Absurdná dráma
Absurdná dráma- 50. roky 20. st. vo Fr. (→ dezilúzia 2. sv. vojny – obava pred zmanipulovaním človeka a pred stratou identity
- Samuel Beckett; Eugène Ionesco
- smer avantgardnej drámy resp. divadla
- spolu s epickým divadlom = smery zobrazujúce bezvýchodiskové situácie, beznádej a smútok
- vychádza z existencializmu (‚absurdus‘= nezmyselný), ktorého hranice však posúva ďalej – zákl. námetom je pocit úzkosti, kt. vyplýva z postavenia človeka v spoločnosti; bezvýchodiskovosť problémov spoločnosti, nezmyselný život; tiež skúma človeka a jeho existenciu (donútia človeka zamyslieť sa)
- antidráma → porušuje klasickú kompozíciu drámy:
o Klasická dráma
1. expozícia (úvodná časť)
2. kolízia (zauzľovanie deja)
3. kríza (vyvrcholenie)
4. peripetia (rozuzlenie)
5. katastrofa (tragické riešenie konfliktu)
- Chýba súvislý dej, zápletka, rozuzlenie a záver (je nejasný → hra stojí na divákovi, kt. sa má rozhodnúť ako dej skončil); nie je rozdelená na dejstvá, iba množstvo nesúvisiacich obrazov a výstupov
- ZNAKY: Pre absurdnú drámu je typická nihilistická koncepcia človeka i života. Táto dráma nedáva svetu ani najmenšiu šancu na prežitie. Je veľmi subjektívna - zobrazuje najmä pocity a život jednotlivca. Všade vidí a zobrazuje skepsu a nezmyselnosť ľudského života. Zobrazuje človeka v bezvýchodiskových a nezmyselných situáciách. Prebiehajúci príbeh je neskutočný až absurdný a odohráva sa v neurčenom čase a na neznámom mieste.
- POSTAVY:
o málo, absolútne netypické, osamelé (→ bez možnosti a snahy niečo zmeniť); nežijú plnohodnotným životom, často konajú bezcieľne, postupne to speje až k odcudzeniu samého seba.
o cudzí a pre nich nepochopiteľný svet, nepriateľský a plný chaosu, nereálna skutočnosť; postavy podriadené modernej dobe, ktorú však vnímajú ako niečo, čo ich ohrozuje;
o konanie často nekorešponduje so slovami
o nepomenované, necharakterizované, vieme o nich málo, neznáma motivácia (cieľ),
o vzťahy: absurdné, nezvyčajné
o ‚antihrdinovia‘, kt. sa správajú absurdne až groteskne; odnikiaľ neprichádzajú a nikam nesmerujú
o MONOLÓGY – dlhé, veľmi časté, síce nasledujú za sebou, ale nenadväzujú logicky → nízka zrozumiteľnosť
o DIALÓGY – nelogické; postavy medzi sebou komunikujú veľmi málo alebo vôbec, často chaoticky alebo nezmyselne – nie sú schopní komunikovať (→ žiadne riešenie); živé rozhovory (postavy si skáču do reči), ale repliky na seba nenadväzujú; výpovede sa opakujú
- MONOTÓNNOSŤ života
o scény bez kulís, veľmi jednoduché
o dej bez akcie
o opakovanie sa situácií - kolobeh života, pocit beznádeje → hry majú často krát rovnaký začiatok aj koniec → kolobeh absurdného života pokračuje a nič sa nevyrieši ani nezmení; chodenia v kruhu
Zones.sk – Najväčší študentský portál