1. svetová vojna v dielach P.O. Hviezdoslava, B.S. Timravy, M. Urbana
1. svetová vojna v dielach P.O. Hviezdoslava, B.S. Timravy, M. Urbana
Pavol Országh – Hviezdoslav
- predstaviteľ realizmu
* vo Vyšnom Kubíne v zemianskej rodine.
Študoval na maďarskom gymnáziu v Miškolci, nemeckom
gymnáziu v Kežmarku, právo v Prešove. Tu založil študentský literárny spolok KOLO a spolu s Kolomanom Banšellom pripravil almanach
Napred. Po štúdiách pôsobil ako advokát v Dolnom Kubíne, v Námestove – tu prežil 20 rokov a vytvoril svoje najväčšie diela. Na sklonku
života sa opäť vracia do Dolného Kubína.
Tvorba: písal lyriku, epiku a veršovanú drámu.
Krvavé sonety:
tematika 1. svetovej vojny. Básnik zobrazil hrôzy vojny a jej ničivé dôsledky pre ľudstvo. Kladie si otázky, kto je za tieto hrôzy
zodpovedný. Nenachádza jasnú odpoveď, ale tuší, že je to egoizmus jednotlivcov, skupín, národov, túžba po bohatstve a moci. Trápi ho osud
ľudstva, vyjadruje túžbu po mieri – Ó, vráť sa skoro, mieru milený !
Umelecké stvárnenie diela – 32
sonetov, 10 a 11-slabičný prízvučný verš /jamb/, zväčša obkročný rým.
Božena Slančíková – TIMRAVA /1867 –
1951/ - predstaviteľka realizmu
Narodila sa v Polichne v rodine evanjelického farára. Základné vzdelanie získala doma od
otca, neskôr navštevovala dievčenskú školu v B. Bystrici. Pracovala ako učiteľka v MŠ. Takmer celý svoj život strávila v dvoch
novohradských dedinách – v Polichne a v Ábelovej. Po 2. svetovej vojne sa presťahovala do Lučenca, kde aj zomrela.
Tvorba:
Timrava písala poviedky a novely zo života vidieckej inteligencie a z dedinského prostredia. Pseudonym si zvolila podľa studničky za
Polichnom, v ktorej bola vždy čistá voda. Bola vynikajúcou pozorovateľkou. Odvážne vyslovovala svoje názory. Jej krátku prózu
charakterizuje ironický, satirický tón a otvorenosť. Panskú vidiecku spoločnosť i dedinskú chudobu opisuje bez sentimentality a bez
ilúzií
Tematiku 1. svetovej vojny zobrazila v novele Hrdinovia. Dielo je usporiadané na princípe kontrastu. Zakladá sa na
rozdielnosti názorov na vojnu u ľudu a panských vrstiev. Ľud považuje vojnu za zlo, ktoré prináša len utrpenie. Páni považujú vojnu za
správnu a účasť v nej za vlastenecký čin. Kontrast sa prejavuje aj v charakteristike postáv. Na jednej strane sú ľudové postavy
a podnotár Širický a na druhej strane notár Baláň a ľudia okolo neho. Baláň je bezohľadný, bezcitný človek. Hrá sa na vlastenca, no
v rozhodujúcej chvíli sa prejaví ako zbabelec ako egoista. Jeho protikladom je podnotár Širický, ktorý si uvedomuje nezmyselnosť vojny, jej
protiľudový charakter. Neskôr na fronte zachráni raneného ruského vojaka a sám pritom zahynie. Toto dielo patrí popri Hviezdoslavových
Krvavých sonetoch k najvýznamnejším dielam s otvoreným protivojnovým postojom.
Milo Urban – medzivojnová
literatúra
Narodil sa v Rabčiciach na Orave. Zomrel v Bratislave.
Spisovateľ, novinár, predstaviteľ modernej slovenskej
prózy. Písal novely: Jašek Kutliak spod Bučinky, Za vyšným mlynom, Z tichého frontu, Výkriky bez ozveny, romány: Živý bič, Hmly
na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor, Zelená krv.
