Baroková literatúra 16. – 18. storočie

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: milena
Typ práce: Referát
Dátum: 31.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 075 slov
Počet zobrazení: 8 958
Tlačení: 748
Uložení: 816

Baroková literatúra 16. – 18. storočie

Barok (alebo nespisovne baroko) je umelecký sloh.  Vznikol okolo roku 1600 v Ríme.

Názov tohto obdobia má nejasný pôvod. Podľa niektorých vznikol z portugalského slova „barocco“ (perla nepravidelného tvaru).
Barok vznikol v Taliansku a v Španielsku, lebo to boli katolícke krajiny.
Barok je smer nielen v slovesnom umení, ale aj v hudbe, v architektúre, v maliarstve.

Skoro každý umelecký smer sa necháva inšpirovať minulosťou, barok čerpá zo stredoveku.

Spoločenská situácia:

Barok vychádza z krízy feudalizmu a z náboženských  i spoločenských rozporov.  Ľudia prišli o životné istoty, zhoršovali sa im životné podmienky, trápili ich vojny (francúzske náboženské vojny , vojny v Holandsku,  protihabsburské povstania v Uhorsku,  tridsaťročná vojna, vojny s Turkami, choroby (morová epidémia), a tak hľadali istotu aspoň v božskom a nadpozemskom svete.

Znaky barokového umenia:

1. Katolícka cirkev chcela umeleckými prostriedkami vyvolať vo veriacich pocit pokory, odovzdanosti Bohu.

2. Pre obdobie baroka je príznačná expanzia umenia po stránke zemepisnej (prostredníctvom katolíckych misionárov sa barok dostal aj za more, čiže do Latinskej Ameriky a na Ďaleký východ).

3. Rozšíril sa tiež okruh objednávateľov umenia (okrem šľachty a cirkvi si umelecké diela objednávali bohatí mešťania a obchodníci).

4. Barok bol predovšetkým obdobím protikladov. Vzniklo množstvo antitéz/ protikladov,  ktoré ovplyvňovali myslenie, umenie  i chápanie sveta. Barokový človek mal pocit rozpoltenosti. Medzi najvýznamnejšie antitézy patrili: hmota a duch, svetskosť a askéza,  realizmus a idealizmus,  či zmyslovosť a duchovný život.
Barokový človek sa zmietal medzi  silami dobra a zla, Boha a satana. Musel premáhať svetské pokušenia, hriech, seba, vlastnú slabosť, duševné a telesné útrapy, drsnú prírodu, biedu. V tomto  zápase sa rodili vlastnosti barokového človeka. Nebola to iba askéza,  pohŕdanie pozemským šťastím, sebaopovrhovanie, sebaponižovanie, hlboká pokora a uvedomovanie si vlastnej malosti, ničotnosti a pominuteľnosti,  ale aj sklon k pôžitkárstvu, nádhere, veľkoleposti, teatrálnosti, afektovanosti, pozérstvu, neskromnosti, pýche atď.

5. Hrdinami  barokovej literatúry sú svätci, mučeníci, vojvodcovia, dobrodruhovia, dobyvatelia, ktorí premáhajú seba a svoje slabosti.

6. Heslo baroka: vanitas vanitatum, teda márnosť nad márnosť, nič sa v živote neoplatí, aj tak nás neminie smrť.

7. Pretože pre barok je dôležitý nadpozemský svet, často využíva alegóriu a náboženské symboly ako v stredoveku. Alegória je druh metafory. Autor sa nesmie alebo nechce vyjadriť priamo. S alegóriou sa stretávame hlavne v bájkach. Symbol je znak, znamenie. Vzniká ako každá metonymia prenesením významu slova ne základe vnútorných súvislostí.

8. Pre barokového človeka je dôležité duchovno, nie materiálny svet. Nedôveruje rozumu, nezaujíma ho príroda, na prvé miesto kladie vieru, citovosť,  rozorvané vnútro.

9. Žánre: epos, legenda, duchovná pieseň, cestopisy, memoáre, román atď.

10. Jazyk literatúry je pompézny, knižný, využíva zložité trópy a figúry.

Predstavitelia:

Torquato Tasso (Talian)– napísal epos o 1. križiackej výprave – Oslobodený Jeruzalem

von Grimmelshausen (Nemec) – vo svojom románe zobrazil utrpenie ľudí v tridsaťročnej vojne – Dobrodružný Simplicius Simplicissimus. Je to pikareskný román, v ktorom sa hlavný hrdina po chorobe a nešťastí prikloní k viere, k Bohu a stane sa pustovníkom na opustenom ostrove. Človek 17. storočia hľadal útočisko v samote.

John Milton (Angličan) – vo svojich eposoch Stratený raj, Raj znovu nájdený čerpá námety z Biblie

Slovenská baroková literatúra (1650-1780)

Predstaviteľ poézie: 

Hugolín Gavlovič – bol členom františkánskej rehole. Pretože bol chorý, mal tuberkulózu, liečil sa na salaši, pričom pozoroval život valachov.
Napísal didakticko-reflexívnu skladbu Valaská škola mravuv stodola.
Jazyk diela: slovakizovaná čeština, plus západoslovenské nárečové prvky(ešte neexistovala spisovná slovenčina).
Skladba obsahuje 17 000 veršov, každá samostatná  báseň je zložená z 12 veršov.
Kompozícia: každá báseň má prológ, titul básne, ktorý obsahuje hlavnú myšlienku, jadro rozvíjajúce hlavnú myšlienku, v podstate celá báseň, a epilóg(záverečné dvojveršie) ktoré obsahuje duchaplnú pointu.
Veršový systém: sylabický, každý verš má 14 slabík.

