Avantgardné smery v slovenskej literatúre

Avantgardné smery v slovenskej literatúre
 
Dušan Mitana /1946/

Predstaviteľ literárnej postmoderny. Vyštudoval žurnalistiku, neskôr filmovú a televíznu dramaturgiu, krátky čas pracoval ako redaktor. V súčasnosti sa profesionálne venuje literatúre. V jeho tvorbe prevládajú postmoderné poviedky s prvkami mystiky, absurdity a hororu. Debutoval zbierkou krátkych próz  Psie dni, ktorá vyvolala záujem verejnosti a protikladné názory kritiky. Konzervatívne naladení kritici sa odmietavo stavali k jeho modernizmu, k provokatívnym až škandalóznym námetom. Hrdinami poviedok sú ľudia, ktorí si nevedia nájsť miesto v živote, sú nespokojní, neustále prežívajú „psie dni“, dostávajú sa do konfliktov s okolím. Mitana  v prózach vychádzal z filozofie existencializmu, z pocitov úzkosti, odcudzenia, dezilúzie. V novele Patagónia stvárňuje mladého hrdinu, ktorý odmieta spoločenské stereotypy a konvencie, svet zabehaných koľají. Je to ľúbostný príbeh s mnohými autobiografickými prvkami. Cesta do Patagónie symbolizuje cestu životom, kde nám fantázia môže pomôcť uniknúť zo všedného spôsobu života.
Aj ďalšie poviedky rozprávajú neobyčajné, prekvapujúce príbehy, často majú neočakávané, šokujúce zakončenie. Mnohé z nich majú kriminálne pozadie s nevyriešeným tajomstvom. Zobrazujú krajné životné situácie, to, čo je v človeku vznešené i zvieracie. V poviedkach sa prelína smútok a humor, realita a irealita. Podobný charakter majú aj poviedky zbierky Nočné správy. Účinok Mitanových próz je blízky účinku poézie. Sú mnohovýznamové, dajú sa interpretovať rôznym spôsobom.
 
Ján Johanides /1934- 2008/
Predstaviteľ modernej slovenskej prózy. Študoval dejiny umenia, venoval sa osvetovej práci, Bol zamestnancom rozličných kultúrnych inštitúcií. V súčasnosti sa profesionálne venuje literatúre. Debutoval zbierkou noviel Súkromie. Obsahuje prvky existencializmu a nového románu. Zaoberá sa problémami moderného človeka, otázkami ľudskej samoty, slobody, bytia. Analyzuje psychiku človeka najmä v krízových situáciách, keď sa musí nejakým spôsobom rozhodnúť. Novely majú premyslenú kompozíciu, autor v nich využíva techniku „oka filmovej kamery“, ktorá môže zachytiť iba to, čo pred ňou stojí. Jeho cieľom je objektívny zápis reality, vnútorných monológov a dialógov – bez ich komentovania  a hodnotenia.

Problematiku osamelosti, úzkosti a strachu stvárnil aj v knihe Podstata kameňolomu a v novele  Nie. V rokoch normalizácie sa autor odmlčal. V 70. rokoch vydal knihu Balada o vkladnej knižke – o rodine, v ktorej peniaze narušili vzťahy medzi jej členmi, a knihu Nepriznané vrany – o ekologických problémoch: Rozprávačom je reportér, ktorý sa zúčastní na oslavách sviatku pracovníka veľkého chemického závodu na južnom Slovensku. Stretnú sa tu ľudia rozličných generácií, pováh a názorov. Rozprúdi sa medzi nimi debata o problémoch, ktoré spôsobuje chemická továreň  v okolí. Hostina sa premieňa na vášnivú diskusiu o potrebe zachovať zdravé životné prostredie. Pomocou centrálneho motívu vrán, ktoré po prelete nad dymiacim komínom padnú otrávené na zem a ktoré zodpovedný pracovník  „neprizná“, kritizuje autor nemorálnosť zatajovania skutočnej pravdy o životnom prostredí.
Román  Slony v Mauthausene – príbeh dvoch bývalých väzňov z koncentračného tábora, odsúdenie fašizmu i prejavov násilia, ktoré sa objavujú aj v našom dnešnom živote.
 
Peter Jaroš /1940/
Bol redaktorom, poslancom NR SR, pracoval v oblasti filmovej tvorby.
Patrí k tým spisovateľom, ktorí sa snažili koncom 50. rokov modernizovať slovenskú prózu. Využíval postupy existencializmu a nového románu.
Najznámejšie dielo  Tisícročná včela – román, ktorý evokuje mýtus o pracovitosti, usilovnosti, šikovnosti a vitalite slovenského národa. Je to mozaika životných príbehov 3 generácií rodiny hybského murára  Martina Pichandu, jeho synov Sama, Valenta, dcéry Kristíny a ich detí. Dej sa odohráva od konca 19.storočia po koniec 1. svetovej vojny. Autor odhaľuje nielen udalosti, ale aj ich skrytý význam, využíva symboly, alegóriu, realistické prvky sa prelínajú s fantazijnými motívmi. Martin Pichanda pochodil s partiou murárov kus sveta. Zaujímal sa o geografiu, sníval o vzdialených krajinách. Ľudia si ho vážili pre jeho vedomosti a rozprávačské umenie. Ústrednou postavou je syn Samo, ktorého nazývali aj Včela. Mal veľa detí, preto musel ťažko pracovať. Zažil veľa príkorí, ale vďaka svojej húževnatosti a pracovitosti sa dokázal vždy vzchopiť a začať odznovu. Jaroš vyzdvihuje prácu ako základnú spoločenskú hodnotu, ktorá je podstatou, zmyslom ľudskej existencie. Ďalšou dôležitou hodnotou je láska, ktorá má v diele viacero podôb. Je to láska milenecká, manželská, krásna a čistá, verná, ale aj vypočítavá a zradná, ktorá vedie k smrti. Najpodstatnejšou je však láska k deťom, ktoré sú pevným putom k životu, k budúcnosti.
ZONES.SK - Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/6743-avantgardne-smery-v-slovenskej-literature/