Moderné umenie

Moderné umenie

20. storočie:
- obrovský nárast ľudského intelektu (prevratné vynálezy, pokrok vo vede a technike)
- doba 2 sv. vojen, diktátorských režimov, ale i veľkých humanistov
- storočie plné protikladov, sociálnej a kultúrnej diferenciácie
- storočie IZMOV – zahajuje ho franc. FAUVIZMUS a nemecký EXPRESIONIZMUS. Skutočnú revolúciu v umení spôsobili až KUBIZMUS a FUTURIZMUS
 
UMENIE – reaguje na rôzne myšlienkové prúdy, spoločenské a politické udalosti
Jeden smer strieda druhý (často sú nepochopiteľné pre bežného konzumenta umenia)
Maliarstvo sa čiastočne vzdalo úlohy popisovať, či kopírovať skutočnosť (pretože nastúpila FOTOGRAFIA)
 
AVANTGARDA ( z franc. l´avant-garde - predvoj) -je jedna z etáp moderného umenia na začiatku 20. storočia.
Zahŕňa protitradičné umelecké smery v 2 líniách:

- Prvá vychádza z kubizmu a smeruje cez futurizmus k abstrakcionizmu.
- Druhá línia sa začína expresionizmom a pokračuje cez dadaizmus k surrealizmu.

  Spoločné znaky: protitradičnosť
   experimentovanie
programotvorné úsilie – vydávanie umeleckých  manifestov.
 
MODERNA (umenie 1.polovice 20.storočia)
FAUVIZMUS
 
Fauvizmus - je hnutie(smer), ktoré otvorilo 20.storočie
 - vznik vo Francúzsku v r. 1903( paralelne s nim vzniká v Nemecku  skupina umelcov, kt. túži po zmene Die Brucke)
  - pomenovanie podľa výroku jedného z kritikov na 1. spoločnej výstave skupiny maliarov r. 1905 na Jesennom salóne ( Louis Vauxcelles „ Donatello medzi šelmami“), La Fauve = šelma
  - maliarsky smer bez jednotného názorového výkladu a teórie, každý predstaviteľ má rozdielny rukopis
  - zavrhol staré tradičné formy a techniky,
  - propagoval „DRAVÉ EXPERIMENTOVANIE“ – krikľavé farby
  - išlo im o maľovanie čistých farebných plôch, bez modelácie, bez tieňov.  Sila obrazu vychádza z explózie farieb samotných.
  - základný výrazový prostriedok je FARBA
  - čistá farba, jednoduchá skratka, dekoratívnosť a plošnosť bez modelovania a tieňovania, hrubá čierna alebo farebná kontúra
  - už snaha Gaugina a van Gogha vyjadriť vnútorné postoje intenzívnymi farbami a používanie čistej farby na dosiahnutie maximálneho výrazu, boli východiskami pre vznik nového chápania maľby
  - paralelne s ním sa začínajú združovať nemeckí umelci- skupina Die Brucke a Der Blaue Reiter
   ( Francúzi- čistá maľba, odmietali psychologické alebo sociálne aspekty, Nemci- dávali naopak svojím dielam citovo ladený obsah) = to je hl. rozdiel medzi Fauvizmom  a Expresionizmom a dôvod prečo vo Franc.  neexistovalo silné expresionistické hnutie
  - r. 1907 sa pod tlakom Kubizmu začína Fauvizmus rozpadať ( Matisse zostal verný fauvizmu do konca života)
  - ukážky DU/9 od str.99
 
Henri Matisse(1869 – 1954)
 Francúzsky maliar, sochár, ilustrátor, zakladateľ fauvizmu.
 
- navštevoval Louvre- kopíroval starých majstrov
V jeho maľbách ženských aktov sa spájala intenzívna línia s dekoratívnym vzorom a bohatou plošnou farebnosťou. Jeho obrazy sú „malou slávnosťou farieb“.
- Metodicky študoval predchádzajúce – izmy a až potom začal tvoriť...spočiatku je jeho paleta šedastá....neskôr začína cestovať..../Korzika/ a jeho paleta sa rozjasňuje...svetlo pokladá za spôsob ako rozjasniť farbu.
- Základom tvorby je eliminovať všetko zbytočné = zjednodušenie myšlienok a plastických foriem, obraz je plocha, nie priestor = dekoratívnosť.
- farebné plochy kladie vedľa seba tak, že kontrasty teplých a studených farieb vytvárajú predstavu objemu
- V neskoršom veku, keď už nemohol maľovať robil rozmerné koláže - plošnosť.
- Ku koncu života je krátkozraký...začína vystrihovať z papiera... hmota, ktorá sa dá držať v ruke - KOLÁŽE
 
- Maľuje figurálne kompozície, portréty, zátišia a interiéry
 
„ VEĽKY ČERVENÝ INTERIÉR“ str.98
„ ALŽÍRČANKA“ str.103
„ HUDBA“ str.104
„ RUMUNSKÁ BLÚZKA „ str. 105
„ TANEC I“ a „ TANEC III“
„ NAHOTA V MODROM“  „ HARMONIA V ČERVENOM