Stredoveká literatúra
Stredoveká literatúra
Stredoveká literatúra v Európe: 5. až 15. storočie
Slovenská stredoveká literatúra :
oneskorený nástup, lebo sme nemali písmo. Člení sa:
1. literatúra písaná na území Veľkej Morave staroslovienskym jazykom
(800-1000
2. literatúra písaná v Uhorsku latinčinou (1000-1500)
Znaky stredovekej literatúry:
-
kresťanstvo ovplyvňovalo pohľad ľudí na svet a určovalo aj názory na umenie
- dôležitý bol kresťanský názor o nemenlivosti sveta,
teda všetko je raz a navždy dané
- stredovek veril v nadpozemský svet, pozemský vnímal iba ako jeho odraz, preto aj diela zachytávajú
tento vyšší svet
- hlavnou témou literatúry bolo náboženstvo, Boh, životy svätých
- postavy neboli psychologicky prepracované
ani sociálne rôznorodé: prevládalo zobrazenie života svätcov, zachytenie zázrakov, ich asketického života alebo zobrazenie rytierov, ktorí
museli byť statoční, oddaní, pomáhali bezmocným, prejavovali úctu ženám. Postavy neboli individualizované, neboli jedinečné ako
v súčasnej literatúre, ale typizované. Pri zobrazení postáv sa využívala idealizácia. Jej cieľom bolo uchvátiť, ohromiť poslucháča
alebo čitateľa
- v literatúre boli časté kontrasty: dobro - zlo, duša - telo, večnosť - pominuteľnosť
- v dielach sa
pozitívne hodnotila pestrosť deja, nie zobrazenie príčin deja
- obsah(motívy a témy) bol menej dôležitý ako forma(kompozícia,
štylistika, jazyk diela)
- jazyk bol ozdobný, štýl kvetnatý, jazykové prostriedky emocionálne
- stredoveká literatúra bola
písaná hlavne v latinčine, národné jazyky ešte neexistovali
- diela boli často anonymné, človek nie je v stredoveku
dôležitý
- stredovek obľuboval symboly, hlavne číselné, symbolika farieb...
- estetická funkcia literatúry je v úzadí,
prevláda náučná funkcia
- pred vynálezom kníhtlače sa literatúra šírila hlavne ústnym podaním, väčšina ľudí nevedela čítať
a písať
- žánre: kázne, modlitby, legendy, kroniky, eposy
Slovenská stredoveká literatúra:
1.
Veľkomoravské obdobie: 800 – 1000
Veľká Morava – na Veľkej Morave šírili kresťanstvo(šírenie kresťanstva
bolo v stredoveku spojené so šírením kultúry, civilizácie) franskí kňazi, ktorí zároveň zasahovali do vnútorných záležitostí VM.
Rastislav, knieža VM, sa chcel tejto závislosti zbaviť, a preto sa obrátil na byzantského cisára Michala III., aby k nám poslal učencov,
ktorí budú šíriť vieru v jazyku, ktorému by rozumelo obyvateľstvo VM. V roku 863 prichádzajú Konštantín a Metod, vzdelaní grécki
učenci. Pochádzali zo Solúna( v tom čase súčasť Byzancie), a preto poznali jazyk Slovanov.
Konštantín vytvoril pre Slovanov písmo
– hlaholiku - z malých písmen gréckej abecedy. Neskôr v Bulharsku Metodovi žiaci vytvorili cyriliku -
z veľkých písmen gréckej abecedy. Prvým slovanským literárnym a liturgickým(náboženským) jazykom sa stala
staroslovienčina.
Bratia sa neskôr vybrali do Ríma obhájiť staroslovienčinu, lebo v tom čase sa v kostoloch mohli
konať bohoslužby iba v latinčine, gréčtine a hebrejčine. V Ríme Konštantín vstúpil do kláštora a Metod sa vrátil na VM. Metod
musel obhajovať staroslovienčinu až do konca svojho života, pretože nový vládca VM Svätopluk uprednostňoval latinskú kultúru, teda
šírenie kresťanstva zo západu. Po Metodovej smrti pápež Štefan V. staroslovienčinu zakázal a Svätopluk vyhnal jeho žiakov z VM.
Tvorba na VM
1. preklady – K a M preložili misál = omšová kniha, breviár =
modlitebná kniha, Nový zákon, žaltár = kniha žalmov, spevník. Metod preložil Starý zákon.
2. pôvodná
tvorba:
Konštantín napísal veršovaný Proglas ( Predslov k prekladu Evanjelia ). Báseň je obhajobou slovanskej
vzdelanosti a oslavou slovanského prekladu Písma. Autor hovorí, že Slovania majú právo na svoj jazyk. Hovorí, že vďaka písmu sa človek
zbaví nevedomosti. Báseň má 110 veršov. Z hľadiska formy je to hymnus = chvála. Je tu veľa citátov z Biblie, jazyk básne je ozdobný,
dôraz sa kladie na emócie, je tam veľa symbolov, alegórií, personifikácií, v básni sa nachádzajú synekdochy, oxymoron, eufemizmy,
hyperboly, anafory, epizeuxy atď.
Moravsko-panónske legendy majú dve časti: 1. Život sv.
Konštantína, autor Kliment
2. Život sv. Metoda, autor Gorazd
Legenda je stredoveký prozaický
alebo básnický útvar zobrazujúci život svätcov.
Obe časti obsahujú veľa faktografie, málo zázrakov, neidealizujú ich ako svätcov.
V prvej časti sa píše o narodení Konštantína, legenda zachytáva jeho štúdiá, múdrosť, nadanie, súcit s trpiacimi. Zobrazuje
jeho cestu k Arabom a Chazarom s diplomatickým posolstvom. Príchod na VM a boj s trojjazyčníkmi, jeho obhajobu staroslovienčiny v
Benátkach, cestu do Ríma, vstup do kláštora, prijatie mena Cyril a jeho smrť.
Druhá časť legendy je štylisticky
jednoduchšia, charakterizuje sa v nej Metod, jeho cesta s bratom k Chazarom, jeho pôsobenie na VM, spory s franskými kňazmi, väznenie,
zachytenie jeho smrti a pohrebu. Dielo napriek tomu, že je legendou, obsahuje veľa cenných historických faktov z dejín VM.
2. Literatúra, ktorá vznikla v Uhorsku a bola písaná po latinsky: 1000 – 1500
Po zániku VM sme sa stali súčasťou
Uhorska, ktoré sa orientovalo na latinskú kultúru. Literatúra slúžila pre úzky okruh vzdelancov. Centrami kultúry sa stali kláštory, tu
v skriptóriách mnísi prepisovali rukopisy. Písali sa hlavne legendy, v mestskej literatúre kroniky, v kostoloch sa hrávali
mystériá.
Najznámejšia legenda: Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi, autor Maurus,
napísaná latinsky
V svetskej literatúre prevládajú kroniky: Anonymova kronika, napísal ju notár kráľa Bela III.
Kronika je stredoveký epický žáner. Vyznačuje sa chronologickým radením historických udalostí bez opisu príčin.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta