Stredoveká literatúra

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča milena (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 15.07.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 742 slov
Počet zobrazení: 8 965
Tlačení: 420
Uložení: 411
Stredoveká literatúra
Stredoveká literatúra v Európe: 5. až 15. storočie
Slovenská stredoveká literatúra : oneskorený nástup, lebo sme nemali písmo. Člení sa:
 1. literatúra písaná na  území Veľkej Morave staroslovienskym jazykom (800-1000
 2. literatúra písaná  v Uhorsku latinčinou (1000-1500)

Znaky stredovekej literatúry:
- kresťanstvo ovplyvňovalo pohľad ľudí na svet a určovalo aj názory na umenie
- dôležitý bol kresťanský názor o nemenlivosti sveta, teda všetko je raz a navždy dané
- stredovek veril v nadpozemský svet, pozemský vnímal iba ako jeho odraz, preto aj diela zachytávajú tento vyšší svet
- hlavnou témou literatúry bolo náboženstvo, Boh, životy svätých
- postavy neboli psychologicky prepracované ani sociálne rôznorodé: prevládalo zobrazenie života svätcov, zachytenie  zázrakov, ich asketického života alebo zobrazenie rytierov, ktorí museli byť statoční, oddaní, pomáhali  bezmocným, prejavovali úctu  ženám. Postavy neboli individualizované, neboli jedinečné ako v súčasnej literatúre, ale typizované. Pri zobrazení postáv sa využívala idealizácia. Jej cieľom bolo uchvátiť, ohromiť poslucháča alebo čitateľa
- v literatúre boli časté kontrasty: dobro - zlo, duša - telo, večnosť - pominuteľnosť
- v dielach sa pozitívne hodnotila pestrosť deja, nie zobrazenie príčin deja
- obsah(motívy a témy) bol menej dôležitý ako forma(kompozícia, štylistika, jazyk diela)
- jazyk bol ozdobný, štýl kvetnatý, jazykové prostriedky emocionálne
- stredoveká literatúra bola písaná hlavne v latinčine, národné jazyky ešte neexistovali
-  diela boli často anonymné, človek nie je v stredoveku  dôležitý
- stredovek obľuboval symboly, hlavne číselné, symbolika farieb...
- estetická funkcia literatúry je v úzadí, prevláda  náučná funkcia
- pred vynálezom kníhtlače sa literatúra šírila hlavne ústnym podaním, väčšina ľudí nevedela čítať a písať
- žánre: kázne, modlitby,  legendy, kroniky, eposy
 
Slovenská stredoveká literatúra:
1. Veľkomoravské obdobie:  800 – 1000
Veľká Morava – na  Veľkej Morave šírili  kresťanstvo(šírenie kresťanstva bolo v stredoveku spojené so šírením kultúry, civilizácie) franskí kňazi, ktorí zároveň zasahovali do vnútorných záležitostí VM. Rastislav, knieža VM, sa chcel tejto závislosti zbaviť, a preto sa obrátil na byzantského cisára Michala III., aby k nám poslal učencov, ktorí budú šíriť vieru v jazyku, ktorému by rozumelo obyvateľstvo VM.  V roku 863 prichádzajú Konštantín a Metod, vzdelaní grécki  učenci. Pochádzali zo Solúna( v tom čase súčasť Byzancie), a preto poznali jazyk Slovanov.
Konštantín vytvoril pre Slovanov písmo – hlaholiku - z malých písmen gréckej abecedy. Neskôr v Bulharsku Metodovi žiaci vytvorili cyriliku - z veľkých písmen gréckej abecedy. Prvým slovanským literárnym a liturgickým(náboženským) jazykom sa stala staroslovienčina.
Bratia sa neskôr vybrali do Ríma obhájiť staroslovienčinu, lebo v tom čase sa v kostoloch mohli konať bohoslužby iba v latinčine, gréčtine a hebrejčine.  V Ríme  Konštantín vstúpil do kláštora a Metod sa vrátil na VM.  Metod  musel obhajovať staroslovienčinu až do konca svojho života, pretože nový vládca VM Svätopluk uprednostňoval latinskú kultúru, teda šírenie kresťanstva zo západu.  Po Metodovej smrti  pápež Štefan V. staroslovienčinu zakázal  a Svätopluk vyhnal jeho žiakov z VM.  
Tvorba na VM
 
1. preklady – K a M preložili misál = omšová kniha, breviár = modlitebná kniha, Nový zákon, žaltár = kniha žalmov, spevník. Metod preložil Starý zákon.
 
2. pôvodná tvorba:
Konštantín napísal veršovaný Proglas ( Predslov k prekladu Evanjelia ). Báseň je obhajobou slovanskej vzdelanosti a oslavou slovanského prekladu Písma. Autor hovorí, že Slovania majú právo na svoj jazyk. Hovorí, že vďaka písmu sa človek zbaví nevedomosti. Báseň má 110 veršov. Z hľadiska formy je to hymnus = chvála. Je tu veľa citátov z Biblie, jazyk básne je ozdobný, dôraz sa kladie na emócie, je tam veľa symbolov, alegórií, personifikácií, v básni sa nachádzajú  synekdochy, oxymoron, eufemizmy, hyperboly, anafory, epizeuxy  atď.
 
Moravsko-panónske legendy majú dve časti: 1. Život sv. Konštantína, autor Kliment
   2. Život sv. Metoda, autor Gorazd
 
Legenda je stredoveký prozaický alebo básnický útvar zobrazujúci život svätcov.
Obe časti obsahujú veľa faktografie, málo zázrakov, neidealizujú ich ako svätcov.
V prvej časti sa píše o narodení Konštantína, legenda zachytáva jeho štúdiá, múdrosť, nadanie,  súcit s trpiacimi. Zobrazuje jeho cestu k Arabom a Chazarom s diplomatickým posolstvom. Príchod na VM a boj s trojjazyčníkmi, jeho obhajobu staroslovienčiny v Benátkach, cestu do Ríma, vstup do kláštora, prijatie mena Cyril a jeho smrť.
 
Druhá časť legendy  je štylisticky jednoduchšia, charakterizuje sa v nej Metod, jeho cesta s bratom k Chazarom, jeho pôsobenie na VM, spory s franskými kňazmi, väznenie, zachytenie jeho smrti a pohrebu. Dielo napriek tomu, že je legendou, obsahuje veľa cenných historických faktov z dejín VM.
 
2. Literatúra, ktorá vznikla v Uhorsku a bola písaná po latinsky: 1000 – 1500
Po zániku VM sme sa stali súčasťou Uhorska, ktoré sa orientovalo na latinskú kultúru. Literatúra slúžila pre úzky okruh vzdelancov. Centrami kultúry sa stali kláštory, tu v skriptóriách mnísi prepisovali rukopisy. Písali sa hlavne legendy, v mestskej literatúre kroniky, v kostoloch sa hrávali mystériá.
 
Najznámejšia legenda: Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi, autor Maurus, napísaná latinsky
V svetskej literatúre prevládajú kroniky: Anonymova kronika, napísal ju notár kráľa Bela III.
Kronika  je stredoveký epický žáner. Vyznačuje sa chronologickým radením historických udalostí bez opisu príčin.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9.3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.011