Literárne druhy: lyrika, epika, dráma

Literárne druhy: lyrika, epika, dráma

A Znaky lyriky: píše sa vo veršoch, je nedejová, má gnómický čas(nadčasová), len monologická, veľká obraznosť(trópy a figúry), prevláda zo slohových postupov opis a úvaha.

Žánre: elégia, epigram, idyla, óda, pásmo, sonet.
B Znaky epiky: môže mať formu veršovanú i neveršovanú, teda prozaickú, dnes prevláda prozaická forma, je dejová, prevláda minulý čas, dialogickosť, slohový postup rozprávanie, miesto obraznosti hovorovosť.

Žánre: báj, bájka, balada, epos, kronika, legenda, novela, poviedka, román.
C Znaky drámy: forma môže byť veršovaná i prozaická, dejovosť, prítomný čas, dialogickosť, hovorovosť aj obraznosť.

Žánre: komédia, tragédia, činohra(dráma), fraška

Charakteristika žánrov: 

Lyrické

Elégia: žalospev, lyrický žáner smutného ladenia, vyjadruje bolesť vo vysokom štýle, vznikla v rímskej poézii. Elégiou je Předspěv Slávy dcery i Žalospevy od Hollého.
 
Epigram: lyrický žáner, ktorý stručne a duchaplne vyjadruje nejakú životnú pravdu. Epigramy sa často vyjadrujú dvojverším. Dnes je epigram satirický žáner. Vznik v rímskej poézii, na Slovensku Bajza, v súčasnosti Janovic.

Idyla: je lyrická báseň menšieho rozsahu, dominuje v nej obdiv k dedinskému životu, opisuje krajšie stránky života, skutočnosť prikrášľuje. Zobrazuje hlavne roľníkov, pastierov. Pôvod v antike, u nás idylu poznáme pod názvom selanky, ktoré písal Hollý.

Óda: lyrický žáner, ktorý sa vyznačuje patetickosťou(nadnesenosť), je adresovaná osobnosti, autor sa vyjadruje k významnej téme: národ, sloboda, príroda, mladosť. Óda patrí do úvahovej lyriky. Vznikla v antike – Horácius, u nás Hollý.

Pásmo: žáner modernej poézie, má väčší rozsah, je polytematická, teda voľne radí vedľa seba zdanlivo nesúvisiace tematické celky, ktoré zjednocuje ústredná myšlienka. Zakladateľ Apollinaire. U nás nadrealisti.

Sonet: žánrová forma lyriky, má 14 veršov, dve štvorveršia, dve trojveršia. Prvé štvorveršie nastoľuje problém, druhé ho neguje, posledné trojveršia sú syntézou. Na konci básne je pointa( nečakaný záver ). Sonet-znelka. Sonety písal Petrarca, u nás Hviezdoslav

Epické

Báj: nazýva sa aj mytológia. Témou bájí je život bohov, vznik sveta, pôvod človeka, zvierat, rastlín. Najznámejšie sú grécke báje.

Bájka: vymyslený príbeh s ponaučením. Zvieratá a neživé predmety konajú a hovoria ako ľudia. Dej sa podáva ako alegória. Môže byť prozaická alebo veršovaná. Zakladateľ Ezop.

Balada: epický žáner so smutným, pochmúrnym dejom, tragickým záverom, dej sa stupňuje, môžu vystupovať nadprirodzené bytosti. Vyskytuje sa refrén, zveličovanie( hyperbola ). Balada vznikla v stredoveku, umelá v romantizme: Kráľ, Botto.

Epos: pred románom najreprezentatívnejší žáner epiky. Eposy môžu byť hrdinské ( Svatopluk od Hollého ), duchovné, teda náboženské ( Božská komédia ) a iné. Kompozícia: propozícia, invokácia, predstavenie bojovníkov, opis boja, deus ex machina, čiže zásah bohov do deja, na záver je ponaučenie. Postavy sú nadprirodzené bytosti, bohovia, polobohovia, osoba s výnimočnými vlastnosťami. Eposy sú veršované, teda vo viazanej forme.

Kronika: stredoveký žáner, vyznačuje sa chronologickým radením historických udalostí  bez opisu príčin. Niet tam umeleckého zámeru, ani hodnotenia, len fakty.

Legenda: stredoveký veršovaný alebo prozaický žáner s náboženskou tematikou. Obsahuje životné príbehy svätcov, sú tam zázračné prvky. Hlavná postava svätec, ktorý veľa trpí. Moravsko-panónske legendy, Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi.

Novela: epický žáner stredného rozsahu, má málo postáv, rozpráva iba jednu udalosť, dej odráža každodenný život, namiesto výnimočnosti všednosť. Na konci pointa. Zakladateľ Boccaccio.

Poviedka:  epický žáner malého alebo stredného rozsahu.. Spracúva iba jednu udalosť a má jednu zápletku. Postavy sa nemenia, rozprávač často rozpráva v 1. osobe. Kafka Premena.

Román: žáner veľkej epiky. Prevažujú dejové zložky, veľa postáv, zložité vzťahy medzi nimi. Počiatky románu sú v antike, ale medzníkom je renesancia: Rabelais(rablé) Cervantes(servantes). Pikareskný  román – hlavná postava šibal, vyznačuje sa podnikavosťou, putuje od jedného pána k druhému a prechádza im cez rozum. V 18. storočí vznikol výchovný a filozofický román ( Voltaire ). V 2/2 19. storočia psychologický ( Dostojevskij ).Vrchol v 19. st. Balzacove romány. V 20. st. moderné romány: Kafka, Joyce, Proust. V 2/2 20. st. postmoderné romány: Eco, Kundera atď.

Romány môžu byť: historické, zo súčasnosti, utopické ( zasadené do budúcnosti ). Podľa témy môžu byť: rodinné, sociálne, dedinské, spoločenské.
Podľa kompozičných princípov: denníková forma, vo forme listov, cestopisný atď.

Dramatické

Komédia: podstatou je komickosť, cieľ vyvolať smiech. Komika môže byť charakterová, situačná a slovná. Zobrazuje každodennosť, postavy obyčajné, nič výnimočné. Vznikla v antickom Grécku, v stredoveku sa z nej vyvinula fraška. Veselohra je názov pre komédiu dnes.

Fraška: druh komédie, v ktorej prevláda situačná komika a nadsádzka. Štýl je nízky, často až vulgárny. Využíva sa v reči slovná hra, vtip a nadávky.
 
Tragédia: zachytáva boj jedinca s nepriateľskými silami. Hlavný hrdina zomiera, je to vždy výnimočný človek, ktorý sa nezľakne prekážok. Kompozícia: expozícia, kolízia ( zápletka ), kríza, peripetia ( nečakaný obrat v deji ), katastrofa. Tragédia je preto päťdejstvová. Platí pre antiku jednote miesta, času a deja. Jazyk vznešený, veľa trópov. Tragédiu vystriedala dnes činohra, kde konflikt nevrcholí smrťou hlavného hrdinu.
Pre starovekú literatúru sú typické: eposy, bájky, tragédie,  komédie, ódy, elégie, idyly.

Stredoveká literatúra uprednostňovala náboženské žánre: kázne, legendy, v svetskej literatúre kroniky.

V humanizme a renesancii vznikla novela, sonet, ale aj román a historická pieseň ( mala oslavný ráz, obsahovala informácie o bojoch, vznikala v 16.- 18. storočí ).

V baroku prevládala duchovná, teda náboženská lyrika, eposy, didakticko–reflexívna lyrika, cestopisy, memoáre.

V klasicizme sa žánre delili na vysoké a nízke. Veľkej obľube sa tešili veselohry. Klasicizmus uprednostňoval antické žánre.

Romantizmus: historické romány, veršované romány, balady, básnické poviedky. V romantizme vládne lyrika: ľúbostná, vlastenecká, reflexívna, politická.

Realizmus: psychologický román, spoločenský román, poviedka, novela.

Moderna a avantgarda: pásmo, kaligramy ( grafické básne ).
V medzivojnovej a povojnovej literatúre prevládajú: poviedky, novely, romány, veselohry, činohry, tragédie, pásma atď.