Námety čerpá z rodnej Oravy. Vo svojich prózach
vychádzal z dôverného poznania dedinských ľudí, ich myslenia a cítenia.
Živý bič – Dej sa odohráva v odľahlej
hornooravskej obci Ráztoky, vzdialenej od frontov 1. svetovej vojny. Obyvatelia dediny sú spočiatku k vojne ľahostajní, až kým priamo
nezasiahne do ich životov. Začínajú si ju uvedomovať, až vtedy, keď z obchodov zmizne múka a petrolej, všetko je drahšie a polia
ostávajú neobrobené. Hrôzy vojny im naliehavo pripomenie návrat Ondreja Koreňa ako nemého a bezrukého mrzáka.. Od tejto udalosti sa dej
veľmi prudko rozvíja. Má rýchly spád. Obyvatelia Ráztok reagujú na všetky udalosti ako jedna bytosť – una anima. Takýto druh románu sa
nazýva unanimistický. Román má dve časti: 1. Stratené ruky, 2. Adam Hlavaj. Dej je
popretkávaný lyrickými pasážami, obrazmi prírody, obraznými štylizáciami. Autor poukazuje na utrpenie ľudí v zlých časoch pomocou
kontrastov: Jediným svedkom vojny, jej neľudskosti a útrap je človek, ktorý nemôže o nej hovoriť, pretože je nemý. Vojna – bič zanechala
stopu na jeho ústach. Vojna mala pre obyvateľov dediny trojaké dôsledky: 1. majetkové – dedinčanom sa berie dobytok, 2. fyzické – ľudia
zomierajú na fronte alebo sa vracajú domov ako mrzáci, 3. psychické – narúšajú sa medziľudské vzťahy, rozpadávajú sa rodiny.
Postavy: Eva Hlavajová, Adam Hlavaj, notár Okolický, Ilčíčka, jej syn Štefan,. Ondrej Koreň, Jano Kúrňava, krčmár, farár...
Obsah: V 1. časti autor oboznamuje čitateľa s dobou, prostredím, postavami a rozvíja prvé konflikty. Eva Hlavajová požiada
notára Okolického, aby pomohol jej manželovi dostať sa z frontu domov. Notár jej to sľúbi pod podmienkou, že sa mu oddá. Eva čaká dieťa.
Dozvedá sa o tom dedina a odsúdi ju. Notár Okolický prisľúbi Eve pomoc, ale iba vtedy, ak neprezradí, že on je otcom dieťaťa. Eva sa
nikomu nezdôverí so svojím tajomstvom, preto musí znášať urážky a ponižovanie. Začína sa odťahovať od ľudí, žije len pre synčeka
Adama a v nádeji, že sa všetko vysvetlí a napraví. Keď sa jej narodí nemanželské dieťa, nedokáže sa vyrovnať s tým, že ho kňaz
nechce pokrstiť. To celkom zničí zmysel jej života a doženie ju až k samovražde /utopí sa v potoku /. 2. časť začína zbehnutím Adama
Hlavaja z frontu. Od Ilčíčky sa dozvedá o Evinej tragickej smrti. Hlavaj sa musí ukrývať, ale Jano Kúrňava ho udá žandárom. Adama
zatknú. Dedinčania Kúrňavu nazvú zradcom. On má výčitky svedomia a pomôže vyslobodiť Adama. Zároveň mu povie, kto zapríčinil Evinu
smrť. Adam Hlavaj sa rozhodne pomstiť notárovi za tragédiu svojej rodiny. V závere románu sa do popredia dostáva ľud ako kolektívny hrdina,
ktorý sa živelne búri proti vrchnosti za dlhoročný útlak a vojnové útrapy. Dedinčania pochytajú vojakov, vyplienia krčmu a Okolického
utopia tam, kde sa utopila Eva.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta