Medzivojnová literatúra – 1918-1945

Medzivojnová literatúra – 1918-1945
A  Medzivojnová európska literatúra: Remarque
B  Medzivojnová slovenská poézia: Smrek a Dilong
C  Medzivojnová slovenská próza: Hronský, Urban, Chrobák, Figuli, Švantner

Spoločenská situácia:
- literatúru ovplyvnila 1. svetová vojna, viedla k strate hodnôt, k dezorientovanosti moderného človeka. Vznikla stratená generácia – autorka pojmu Gertrúda Steinová, patria sem spisovatelia, ktorí zachytili stratu ideálov mladej vojnovej generácie
-literatúru ovplyvnila veľká hospodárska kríza(1929-1933), záujem spisovateľov o sociálne otázky
-vplyv nástupu totalít, buď komunistickej v Rusku, ale fašistickej v Nemecku a Taliansku. Mnohí ruskí a nemeckí spisovatelia volili emigráciu.

Literárna situácia:

-naďalej sa píše realistickou metódou, naturalistickou metódou, teda smermi, ktoré majú korene v 19. storočí
- v Rusku vznikol socialistický realizmus(učivo v 4. r. )
-do prózy preniká expresionizmus(Remarque, Kafka...)
 -prevládajúci žáner: román
-dochádza k zmenám v románovej štruktúre
-dôvod zmien: spisovatelia sa domnievali, že román 19. storočia(nazývaný aj balzacovský) nie je schopný zachytiť dynamiku, mnohotvárnosť 20. storočia.
-znaky moderného románu:
1. dej je redukovaný, prevládajú úvahy
2. moderné romány sú subjektívne
3. vzniká nová technika rozprávania: prúd vedomia, je to tematicky a jazykovo uvoľnený vnútorný monológ, v ktorom rozprávanie prechádza z témy do inej témy, autor sa v čase pohybuje bez zjavnej príčiny vpred i nazad. Autor uvádza do rozprávania postavy, ktoré bližšie neurčil, potom ich náhle z rozprávania odstráni. Niekedy nie je jasné, ktorej postave ktorá myšlienka či prehovor patrí.
4. odmieta sa vševediaci rozprávač, zavádza sa viac rozprávačov
5. často dochádza k prelínaniu tematických a časových pásem, čím sa stáva kompozícia diela chaotická
6. moderné romány sú pre náročného čitateľa
7. predstavitelia: Kafka, Joyce...

Erich Maria Remarque
– nemecký spisovateľ, priamy účastník 1. svetovej vojny, emigroval pred nacizmom
Dielo: Na západe nič nového(doplň podľa prečítaného)
Priestor: západný front, teda Francúzsko
Čas: 1. sv. vojna,  do októbra 1918, keď zomiera Paul Baumer(paul bojmer)
Rozprávač: Paul, ich forma
Umelecký smer: expresionizmus
Postavy: Baumer, jeho priateľ Kat, učiteľ Kantorek, desiatnik Himmelstoss, ostatní chlapci na fronte
Postupy: rozprávanie prerušované úvahami
Román vyšiel 10 rokov po vojne, autor má odstup od témy, preto nikoho neobviňuje, neprikrášľuje,  nevykreslil vojakov ako hrdinov, ukazuje ich strach zo smrti, túžbu prežiť. Mladí nemeckí vojaci nevyčítajú svojej krajine, že začala vojnu, nehovoria o jej príčinách, iba o osobných dôsledkoch. Mladí sú veľmi kritickí ku generácii rodičov a učiteľov. V románe sa striedajú obrazy vojnových udalostí so záznamami rozhovorov medzi vojakmi a Paulovými reflexiami. Na pozadí vojnových hrôz sa  kultúra 19. storočia javí ako zbytočná a absurdná. Do popredia vystupujú úplne iné hodnoty, znamenajúce síce krok späť k prírodnému stavu (jedlo, spánok, možnosť prežiť najbližšie minúty), ale paradoxne vo svojej jednoduchosti ponúkajú   istú protiváhu kultúry, ktorá sa náhle zdá byť falošnou a nepriateľskou.
 
Kompozícia: motto a 12 kapitol
Paul Baumer: rozprávač,  citlivý 20 ročný chlapec, keď chodil na gymnázium písal básne, pochádza zo skromnejších pomerov, celá jeho chlapčenská trieda sa pod vplyvom triedneho Kantorka prihlásila na front. Keď po 2 rokoch dostal dovolenku, cíti sa doma cudzo. Jeho mama bola chorá a civilisti mu nerozumeli. Najvyššou hodnotou sa chlapcom javí vojnové priateľstvo. Najviac sa zblížil s Katom, ktorému sa snažil zachrániť život, ale márne.
Kantorek: triedny, učiteľ telocviku, nakoniec aj on musel narukovať, dostal sa do oddielu bývalého žiaka, ktorý mu to zrátal za všetkých chlapcov.
Himmelstoss – veliteľ zberného tábora pre nováčikov, postrach všetkých, v civile bezvýznamný poštár, na vojne tyran. Aj on sa dostane na front, najprv sa zrúti, potom sa pozbiera a bojuje ako ostaní.
B Slovenská medzivojnová poézia
Spoločenská a literárna situácia: vznik ČSR, v dôsledku existencie vlastného štátu nastal rozvoj umenia. Vznikli nové kultúrne a vzdelávacie inštitúcie: SND, MS, UK. Vznikali nové literárne časopisy: Elán, Tvorba, Dav, Slovenské pohľady atď.
Básnici boli inšpirovaní buď domácimi zdrojmi: Krasko alebo svetovými avantgardami.
Básnici sa členili na:
1. novosymbolistov: ovplyvnil ich Krasko, sem patrí Emil Boleslav Lukáč
2. vitalistov: predstaviteľ Smrek
3.ľavicovú avantgardu: patria sem spisovatelia -  komunisti, ktorí sú ovplyvnení avantgardami, ako sú civilizmus, kubofuturizmus, poetizmus. Predstaviteľ Ladislav Novomeský
Zároveň sa sformovali 2 literárne skupiny: nadrealisti a katolícka moderna.
Nadrealisti(sú v otázke Moderna a avantgarda).
Katolícka moderna: patria sem básnici – kňazi, ktorí sa tiež inšpirovali avantgardami, hlavne poetizmom a surrealizmom. Píšu duchovnú lyriku. Duchovná lyrika je v podstate náboženská lyrika. Jej žánrami sú hymny, žalmy, modlitby. V podstate 1. naša báseň Proglas tiež patrí do duchovnej lyriky. Po roku 1945 predstavitelia katolíckej moderny buď emigrovali, alebo sa odmlčali. Najznámejším predstaviteľom bol Rudolf Dilong, františkánsky mních, ktorý po roku 1945 žil v USA.
Ján Smrek: vlastným menom Čietek. Redigoval časopis Elán.
Tvorba: začínal ako novosymbolista, neskôr ho ovplyvnil vitalizmus. Smrekova poézia je optimistická, senzualistická, hravá, vtipná,  jazykovo zrozumiteľná. Je očarený ženami, cudzinou, i keď v čase ohrozenia ČSR fašizmom nachádza istoty v domove. Opája sa exotickými krajinami. Jeho vitalistické zbierky voláme knihy slnečné: Cválajúce dni, Božské uzly, Iba oči, básnická skladba Básnik a žena.
Venoval sa aj tvorbe pre deti: Maľovaná abeceda.
Napísal spomienkovú, teda memoárovú prózu: Poézia moja láska.
Teória:
Eufónia, alebo ľúbozvučnosť: vzniká opakovaním niektorej zvukovej figúry.
Zvukomaľba: chce u čitateľa vyvolať podvedomú spojitosť zvuku s obsahom.

C  Slovenská medzivojnová próza
Spoločenská situácia ako pri poézii.
Literárna situácia: sformovali sa dve tendencie:
A realistická
B lyrizačná
Realistické tendencie: spisovatelia píšu literárnou metódou realizmus, ale využívajú aj iné umelecké metódy, hlavne expresionizmus. V 20. storočí vládne pluralita, jeden spisovateľ môže byť ovplyvnený rôznymi smermi.
A Realistické tendencie sa členia:
1. naturalizmus – uplatnil sa v tvorbe Jégého
2. sociálno-psychologický realizmus – predstavitelia Hronský a Urban, spisovatelia sa zaoberajú sociálnymi otázkami a zaujíma ich vnútorný svet postáv
3. socialistický realizmus – predstaviteľ Jilemnický
Sociálny román: ak autor zobrazí myslenie a konanie postáv tak, že zdôrazní ich závislosť od sociálnych skupín, do ktorých patria. Príklad Jozef Mak a Živý bič.
Psychologický román: tvorca Rus Dostojevskij. V takom románe je zobrazenie vnútorných pocitov postáv dôležitejšie ako vonkajší dej. Jozef Mak.
Sociálny typ postavy: keď autor v jednej postave skoncentruje všetky vnútorné a vonkajšie vlastnosti predstaviteľa spoločenskej vrstvy, ktorú chce  zachytiť. Príklad Jozef Mak.
Jozef Cíger Hronský: vplyv realizmu, expresionizmu a lyrizácie textu. Redigoval Sniečko, preto píše pre deti: Smelý Zajko, Smelý Zajko v Afrike. Pracoval aj v MS.
Po r. 1945 emigroval z politických dôvodov do Argentíny, kde ho aj pochovali, jeho telesné pozostatky boli prenesené do Martina, na Národný cintorín.
Tvorba: Jozef Mak, Pisár Gráč(tu uplatnil moderné rozprávačské techniky: ako vnútorný monológ, fiktívne dialógy, fiktívne listy).  Román  je autorovo najexperimentálnejšie dielo. Hlavnou postavou je obyčajný pisár, intelektuál, ktorý sa zamýšľa nad 1. svetovou vojnou a uvedomuje si dôsledky tej, ktorá začína.
Jozef Mak
Priestor: Horehronie, autor sa tam narodil, preto má aj pseudonym Hronský.
Čas:  plynutie času nepociťujeme, lebo autor o krátkom časovom úseku píše na mnohých stranách a dlhý časový úsek zachytí iba na niekoľkých stranách ( experimenty s románovou kategóriou času ).
Román vyšiel v roku 1933, v čase vrcholiacej hospodárskej krízy, ale autorovým cieľom bolo metaforicky zobraziť slovenského človeka, jeho osud a biedu. Hlavná postava Jozef Mak je človek-milión, je to model psychického stavu človeka v tomto období. Jozefa na tom svete nečaká nikto a nič. Vždy sa bude spomínať ako ľudstvo a nikdy nie ako jednotlivec. V jeho mene je charakteristika, maku je veľa.  Pri narodení dostal ukrižované ruky, ale nedostal k nim ústa.
Od detstva spoznáva nespravodlivosť, biedu, tvrdosť, krutosť života. Kolektív dediny má výhrady voči Makovi, lebo je nemanželský. Brat Ján ho vyháňa z domu, aj matka ho dáva za pastiera, aby nebol na očiach dediny. Keď im vyhorí dom, presťahujú sa k Meľošovcom.  Zaľúbi sa do Maruše Meľošovej, ktorú si chce vziať za manželku a na mieste vyhoreného domu chce postaviť svoj dom. Do toho príde 1. svetová vojna a Jozef musí narukovať, Po návrate domov zistí, že Maruša je vydatá za jeho brata Jána a bývajú v dome, ktorý on postavil na pozemku brata, teda patrí Jánovi. Osud je k Makovi vždy nespravodlivý. Zo vzdoru sa ožení s Julou Petriskovou, ktorá je protipólom Maruše. V románe je veľa protikladov: Jozef a Ján, Maruša a Jula. Jula je tichá, obetavá, poslušná  a Mak si ju berie aj bez vena.   
Maruša sa po návrate Maka zmenila, zbezcitnela, nežije, iba živorí, nestará sa o dieťa, pije,  nakoniec sa aj Jozef  od nej odvrátil. Ide o expresionistickú postavu, dravú, vášnivú, ktorej ľudský úpadok je zavŕšený  smrťou.
Mak si na konci románu nachádza cestu k Jule, ale Jula zomiera pri narodení druhého dieťaťa.
V diele autor poukazuje na nízky horizont dediny, prevláda pudová stránka. Autor monumentalizuje utrpenie Maka. Román patrí medzi najmlčanlivejšie romány v slovenskej literatúre, postavy sa nevedie vyjadriť slovom, preto sa autor k nim prihovára. Každá kapitola začína lyrickým opisom prírody.
Milo Urban: narodil sa na Orave, zo sociálnych dôvodov štúdium neukončil, pracoval ako redaktor v denníku Slovák, v čase vojnovej SR bol šéfredaktor denníka Gardista. Z politických dôvodov po roku 1948 nemohol publikovať.
Tvorba: Živý bič
Román o 1. svetovej vojne, sociálny román, unanimistický(keď jedna postava vyjadruje názory celku, una anima – jedna duša)
Priestor: dedina Ráztoky na Orave, ktorú nezasiahol front
Čas: dielo začína v roku 1917 príchodom Ondreja Koreňa do dediny. Vrátil sa bez ruky, nemý, s dlhou jazvou na tvári, vojna je v románe chápaná ako bič. Román končí 27.10 1918 všeobecnou rabovačkou Ráztočanov.
Kompozícia: 1. časť sa volá Stratené ruky -  vyjadrujú bezmocnosť dediny
  2. časť sa volá Adam Hlavaj -  podľa hlavného hrdinu
Autor zachytil dôsledky vojny: majetkové – ľuďom berú majetok, zvieratá
  fyzické – mnohé postavy zomierajú alebo sú zmrzačené
  psychické – rozpad rodín, morálny úpadok
Postavy:  Ilčíčka,  Hlavaj, Eva Hlavajová , Štefan Ilčík,  Krista Dominová atď.
Adam Hlavaj, manžel Evy Hlavajovej, mužný, rozvážny človek, dezertoval z východného frontu a dozvedá sa o tragickom osude svojej ženy. Vojna ho zmenila, je prirodzeným vodcom.
Eva Hlavajová – hrdo znáša svoj osud, po odchode muža na front sa jej žije ťažko a poprosí notára Okolického, aby jej vyreklamoval muža. On jej to sľúbi, zneuctí ju, ale vo veci muža nič nepodnikne. Eva otehotnie, celá dedina ju odsúdi, iba Ilčíčka jej pomáha. Eve sa narodí dieťa, ale skoro zomiera počas epidémie. Aj osud Evy sa tragicky zavŕšil, utopila sa.
Ilčíčka – je to vdova, ktorá lipne na synovi Štefanovi. Je to žena činu, hrdá, odbojná, nikoho sa nebojí, ani vrchnosti, vo svojom žiali ( smrť syna ) je dôstojná. Burcuje dedinu a zomiera v závere románu počas rabovačky u krčmára  Árona, keď ju prebodne bodák vojaka. Je to unanimistická postava, lebo vyjadruje názory celej dediny.
Štefan Ilčík – vojna je preňho prelomom, z ideálneho sveta domova sa dostane do sveta zloby, násilia, jeho svet sa rozbíja. Musí narukovať. Vo výcvikovom tábore majú veliteľa tyrana Rónu.  Jeden vojak násilie  nevydrží a obesí sa. Táto udalosť zmenila Štefana, raz pri kopaní  zákopov, keď ho  veliteľ Róna opäť tyranizoval, sekol ho rýľom do hlavy a zabil. Štefana popravili zastrelením.
notár Okolický – predstavuje vrchnosť v dedine, je bojko, trpí po smrti Evy výčitkami svedomia. Zomiera na infarkt.
Román je zaľudnený množstvom postáv vynikajúco vykreslených.
Prvá časť románu končí procesiou za ukončenie vojny, ľudia sú bezmocní, posledná veta: Stratené ľudské ruky.
Druhá časť začína návratom Adama Hlavaja, zbeha. Musí sa ukrývať, ale všetko sa dozvie o osude Evy. Okolický sa ho bojí, aby sa mu nepomstil za zneuctenie ženy. Nakoniec zomiera na infarkt .Vojna sa chýlila ku koncu, všade vládla anarchia, ľudia už vedia, že vojnu RÚ prehralo. Zmätok prepukol 27.10. 1918, dedina bola ako vykoľajená, dav sa pohol ku krčmárovi a raboval ako zmyslov zbavený, nakoniec krčmu podpálili. Vojna znehodnotila všetky hodnoty, rabovačka je len odozvou vojnovej rabovačky. Dedina koná živelne, nemá vodcov, ústredná moc sa rozpadla, niet pánov, všade vládne neistota. Vlasť je pre dedinčanov vzdialený pojem, to nebola vojna, ktorú by oni chceli.
B lyrizačné tendencie – tiež sa členia, ale my potrebujeme iba prózu naturizmu.
Znaky prózy naturizmu:
1. záujem o dedinskú problematiku, odsúdenie mesta, čím vyššie sa odohráva dej, tým je to morálnejšie ( vrchárske prostredie ), rozpor medzi mestom a dedinou riešia aj básnici a prozaici
2. vplyv francúzskych regionalistov: Ramuz a Giono(regionalista je spisovateľ, ktorý zachytáva konkrétny región, teda oblasť Slovenska)
3. diela majú baladický, smutný  charakter
4. postavy sú idealizované, často sú symboly dobra a zla
5. dôraz sa kladie na motívy s lyrickým nábojom (láska, priateľstvo, mladosť, domov, príroda) )
6. dôraz sa kladie nie na dej, ale prežívanie postáv
7. subjektívnosť výpovede, rozprávačom je často jedna z postáv, ich forma rozprávania
8. človek často vnímaný ako prírodná bytosť, hlavne u Švantnera
9. priestor deja je vždy konkrétny, napr. Orava, Turiec
10. čas je nehistorický, teda ako v rozprávke, nevieme, kedy sa dielo odohráva, poznáme iba čas biologický, teda vek postáv
11. prevláda rozprávkovo-mýtický princíp, v dielach je veľa rozprávkových motívov: šťastný koniec, delenie postáv na dobré a zlé, prekonávanie prekážok atď. Spisovatelia sa utiekajú do sveta rozprávok, mýtov a prírody preto, lebo nedokážu nájsť odpovede na zložité spoločenské problémy 30. rokov 20. storočia
12. vplyv ľudovej slovesnosti, napr. motív zbojníctva
13. krátke žánre: novely, poviedky, baladické rozprávky
14. jazyk je básnický
15. autori venujú pozornosť aj zvukovej stránke reči ako v poézii
Predstavitelia: Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, František Švantner
Dobroslav Chrobák: novela Drak sa vracia ( 1943 ) – je to symbol prometeovskej  snahy pomáhať iným.
Myšlienkové posolstvo: uzavretá komunita(dedina)má vždy strach z niečoho nového(téma je aktuálna, strach Európy z prisťahovalcov)
Kompozícia: nie je chronologická, ale reťazová. Dielo je  rámcované postavou Evy, na začiatku je to mladá žena, ktorá čaká na svojho muža Šimon Jariabka, v závere vystupuje ako stará mama, ktorá rozpráva svojim vnúčatám príbeh o drakovi ako rozprávku.
O jednej udalosti, napríklad príchode Draka do dediny, vidíme očami Evy, očami Šimona, očami dediny. Experimentovanie s pásmom rozprávača je typické pre modernú prózu 20. storočia
Postavy: dobré: Eva, Šimon, zlé: Drak ( je to prezývka pre Martina Lepiša  Madlušovie.
Konflikty: Drak – dedina, Eva – dvaja muži: Šimon a Drak.
Draka dedina odsudzuje pre inakosť, je to najdúch, nepozná svojich rodičov, vychoval ho hrnčiar, nestýka sa s dedinou, je samotár, má umelecké sklony, je tiež hrnčiar ako človek, ktorý ho vychovával. Dedina ho odsudzuje a viní zo všetkého zlého, čo sa v dedine stalo. Pripisujú mu čarodejnú moc, jeho prítomnosťou vysvetľujú všetky živelné pohromy. Raz sa ho pokúsia zabiť a vtedy Drak z dediny odchádza, ale po rokoch sa vracia, chce sa očistiť v očiach dediny, lebo chce niekam patriť, mať domov, istotu. Navrhne, že zachráni dedinčanom statok, ktorý ohrozuje požiar. Záchrannú akciu podnikne so sokom v láske Šimonom Jariabkom. Vzťah Šimon – Drak je druhým konfliktom. Eva bola v mladosti do Draka zaľúbená, keď mu dedinčania ublížili, ako jediná sa oňho starala. Keď Drak vyzdravel, bez rozlúčky opustil Evu. Eva čakala dieťa, aj napriek tomu si ju Šimon zobral za ženu, ale nevládla medzi nimi harmónia, lebo Eva stále dúfala v návrat Draka. Drak dobytok zachráni, ale Šimon sa domnieva, že ho chce predať Poliakom a zbehne do dediny, kde zapáli Drakov dom. Nakoniec sa všetko vysvetlí, dobytok je zachránený a Drak si privádza dievča do dediny. Dedina mu odpustí a aj Eva pochopí, že ju má rád jej manžel a nájde si k nemu cestu. Dielo je oslavou základných hodnôt života ( láska, priateľstvo, česť, príroda ).
