Dramatická tvorba po roku 1945

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Referát
Dátum: 10.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 797 slov
Počet zobrazení: 3 308
Tlačení: 276
Uložení: 276
Dramatická tvorba po roku 1945
 
Povojnoví dramatici nadväzovali na predvojnovú drámu, najmä na tvorbu J.B. Ivana. Sústredili sa na existenciálne vyhrotené situácie, keď  sa hrdina musí rozhodovať medzi povinnosťou a túžbou, násilím a humanizmom, dobrom a zlom. V 50. rokoch sa do popredia dostávajú komédie. Mnohým dielam v tom čase chýbalo umelecké stvárnenie, boli bezkonfliktové, schematické, šablónovité, poznačené socialistickým realizmom.
V 60. rokoch nastáva uvoľnenie spoločenskej a politickej situácie, vznikajú hry, v ktorých autori kritizujú kult osobnosti, násilie a diskrimináciu /Peter Karvaš : Veľká parochňa, Ivan Bukovčan: Pštrosí večierok, Kým kohút nezaspieva/. V tomto období sa o slovo hlásia aj divadlá malých foriem /Radošinské naivné divadlo/.
Začiatkom 70. rokov nastáva obdobie tzv. konsolidácie, čo znamenalo návrat k socialistickej literatúre. Mnohí autori sa odmlčali / P. Karvaš/, iní sa prispôsobili situácii, preto vznikali hry často priemernej až podpriemernej úrovne.
V 80. rokoch sa do popredia dostáva satira a groteska /Štepka, Karvaš/.
V 90. rokoch – experimentálne hry /divadlo Stoka/, orientujúce sa na otázky etiky súčasného človeka a spoločnosti.
V súčasnosti siahajú divadlá aj po autoroch, ktorých hry boli zakázané alebo sa na ne zabúdalo. Modernizujú a aktualizujú sa /prenášajú sa do dnešnej doby / aj klasické dramatické diela.
 
Štefan Králik / 1909 – 1983/
Dramatik a prozaik, vyštudoval medicínu.
Na začiatku svojej tvorby si všímal prostredie dedinského človeka. Napr. v hre Mozoľovci
nadväzuje na realistickú tvorbu Tajovského.
Črty existencializmu má dráma Posledná prekážka. V nej doktor Lorenc hľadá východisko z manželstva, ktoré uzavrel z vypočítavosti, v láske k spolupracovníčke Helene. Helena jeho náklonnosť prijíma, ale len dovtedy, kým sa neobjaví jej bývalá láska, teraz chorý Michal. Michalovi hrozí smrť. Zachrániť ho môže iba chirurg Lorenc. Ten stojí pred dilemou: operovať Michala a stratiť Helenu, alebo sa podriadiť osobnej túžbe. Nakoniec v ňom zvíťazí lekár. Lorencova žena Klára, ktorá roky trpí tým, že si ju muž vzal len z vypočítavosti, od neho nakoniec odchádza. Celý dramatický príbeh sa odohráva  počas necelých 3 hodín a za tento čas zvíťazil u lekára etický princíp.
Tragédiou zo súčasnosti je Margaret zo zámku. Je to príbeh talianskej herečky Margherity, dcéry chudobného rybára, ktorá sa z lásky vydá za Bobyho, syna amerického miliardára Crowna. Po znečistení pobrežia naftovým odpadom z Crownových lodí sa Margherita postaví proti svokrovi. Zúčastní sa spolu s rybármi a ich rodinami demonštrácie proti nebezpečnému znečisťovaniu mora  a pobrežia. Crown sa nemôže vyrovnať s tým, že ho nevesta svojím počínaním zosmiešnila pred svetom. Preto jej dáva na výber: alebo sa podriadi a prestane rebelovať, alebo príde o všetok prepych, ba i o manžela a dieťa. Margaret sa vzoprie proti svokrovi – v mene spomienky na otca, ktorý zahynul na otvorenom rozbúrenom mori, lebo pri pobreží už neboli nijaké ryby, i v mene zbedačených rybárskych rodín z mestečka, v ktorom predtým žila. Prichádza však nielen o majetok, ale aj o život, zastrelí ju vrah, ktorého najal svokor. Hra hovorí o potrebe mravnosti v medziľudských vzťahoch, o zodpovednosti človeka za svoje konanie.

Ivan Bukovčan /1921 – 1975/
Dramatik a filmový scenárista, vyštudoval právo.
Do literatúry vstúpil veselohrou Surovô drevo z prostredia slovenských drevorubačov. Historická dráma Diablova nevesta sa odohráva v 18. storočí v Trnave. Jadrom deja je proces s dievčinou, ktorú obvinili zo spriahnutia sa s diablom. Je to kritika náboženského dogmatizmu a povier. Veselohra Hľadanie v oblakoch je namierená proti malomeštiactvu v ľudskom myslení a konaní.
V 60. rokoch autor zaujal pozornosť verejnosti triptychom /trojdielnym cyklom hier/, ktorého ústrednou témou je stroskotávanie ideálov, respektíve problematika zrady:
1.Pštrosí večierok  - hra hovorí o stretnutí maturantov po 25 rokoch. Spolužiaci spomínajú na časy strávené v škole, až sa dostanú k jednému krízovému bodu. Pociťujú výčitky svedomia voči bývalému profesorovi, ktorý bol v 50. rokoch nespravodlivo obvinený. Z pohodlnosti a z obavy o vlastné postavenie ho zapreli, nedokázali mu pomôcť. Najjednoduchšie pre nich bolo  pestovať tzv. „pštrosiu politiku“ v zmysle hesla „čo ťa nepáli, nehas!“
2. Kým kohút nezaspievadráma sa odohráva po potlačení SNP v malom mestečku istej novembrovej noci roku 1944. Celou hrou sa tiahne biblický motív Judášovej zrady a trojnásobného Petrovho zapretia Krista. Nemci zadržia 10 rukojemníkov za zastreleného nemeckého vojaka. Jeden z nich sa má obetovať za ostatných, aby im zachránil život. V týchto dramatických okolnostiach sa prejavili charaktery postáv. Niektoré z nich si zachovali ľudskú dôstojnosť, ďalšie sa správali zbabelo. Najhoršie si počínal holič Uhrík, ktorý by ochotne obetoval život 72 – ročného starca. Viacerí mu vyčítajú jeho postoj, najmä Tulák, ktorý ho označí za udavača a Judáša. Uhrík v návale zlosti Tuláka zabije. Najprv sa snaží presvedčiť seba aj ostatných, že vraždou sa vyriešil celý problém. Avšak pod ťarchou verejnej mienky i vlastných výčitiek svedomia sa napokon zlomí a zúfalú situáciu rieši sebaobetovaním. Vybehne von a Nemci ho zastrelia.
3. Zažeň vlkav tejto hre nás autor uvádza do rodiny, ktorá sa nelegálnym odchodom mladšieho syna do cudziny r. 1954 dostala do zložitej situácie. Staršieho syna Tóna  prepustili zo zamestnania, preto odchádza s matkou do českého pohraničia, aby si vybudoval nový život. Návrat brata  Jána mu niekoľkoročné úsilie marí. Tóno je zúfalý, chce presvedčiť Jána, aby sa išiel prihlásiť na políciu. Matka ľúbi oboch synov rovnako, nechce ich stratiť, preto Jána bráni. Ten napokon volí dobrovoľný odchod zo života.
 
Ďalšie hry: tragifraška Slučka pre dvoch alebo Domáca šibenica – zachytáva deformácie spoločnosti v 50. rokoch. Protagonistom je bývalý majiteľ obchodu, ktorý pracuje ako údržbár v kúpeľoch. Obvinia ho zo sabotáže/ údajne kvôli nemu vyschol kúpeľný prameň/.Zo strachu pred väzením sa 5 rokov ukrýval na povale svojho domu. Preto nevedel, že sa medzitým skončilo obdobie vykonštruovaných procesov. Hra je groteskným výsmechom ľudskej rezignácie.
 
Mentalitu konzumnej spoločnosti odsúdil v hre Luigiho srdce alebo Poprava tupým mečom. Luigi Lombardi, dvojnásobný vrah, je odsúdený na smrť v elektrickom kresle. Jeho ambiciózny advokát túži po sláve. Ponúkne Luigiho srdce nemocnici. Keďže srdce sa má použiť na transplantáciu, nemožno Luigiho popraviť v elektrickom kresle, ale tupým mečom. Luigi sa stáva hrdinom v očiach americkej verejnosti. Všetci chcú získať jeho srdce / armáda na experiment, istá dáma pre starnúceho manžela, Luigiho žena pre svojho milenca/. Vrhajú sa na Luigiho ako ľudské hyeny, napokon ho zabijú. Príbeh hyperbolicky odhaľuje negatívne ľudské vlastnosti.
Tematiku SNP stvárnil v hre Sneh nad limbou. V horách pod starou limbou v opustenej partizánskej zemľanke sa ocitne skupinka ľudí rôznych záujmov / 2 partizáni a 1 nemecký zajatec/. Samota a nemožnosť úniku ich zbližuje a spája v boji proti pohotovostnému oddielu Hlinkovej gardy. Všetkých postrieľali a pod limbou, ktorá symbolizuje silu a odolnosť ležia vedľa seba  tri telá. Myšlienka humanizmu v diele prevažuje nad historickými udalosťami.
 
Peter Karvaš / 1920 – 1999/
Prozaik, dramatik, publicista, teoretik umenia. Počas vojny bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore. Pre postoj k udalostiam r.1968 bol politicky
diskriminovaný a istý čas nesmel publikovať. Do literatúry vstúpil knihou reportáží Most a divadelnou hrou Meteor.
V dráme Polnočná omša  sa zaoberá tematikou SNP. Dej sa odohráva po potlačení SNP v malom slovenskom mestečku. Je Štedrý večer. Kubišovci sa chystajú do kostola na polnočnú omšu. V drevárni sa však skrýva ich syn, zranený partizán Ďurko. Fašisti robia pohon na partizánov, prehľadávajú všetky domy. U Kubišovcov vládne napätá atmosféra. V drevárni sedí chorý Ďurko, v izbe nemecký poručík Brecker. Nikto z rodiny Ďurkovi nepomôže. Sú to egoistickí, vypočítaví ľudia, prisluhujú fašizmu. Iba Katka, Ďurkova milá, ho ošetruje v horúčke a odvážne povie Kubišovcom pravdu do očí. Napokon matka nezvládne situáciu a pri spovedi sa farárovi zmieni o synovi. Farár, ktorý spolupracuje s gardistami, prezradí, kde sa ukrýva hľadaný partizán. Kubišovci odídu na polnočnú omšu. Brecker s vojakmi prídu po Ďurka, ktorý sa pokúša o útek, avšak neúspešne. Po omši na Kubišovcov čakajú nemeckí vojaci. Oznámia im, že chytili partizána a čaká ich konfrontácia. Rodičia, aby zachránili rodinu pred zastrelením, syna zaprú. S bolesťou v srdci a s výčitkami svedomia sa vracajú domov. Brecker dá Ďurka popraviť. Rodina sa dostáva do nepríjemnej situácie. V závere hry im Brecker vrhne do tváre otázku: „Nezabili ste ho náhodou vy ?“

Antigona a tí druhí  je drámou ľudí v koncentračnom tábore, ktorí dokážu aj v tých najkrutejších podmienkach demonštrovať jednotu. Autor ju napísal podľa vzoru klasickej gréckej drámy.  V hre Jazva  odsudzuje obdobie kultu osobnosti.

Tragikomická groteska Veľká parochňa rozvíja akési podobenstvo o súperení holohlavých s vlasatými, čiže myšlienku o nerovnosti ľudí. Dej sa odohráva v istej nemenovanej krajine v bližšie neurčenej dobe. Generál, ktorý zastupuje silnú mocnosť, vydá príkaz o prenasledovaní holohlavých a plešivejúcich – títo sú podľa neho vinní z nedostatkov v krajine. Niektorí však nie sú ochotní zaradiť sa medzi prenasledovaných a začnú nosiť parochne. Generál si privlastní aj právo rozhodovať o tom, komu povoliť parochňu a komu nie. Čoskoro vysvitne, že všetci okrem jednej postavy sú holohlaví, iba predstierajú, že sú vlasatí. Diktatúra vlasatých sa napokon končí vzburou holohlavých. Jedna totalita vystriedala
druhú. Autor v diele odsúdil diskrimináciu každého druhu – fašizmus, šovinizmus, nadradenosť, podceňovanie iných ...

Absolútny zákaz
 -
základným motívom drámy je absurdné úradné nariadenie – zákaz dívať sa z okien. Je to zamyslenie sa nad minulosťou a nad absurdnými procesmi s ľuďmi. Hra súčasne predpovedá budúcnosť, ktorá bude opakovaním minulosti, potláčaním demokracie, slobody jednotlivca.

Experiment Damokles obyvatelia mestečka sa majú rozhodnúť, či chcú pokojný život na večnosť alebo 10 rokov blahobytu s neistou budúcnosťou. Ľudia si zvolia druhú možnosť bez pocitu zodpovednosti voči ďalším generáciám. Nad mestom visí Damoklov meč spoločenských experimentov voči základným etickým princípom.
 
Leopold  LAHOLA /1918 – 1968 /

Prozaik, dramatik, publicista, filmový scenárista
Narodil sa v Prešove. Zomrel v Bratislave.
Počas vojny bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore v Novákoch. Odtiaľ sa mu podarilo  ujsť a zapojiť sa do partizánskeho hnutia. Po vojne žil v emigrácii  / Izrael, Francúzsko, USA, Nemecko/.
Debutoval hrou  Bezvetrie v Zuele, v ktorej sa zaoberal problémom emigrácie. Podľa autorovho názoru môže emigrant pociťovať silnejšiu lásku k rodnému kraju ako ten, čo zostal doma.

V hre  Štyri strany sveta predstavuje intelektuála a maliara Yoriku, ktorý je veľkým pacifistom. Vojnové udalosti ho však prinútia, aby sa pripojil k jednej zo súperiacich strán. Napokon zomiera po boku tých, ktorí nesúhlasia s totalitou a vraždami a bojujú za právo „umierať prirodzenou smrťou“.
V dráme  Atentát zachytil autor osudy odvážnych parašutistov, ktorí podnikli v máji 1942 atentát na ríšskeho protektora Heydricha. Parašutisti majú mená biblických postáv /Lukáš, Marek/. Vystupuje tu aj Kristus, ktorý akceptuje konanie atentátnikov a bráni ich aj pred nemeckými dôstojníkmi. L. poňal hru ako dielo, ktoré má bojovať proti zlu. Keďže socialistická spoločnosť dielo neprijala, odišiel do emigrácie.

V emigrácii napísal  Škvrny na slnku.  Hra poukazuje na deformované ľudské vzťahy. Hlavný hrdina Tomy sa rozhodne svojrázne pomstiť udavačom, pričinením ktorých boli zavraždení jeho rodičia. Spriatelí sa s ich synom Gogom. Vychová z neho zlodeja, násilníka a svojho otroka, ktorý poslušne plní všetky príkazy. Zároveň však zo seba spraví egoistu a zločinca, lebo sa stáva otrokom svojej pomsty. Tomyho milá Tereza nalieha, aby sa priznal na polícii, inak ho udá sama. On odmieta so slovami: „Na každom je predsa nejaká škvrna, ani slnko nie je bez nich.“ Tereza ja presvedčená, že Gogo má niekde hlboko čistú dušu a Tomy by ho mal nechať ísť svojou cestou. Napokon sa Tomy odhodlá všetko skončiť a začať s Terezou nový život. Chce zariadiť, aby Goga chytili pri vlámaní a zavreli do väzenia. Posiela ho na istú adresu a zatelefonuje na políciu. Gogo však zbadá pascu, vráti sa a Tomyho zabije. Vyznenie hry:  „Človek v rukách iného človeka je nebezpečnejší ako hocaká zbraň.“

Hra  Inferno zachytáva situáciu po zemetrasení. Generál, ktorý vedie záchranné práce, je postavený pred voľbu :  má dať prednosť zdĺhavej záchrane vlastnej zasypanej dcéry, alebo urýchlenou asanáciou zachrániť živých pred hroziacou epidémiou. Generál ako správny vojak stavia na prvé miesto verejný záujem. No hra nie je oslavou jeho voľby. Naopak, je to výstražná tragédia. Naznačuje, že peklo, ktoré dokáže vymyslieť človek pre iného človeka, je krutejšie ako to, čo spôsobila príroda.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 2)

Literatúra - maturitné témy



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015