Umelecký obraz ženy v rôznych literárnych obdobiach

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 10.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 527 slov
Počet zobrazení: 6 049
Tlačení: 420
Uložení: 427
Umelecký obraz ženy v rôznych literárnych obdobiach
  Postavy žien  inšpirujú spisovateľov, umelcov od najstarších čias až po súčasnosť. Všetky  sú svojím spôsobom krásne, zaujímavé... Odlišujú sa od seba názormi, postojmi, životnou filozofiou, podľa toho, kde, v akom prostredí, v ktorom období žijú.

Ženy  v slovenskej literatúre sú zobrazené  z rôznych uhlov pohľadu.  Môžeme ich ako postavy z literárnych diel rozdeliť do troch hlavných skupín:
1, Ženy hrdé, silné, vytrvalé: mamka Pôstková, Estera Vlkolinská
2, Ženy - trpiteľky: Eva Hlavajová, Magdaléna Maliariková, Anča- zmija, Kristína Habdžová
3, Ženy -  buričky: Iľa- kráľovná , Ilčíčka ...
Každá je jedinečná, avšak  niektoré črty majú spoločné.
Medzi ženy silné, vytrvalé a hrdé môžeme zaradiť mamku Pôstkovú z rovnomennej poviedky Jozefa Gregora Tajovského.

Mamka Pôstková
  -
čestná, pracovitá, statočná dedinská žena, ktorá celý život ťažko pracovala, ale nedokázala sa ani tak uživiť. Jej muž bol alkoholik, hypochonder a lenivec, ktorý jej v ničom nepomohol a neskôr aj jej syn šiel v tých istých šľapajach. Musela odísť z domu a bývala v prenajatej komôrke. Keď sa syn osamostatnil a založil si rodinu, neustále  si od matky požičiaval peniaze, ale nevracal ich. A ona, chudera, musela nasýtiť hladné vnúčence a aj pomôcť neveste. A tak spolu pekávali chlieb, ktorý predávali. Nikdy však nemala žiaden zisk, lebo chlieb neraz  rozdala chudobným.  Nedokázala ho nedať zadarmo, keď v mnohých domoch boli hladné deti. Snažila sa vyžiť, nikomu nechcela byť na ťarchu, ale často nezarobila dosť, aby nasýtila seba a rodinu. Preto si chodila požičiavať do banky. Čestne vracala šestáčik po šestáčiku zo svojej dlžoby. Považovala za veľký hriech nesplatiť dlh.
Dala sa zjednať na sezónne práce na Dolniaky, peniaze uložila u gazdu, aby ich nestratila, ale ten ich prepil. V zime spadla z pôjda a zlomila si ruku. Liečili ju len ženy z dediny, v komôrke skoro zmrzla. V synovi sa  pohlo svedomie a vzal si ju k sebe. Postupne predala všetky svoje šaty, len aby mali čo jesť. Na jar sa rozhodne  predať poslednú perinu, aby mohla splatiť dlh a tak zomrieť v pokoji. Chystá sa najať do repy, aby si zarobila na pohreb. Nakoniec zrobená, zostarnutá a bez perinky zomrie. V poviedke autor zachytil sociálnu situáciu na dedine, keď už ani pracovitý a poctivý človek, ako mamka Pôstková, nemôže vyžiť.
  Ďalšou hrdou ženou je Estera Vlkolinská z eposu Ežo Vlkolinský /P. O. Hviezdoslav./
Vdova Estera Vlkolinská poctivou prácou uchovala majetok pre svojho syna, ktorého dobre vychovala. Má veľkú autoritu v dedine, každý si ju váži. Vzťahy so synom sa narušia, keď sa Ežo, syn zo zemianskeho rodu, rozhodne oženiť sa Žofkou Bockovie z bohatej sedliackej rodiny. Matka, zarytá zemianka, nesúhlasí a syna vyhodí z domu. Chystala mu za ženu zemianske dievča Marku Tomašovie a urazilo ju predovšetkým to, že syn nepotreboval jej radu, vybral si sám.
Ežo ide bývať k strýkovi Eliášovi, ktorý len čaká, aby urobil niečo naprotiveň Estere. Vystrojí synovcovi svadbu. Estera sa vykloní z okna, keď svadobný sprievod prechádza dedinou, a vynadá synovi a hlavne švagrovi. Je tradíciou, že budúca svokra posiela neveste vyšitý veniec. Estera Žofke nepošle zemiansky, ale sedliacky ženský čepiec, aby ju pokorila.
Matka sa so synom zmieri až po piatich - šiestich rokoch, keď ju na ceste domov osloví malý vnuk Benko a pýta si jabĺčko z jej sadu. Dieťa jej povie, že ju má rado a vojde s ňou do dvora – kŕmia spolu sliepky, prezerá si izbu a obrazy na stenách a veľmi dobre sa cíti u starej mamky. Estera sa nedokáže ubrániť citu k vnukovi, prijme naspäť svojho syna a s láskou prijme aj svoju sedliacku nevestu.
Príklad  ženy – trpiteľky môžeme nájsť v postave Evy Hlavajovej v románe od Mila Urbana Živý bič.