Autor  chcel dielom poslúžiť ľuďom namiesto priameho kázania, v čom mu bránilo zdravie. Básnická skladba mala vyškoliť čitateľa v životnej múdrosti a skúsenosti pastierov. Zaoberal sa veľkým množstvom rozličných problémov, ktoré  súviseli  so vzťahom jednotlivca k Bohu, k blížnym a k spoločnosti - v týchto 3 tematických okruhoch majú rady a ponaučenia viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu. 

V okruhu hovoriacom o vzťahu k Bohu vyzýval  k odstupu od pozemských a  pominuteľných hodnôt, pričom za pravé šťastie považuje Božiu milosť; odsudzuje poverčivosť a vieru v sny, upozorňuje na nevyhnutnosť smrti, nabáda k bázni pred Bohom a k ochote slúžiť mu.  Človek podľa Gavloviča musí žiť cnostne, statočne a starať sa viac o dušu ako o  telo. Pozemské veci sú premenlivé, pominuteľné a márne. Zapríčiňujú nešťastie a záhubu.

V ďalších 2 okruhoch (o postoji k blížnym  a k spoločnosti) je rozhľadeným a vzdelaným autorom. Všíma si  osobný život jednotlivca a jeho zaradenie do ľudskej spoločnosti. Motivicky sa vyjadruje k rôznym témam: ľudské vlastnosti, cnosti a necnosti, šťastie, zdravie, životospráva, hygiena, výchova, vzdelanie, správanie, priateľstvo, manželstvo, vzťahy medzi rodičmi a deťmi, medzi starými a mladými a vôbec medzi ľuďmi.  Z cností vyzdvihuje dobré mravy, čisté svedomie, múdrosť, sebapoznanie, sebaovládanie, pracovitosť, vďačnosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, skromnosť, trpezlivosť, opatrnosť, predvídavosť, ústupčivosť a málovravnosť. Z necností odsudzuje nemravnosť,  lenivosť, márnivosť, pachtenie po hodnostiach, samochválu, pochlebovanie, pokrytectvo, pýchu, klamstvo, faloš, skúposť, závisť, ohováranie, veľavravnosť, hašterivosť, nenávisť, zlobu, prchkosť, hnev a ukrutnosť. Veľa miesta venuje opilstvu. Opilstvo škodí rozumu i zdraviu a zapríčiňuje biedu. Na opitého človeka je aj nepríjemný pohľad.

Autor  prejavuje obdiv a sympatiu k chudobným a sedliakom, chváli hlavne ich šikovnosť, pracovitosť a dôvtip, ale vyjadruje  i nechuť voči pánom, ktorí sú príčinou ich biedy. Kriticky komentuje súveké spoločenské mravy.
V ďalších  básňach  si dáva za cieľ vychovať dobrého občana, nabáda k vlastenectvu.

Nesmierny význam má pre človeka vzdelanie. Poskytuje múdrosť, ktorá kráča s človekom až do smrti. V učení je nevyhnutná usilovnosť, pričom učiť sa treba pomaly a sústavne, ba i od mladých ľudí, hoci najlepším učiteľom je vlastná skúsenosť.  Vedomosti sa obnovujú ustavičným čítaním, ktoré ma napokon slúžiť i na to, aby zušľachťovalo mravy človeka. 

Predstavitelia prózy: 

1. V  próze dominujú cestopisy a memoáre. Opisujú turecké vpády, náboženské prenasledovanie, procesy s evanjelickou inteligenciou. Diela sú písané po latinsky.
Najvýznamnejším autorom bol Daniel Krman ml. – Cestovný denník: vrcholné dielo cestopisnej literatúry. Napísal ho z poznámok, ktoré si robil počas cesty za švédskym kráľom Karolom XII., ktorý vtedy bojoval s Petrom Veľkým v Bielorusku. Cesta trvala dva roky. Prechádzal Poľskom, Pruskom, Litvou, Bieloruskom, Ukrajinou, bol svedkom porážky Švédov pri Poltave, vytvára umelecké portréty oboch panovníkov. Zaujímajú ho zemepisné, politické, národnostné, náboženské i kultúrne pomery.

2. Súčasťou barokovej prózy bola aj odborná próza, v ktorej vynikal Matej Bel. Napísal encyklopedické dielo o uhorských stoliciach. Encyklopédie vznikli v baroku, je to žáner náučnej literatúry, ktorý má za úlohu mapovať aktuálny stav  a úroveň poznatkov spoločnosti v istej oblasti alebo všeobecne.

3. Do odbornej prózy patrili aj obrany .
Autor najznámejšej obrany bol Ján Baltazár Magin. Napísal dielo Ostne alebo Obrana – ide o prvú významnú obranu slovenského národa. Autor v nej bráni slovenský národ pred znevažovaním zo strany Maďarov.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.050 s.
Zavrieť reklamu