Zemianska tematika v tvorbe J. Kalinčiaka, P. O. Hviezdoslava, M. Kukučína

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Referát
Dátum: 10.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 854 slov
Počet zobrazení: 2 570
Tlačení: 212
Uložení: 224
Zemianska tematika v tvorbe J. Kalinčiaka, P. O. Hviezdoslava, M. Kukučína

Ján Kalinčiakpredstaviteľ romantizmu
Narodil sa v Hornom Záturčí v rodine evanjelického farára. Po matke pochádzal zo starej, ale schudobnenej zemianskej rodiny. Študoval na bratislavskom lýceu, teológiu v Halle, ale kňazom sa nestal. 12 rokov pôsobil ako profesor na lýceu v Modre. Neskôr bol riaditeľom nemeckého gymnázia v Tešíne. Posledné roky života prežil v Martine.
Písal poéziu a prózu, jeho prozaické dielo je rozsiahlejšie. Námety čerpal z histórie i zo súčasnosti.

Prózy so zemianskou tematikou:
Svätý Duch, Knieža liptovské, Orava, Reštavrácia s podtitulom Obrazy z nedávnych čias
/reštavrácia = kortešačky = zemianske stoličné voľby /predvolebná kampaň/ - V Záhorskej stolici je pred voľbami. O miesto 1. vicišpána sa uchádza Ján PotockýAdam Bešeňovský. Na dva tábory sa rozdelilo aj zemianstvo. Každá strana sa snaží podplácaním a hostinami získať do svojho tábora čo najviac jednotlivcov i rodín. Adam Bešeňovský nechce dať svoju dcéru Aničku Štefanovi Levickému, hoci sa mladí majú radi. Sľúbi mu ju pod podmienkou, že sa stane vicišpánom. Štefanovi pomôže jeho strýko Andrej Levický, ktorému sa podarí previesť takmer celú rodinu Levických od Bešeňovských na stranu Potockých. Vo voľbách víťazí Ján Potocký, ktorý vymenuje Štefana za 2. vicišpána. Mladým už nič nestojí v ceste, môžu sa konečne vziať.
Autor zobrazuje zemianstvo ako zanikajúcu spoločenskú vrstvu, upadajúcu hospodársky i duchovne. Pozoruhodný je jazyk diela. Kalinčiak používa reč, akou hovorili zemania – sú tu výrazy z latinčiny, príslovia a porekadlá. Prostredníctvom reči autor charakterizuje jednotlivé postavy.
 
Pavol Országh – Hviezdoslav  - predstaviteľ realizmu   Narodil sa  vo Vyšnom Kubíne v zemianskej rodine. Študoval na maďarskom gymnáziu v Miškolci, nemeckom gymnáziu v Kežmarku, právo v Prešove. Tu založil študentský literárny spolok KOLO a spolu s Kolomanom Banšellom pripravil almanach Napred. Po štúdiách pôsobil ako advokát v Dolnom Kubíne, v Námestove – tu prežil 20 rokov a vytvoril svoje najväčšie diela. Na sklonku života sa opäť vracia do Dolného Kubína. Tvorba: písal lyriku, epiku a veršovanú drámu.

Diela so zemianskou tematikou:
Ežo Vlkolinský – spoločenský epos.  Ežo sa dostane do konfliktu s matkou Esterou, ktorá nechce, aby si jej zemiansky potomok zobral za ženu sedliacke dievča Žofku Bockovie. Eža sa ujme jeho strýko Eliáš. V jeho dome sa koná veľká svadba. Na svadbe si vymieňajú názory sedliaci so zemanmi. Keď spor medzi nimi vrcholí, Ežo sa prejaví ako odporca feudálnych prežitkov, keď povie: „ Sme rovní, áno, zemän – nezemän, v tom rozdielu viac niet.“ Zemianske predsudky Estery neskôr zlomí vnúča. Jedinú perspektívu pre upadajúce zemianstvo H. vidí  v jeho splynutí s ľudom. Podobnú myšlienku vyjadril aj v epose Gábor Vlkolinský. Gábor vyrastá v zlých pomeroch. Rodičia pijú, premárnia celý majetok. Gábora nechcú za zaťa do zemianskej rodiny. Prižení sa do sedliackej rodiny Blažkovcov, kde nájde svoje šťastie.
 
Martin Kukučín , vlastným menom Matej Bencúr-  predstaviteľ realizmu
 
Narodil sa v Jasenovej na Orave. Študoval v Martine, v Revúcej, v Kláštore pod Znievom, medicínu v Prahe. Po štúdiách odišiel do Juhoslávie. Pôsobil na ostrove Brač v dedine Selce ako lekár. Istý čas žil v Južnej Amerike /Argentína, Chile/. Na sklonku života sa vrátil do Juhoslávie. Niekoľkokrát navštívil Československo. Zomrel v Juhoslávii /v Lipiku/, pochovaný je v Martine. Tvorba: Písal poviedky , novely, historické práce, cestopisy, divadelné hry. Námety čerpal z dedinského prostredia – poviedky Rysavá jalovica, Neprebudený, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dni hnevu, zo študentského života – Mladé letá, Pred skúškou, Do školy, Vianočné oblátky, z Juhoslávie – román Dom v stráni, z Južnej Ameriky – román Mať volá

Najznámejším dielom z dedinského prostredia, v ktorom spracúva problematiku zemianstva, je poviedka  
Keď báčik z Chochoľova umrie.  Poviedka má humorno-satirický charakter. Autor v nej zachytil úpadok zemianstva a jeho neschopnosť zasahovať do osudov národa.  Zemianstvo v diele reprezentuje Aduš Domanický z Domaníc. Jeho charakter je v podstate tragický. Autor na jeho vykreslenie využíva paradox a iróniu. Aduš navonok vystupuje ako majetný zeman, no v skutočnosti sa jeho majetok i kaštieľ rozpadá. Svoju záchranu vidí iba v blízkej smrti bohatého príbuzného- báčika z Chochoľova /dúfa, že po ňom zdedí majetok/. Proti nemu stojí Ondrej Tráva – priekupník a podnikateľ, ktorý má všetky znaky svojej triedy: dravosť, bezohľadnosť v získavaní peňazí, schopnosť špekulácie pri zhrňaní majetku. Ešte i jeho sny sú príznačné pre tento spoločenský systém /kapitalizmus/. Trávovi sa sníva, že všetci ľudia sa menia na ovce, on ich strihá a vlnu odosiela v plných vagónoch. Kukučínovi je sympatická Trávova životaschopnosť, ale zároveň kritizuje tento egoistický typ podnikateľa z ľudu. Kontrast medzi postavami sa prejavuje aj v reči. Kým Aduš hovorí zoširoka a nezáväzne, Ondrejov jazykový prejav je konkrétny, stručný, smeruje k cieľu.

Obsah:
  Aduš a Ondrej sa stretli po jarmoku v krčme. Aduš oklamal Ondreja, narozprával mu, že má veľký kaštieľ, bohaté gazdovstvo a zmienil sa, že má na predaj jačmeň. Ondrej prejavil o jačmeň záujem a zaplatil zaň Adušovi preddavok. Keď však obchodník prišiel do Domaníc po sľúbený jačmeň, namiesto hrdého zemianskeho kaštieľa našiel len ruiny. Keď prišiel na to, že Aduš ho oklamal, žiadal si späť preddavok. Aduš však medzitým už peniaze utratil. Ondrej Tráva napokon chcel dať vyrúbať krásne staré jasene na rodinnom cintoríne Domanických, aby si takto vynahradil stratu peňazí. Aduš sa vtedy zahanbil, ozvalo sa v ňom svedomie a uvedomil si, že takto nemôže ďalej žiť. Sľúbil Ondrejovi, že o týždeň mu vráti peniaze a svoj sľub skutočne i dodržal.

Toho istého roku náhle umrel jeho báčik z Chochoľova.  Pochovali ho na rodinnom cintoríne Domanických pod staré jasene. Aduš plakal na pohrebe ako dieťa.  Jedni hovorili, že preto, lebo po strýkovi nič nezdedil, „iní preto, lebo sa hanbil, že ho musel pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny starého blahobytu.“
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Literatúra - maturitné témy

Diskusia: Zemianska tematika v tvorbe J. Kalinčiaka, P. O. Hviezdoslava, M. Kukučína

Pridať nový komentár

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019