Eva Hlavajová sa snaží dostať späť muža z vojny, chodí za notárom Okolickým kvôli reklamácii a po čase si dedina všimne, že čaká dieťa (dedina netuší, že otcom je notár). Eva urguje u notára návrat svojho muža z vojny, ale ten jej to prisľúbi, len ak neprezradí, kto je otcom dieťaťa. Dedina odsudzuje Evu za nemanželské dieťa, nikto okrem zmrzačeného Ondreja Koreňa a Ilčíčky jej nepomôže pri poľných prácach. Obáva sa reakcie manžela na svoj stav, nevládze uživiť svoje dieťa, a preto spácha samovraždu. Skočí do hlbokej vody.

Ďalšia žena, ktorá sa nebúri a ticho znáša kruté správanie muža,  je Magdaléna v novele Tri gaštanové kone  / Margita Figuli./
Peter po mnohých rokoch rozlúčenia ide za svojou láskou z Turca na Oravu. Magdaléna sa s rodičmi presťahovala do Leštín. V oravských lesoch sa Petrov kôň splašil a pridal sa k stádu pašerákov koní, ktorých naháňali financi. Medzi nimi spoznal Magdaléninho bratranca Jozefa Greguša, ktorý mu prezradil, že najdrsnejší pašerák koní Jano Zápotočný sa chystá na pytačky k Magdaléniným rodičom. Peter si mnohokrát predstavoval, ako sa stretne s Magdalénou. Hoci je šťastný, že ju po rokoch vidí, radosť mu kalí prítomnosť Jána. Jano (s tichým súhlasom matky) je násilný voči Magdaléne, najradšej by sa s ňou zavrel v izbe, aby zásnuby boli čo najskôr potvrdené. Peter ju vyslobodí a stretnú sa na malú chvíľu osamote. Je sviatok svätého Jána. Magdaléna mala ísť na Janovom koni na hole, kde mládež pálila svätojánske ohne. Jano trucuje a ide s cudzím dievčaťom. Magdalénu si posadí na koňa Peter. Na mieste chvíľu zaostanú za ostatnými, Magdaléna Petrovi sľúbi, že bude odďaľovať sobáš s Janom, kým sa Peter nevráti materiálne zabezpečený tak, aby to vyhovovalo aj matke. Bude mať opäť polia po rodičoch, dom a privedie tri gaštanové kone, ktoré budú symbolom, že všetko splnil.

Jano si vypočul ich sľub, a keď Peter odíde, znásilní Magdalénu, lebo dievča si muselo vziať toho, kto ju pripravil o česť. Manželstvo nemôže byť šťastné, Magdaléna príde o dieťa a Jano ju čoraz viac trápi. Peter sa vráti a v hostinci sa dozvie, že jeho milá je vydatá. Chce, aby mu to vysvetlila ona sama, a preto putuje vysoko na pole, kde Jano orie s dobitým koňom. Kôň spadne a privalí Magdalénu, keby nie Petra, tak sa stane nešťastie. Na poli sa pokúsi Jano zabiť veľkým kameňom Petra, ktorý pri studničke kriesil Magdalénu.
Magdaléna je chorá, keď sa z toho vystrábi, Jano ju vyvedie na dvor, do rúk jej dá uzdu koňa, ktorý mal iba jedno oko a na boku mal vypálenú Petrovu prezývku: Tulák. Janova sestra zbuntošila ľudí na pomoc, ale ani Peter sa nemohol dostať cez vysoký plot. Nakoniec sa rozhodne vojsť cez okno do domu. Jano vypáli koňovi i druhé oko, od bolesti zdivené zviera ho kopytami zabije. Magdaléna ho pochová, postará sa o jeho hrob a až potom súhlasí, že s Petrom odídu do rodného kraja- Do Turca. Dobro a láska zvíťazili.
Magdaléna sa mení z láskavého a pokojného dievčaťa až na ženu-trpiteľku. Nemôže porušiť sviatosť manželstva, a preto s božou trpezlivosťou znáša trápenie. Je obeťou – v sexuálnom zmysle (lebo ju Jano znásilnil), je obeťou ako trápená manželka a je obeťou dcérou, lebo matka túžila po bohatom ženíchovi Jánovi Zápotočnom.

Božena Slančíková Timrava v poviedke Ťapákovci majstrovsky vykreslila charaktery postáv (napr. charakteristika jedným slovom Anča – zmija, Iľa – kráľovná). Ženu -trpiteľku tu zastupuje postava Anče- zmije.
Anča – zmija žije v jednom dome s ostatnými Ťapákovcami. Pomenovanie si vyslúžila nielen pre choré nohy, ale pre jazyk, ktorým do každého zabŕdala. Odlišuje sa od Ťapákovcov svojím talentom, vie nádherne vyšívať, nie je málovravná, pohodlná a flegmatická ako oni. Nesúhlasí s akýmikoľvek zmenami v dome skôr zo vzdoru, aby sa ani ostatným nesplnili ich túžby. Svoju zlosť si často vybíja na Ili, pretože chcela byť gazdinou v dome.
Jej charakter je poznačený vnútornou protirečivosťou (je citlivá, až nežná, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a drsnou) i kontrastom (túži po láske a vlastnej rodine, ale zostáva jej len vyšívanie čepcov pre nevesty a bôľ z radosti iných).

Typom odvážnej ženy  je Ilčíčka / Milo Urban: Živý bič/ - jednoduchá sedliačka, ktorá sa búri proti nezmyselnej krutosti vojny. Jej milovaného syna Štefana odviedli na vojnu. Tam nezvládol nadriadeného týranie a zabil ho rýľom. Preto bol  popravený. Matka sa z tejto straty nevie spamätať a stáva sa  v dedine najaktívnejším buričom. V každom vojakovi vidí synovho vraha. Z vojny prichádza stále viac dezertérov, sú ubytovaní v škole. Všetci idú ku škole, Ilčíčka prvá pristúpi k dôstojníkovi a zomiera prepichnutá bodákom. Je to tragická postava. Bojuje proti bezpráviu svojím spôsobom; ako jediná z dediny pomáha Eve Hlavajovej a stará sa o sirotu Adamka.

Iľa je v  rodine Ťapákovcov /Božena Slančíková Timrava: Ťapákovci/  „osvietený“ člen.
Rodičia Ťapákovcov pomreli a odvtedy nemali gazdu, ktorý by hospodárstvo riadil. Napriek tomu, že priam lipnú  na tradíciách a zvykoch predchádzajúcich generácií,  neprijali za gazdinú Iľu – kráľovnú, ženu najstaršieho brata Paľa.  Prišla z iného prostredia, všetci ľudia nežili tak zaostalo ako Ťapákovci. Má kurz pôrodnej asistentky, vie o potrebe hygieny, ale jej reči sú Ťapákovcom na smiech. Nevesty sú urazené, že o ich deťoch vyhlasuje, že sú choré. Celé dni ich nevezmú na slnko, žijú v hlinenom, vlhkom dome šestnásti.
Muži sú leniví do roboty, odmietli opraviť zrub na studni, hoci tam už raz padlo teľa. Rodičom to stačilo, musí to stačiť aj im. Iľu nazvali kráľovnou. Iľa odíde na istý čas od svojho muža, bude slúžiť v rodine  učiteľa, aby mala kde bývať. Nakoniec docieli, aby Paľo pre ňu a ich budúcu rodinu postavil nový dom.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Literatúra - maturitné témy



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu