sa pri páde z rebríka a zakrátko aj on zomrel. Dlžoby zostali na starosť Markovi. Dom a vinice kúpil na dražbe Silvester Bolebruch. Marek a Lucia sa napokon zosobášili. Odišli z osady s prázdnymi rukami, len so svojou láskou, podobne ako kedysi Urban a Kristína.
 
Mladým ľuďom venoval pozornosť aj R. Jašík v románe Námestie svätej Alžbety.
Osnovu deja tvorí láska 18 – ročného Igora a mladej Židovky Evy. Ich láska nemá perspektívu vo svete krutého fašizmu. Končí tragicky – zastrelením Evy.
Autor uvádza román mottom : „ Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.“ Zmyslom ľudského života je láska. „Život je len jeden a krátky a všetko je v ňom nezmyselné, čo neslúži láske.“
Dej sa odohráva „v meste pod viničným vrchom“ – v Nitre koncom leta a na začiatku jesene 1941, „keď život zlacnel a smrť zovšednela“ – v tom čase sa po Európe šíril fašizmus ako  mor. Eva a Igor bývali blízko seba na Námestí svätej Alžbety. Stretávali sa často v kostolnej veži. Ich priateľstvo postupne prerástlo v lásku. Keď prišli do mesta  Nemci, Evy sa zmocnil strach a neistota. Igor nevedel pochopiť, prečo Nemci nútili Židov nosiť žltú hviezdu na prsiach. Zdalo sa mu to neľudské a kruté. Značkujú sa predsa kone a nie ľudia. Igor bol odhodlaný urobiť čokoľvek pre Evinu záchranu. Zašiel za obuvníkom Magušom, ktorý mu poradil, aby dal Evu pokrstiť a zosobášil sa s ňou. Igor sa ihneď vybral za farárom. Ten mu sľúbil krst i sobáš už o týždeň pod podmienkou, že prinesie 10 000 korún. Igor je nešťastný, lebo nevie zohnať peniaze. Nakoniec požiada o pôžičku Evinho otca Samka, ktorý však odmieta so slovami: „Eva sa narodila ako Židovka  a tak aj ostane.“ Igor si Evu odviedol domov. Obaja cítili, že ich láska je akási smutná. Igor napokon zohnal peniaze od Samkovho spoločníka Maxiho. Utekal za farárom, ale ten už nechcel Evu pokrstiť, lebo sa bál. Igor opäť vyhľadal Maguša, ktorý mu poradil, aby s Evou odišiel do bezpečia, k jeho bratovi horárovi. Na druhý deň nemeckí vojaci a gardisti, ktorých viedol Flórik, začali odvádzať zo židovských domov prvé obete. Medzi nimi bola i Eva. Keď sa Igor vrátil, už ju nenašiel doma. Židov sústreďovali v škole, potom ich hnali na železničnú stanicu, kde čakali na transportný vlak. Všetci sa báli, čo s nimi bude. Zrazu si dal nemecký major k sebe zavolať malého židovského chlapčeka. Ponúkol mu čokoládu a pomaranč.  Keď však urobil pár krokov k matke, zaznel výstrel a chlapček padol mŕtvy na zem. Ľudí sa zmocnila hrôza. Eva a zopár mladých chlapov odniesli telo mŕtveho chlapca. Nemci všetkých zastrelili. Eva posledný raz vyslovila Igorovo meno.  Evini rodičia zo strachu pred Nemcami spáchali samovraždu. Igor sa nevedel vyrovnať so stratou milovanej Evy. Túžil po pomste. Zabil holiča Flórika, ktorý mal na svedomí Evinu smrť. Napokon sa Igor rozhodol skoncovať aj s vlastným životom. Chcel sa utopiť v rieke, ale  v poslednej chvíli mu v tom zabránil jeho priateľ Maguš.
Dielo je odsúdením fašizmu, rasovej nenávisti a ľudského ponižovania.
 
Dozrievanie dvadsaťročného mládenca, jeho hľadanie miesta na strane spravodlivosti zobrazil Ladislav Ťažký v románoch Amenmária a Evanjelium čatára Matúša.  Hlavná postava Matúš Zraz má autobiografické črty. Zraz odchádza na východný front, postupne si uvedomuje nezmyselnosť vojny. Pokúsi sa o útek zo zajateckého tábora a po dramatickom putovaní sa dostane domov.
 
Mladého človeka v literatúre stvárnil aj Vincent Šikula. Jeho novela S Rozárkou  je subjektívne ladená. Zachytáva osud duševne postihnutej dievčiny s myslením na úrovni dieťaťa. Po smrti matky sa jej ujíma brat Ondrej, rozprávač príbehu. Ondrej chce preniknúť do duševného sveta svojej sestry cez rozprávanie rozprávok. Nedarí sa mu to a Rozárka končí v sociálnom ústave. Ondrej zostáva sám so zúfalým pocitom vlastného zlyhania. K najznámejším dielam patrí románová trilógia Majstri, Muškát, Vilma. Aj tu je hlavnou postavou mladý človek -  Imrich, jeden z troch synov tesárskeho majstra Guldána. Autor zobrazil časť jeho života – dospievanie, prvé lásky, prácu, účasť v SNP. Tu nastáva tragický zlom. Imro je ranený. Z hôr sa vracia nielen fyzicky, ale aj psychicky, mravne otrasený. Doma ho opatruje žena Vilma. V tomto ťažkom duševnom rozpoložení aj umiera. Príbeh rozpráva postava dieťaťa – chlapec Rudko /autor/. Vzťah dospelých k dospievajúcim chlapcom autor citlivo zobrazil v knihe Prázdniny so strýcom Rafaelom. Autobiografická novela Liesky zobrazuje život študenta konzervatória a organistu v miestnom kostole.
 
Do detských rokov a detských snov sa vracia aj Dušan Dušek v zbierkach poviedok Strecha domu, Poloha pri srdci, Kufor na sny ...

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Literatúra - maturitné témy

Diskusia: Mladý človek, jeho svet a problémy v slovenskej literatúre

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.023 s.
Zavrieť reklamu