Margita Figuli: novela Tri gaštanové kone ( 1940 )
Znaky naturizmu v diele:
Rozprávač: Peter, teda jedna z postáv, ich forma, subjektívne rozprávanie.
Priestor: vidiek, Orava a Turiec.
Čas: nehistorický, teda nedokážeme dielo zaradiť do spoločenského obdobia, poznáme iba čas biologický, teda vek postáv, sú to mladí ľudia.
Kompozícia: dielo je rámcované koňmi, kone symbolizujú smrť, osud, pomoc, prírodu. Petrov kôň pomáha, symbolizuje priateľstvo, kôň Jána Zápotočného je vykonávateľom spravodlivosti, udupe Zápotočného na smrť.
Reťazový kompozičný postup: zachováva chronologické usporiadanie rozprávania, ale chýba mu napätie. Jednotlivé časti rozprávania, kapitol sú príbehmi samy osebe. Jednotlivé príbehy sú len voľne pospájané ako oká reťaze, preto ho nazývame  reťazový.
V diele je viac motívov: náboženský ( už v mene Magdalény je symbol utrpenia ), postavy sa v živote riadia kresťanskou morálkou.
Realistický motív spočíva v sociálnych rozdieloch medzi postavami ( Jano boháč, Peter chudobný, Magdalénina matka je mamonárka ).
Rozprávkový motív:  Petra prezývajú Popolvár, výskyt magickej trojky: 3 kone, 3 záchrany Magdalény, víťazstvo dobra nad zlom, prekážky, ktoré musí prekonať Peter, aby si získal Magdalény ( musí postaviť dom a vrátiť sa po ňu na 3 gaštanových koňoch ). V popredí diela je láska: Janova láska k Magdaléne je vášnivá, Petrova je láska so sebazaprením, riadi sa v živote kresťanskými hodnotami.
Postavy:
Peter: je symbolom dobra, pozná Magdalénu od detstva a opäť sa s ňou stretáva, ale zároveň sa dozvedá, že ju matka chce vydať proti jej vôli za bohatého Zápotočného. Sľúbia si vernosť, ale zároveň Magdaléna dáva podmienku Petrovi.
Jano Zápotočný: symbolizuje zlo, je to bohatý statkár, surový, týra kone. Znásilní Magdalénu, aby si ho musela vziať za muža. Posiela ju medzi splašené kone, jeden kôň jej ublíži a ona potratí, ale hrdo znáša svoj osud.
Magdaléna  Maliariková: symbol dobra, ideál ženy, čistá, mravná, poslušná.
 
Po dvoch rokoch od daného sľubu  sa Peter vracia k Magdaléne, lebo postavil dom, kúpil kus poľa. Vidí, ako Magdaléna trpí pri Zápotočnom  a snaží sa jej pomáhať. Osud im pomohol, lebo pri opätovnom týraní koňa Jano zomiera pod jeho kopytami. Peter a Magdaléna spolu odchádzajú do krajiny svojho detstva ( Turiec ).
František Švantner
Znaky tvorby: 1.vplyv amerického spisovateľa Poea, ktorý tvrdil, že strach robí z človeka zviera. 2. v tvorbe Švantnera je veľa tajomného, využíva podvedomie ( surrealizmus ), 3. hrdinovia sú zmietaní vášňami, 4. víťazí živelnosť, nie dobro, 5. nezáujem o spoločenské problémy, 6. personifikácia prírody, 7. všadeprítomná smrť, ale jej príčina ja zahalená tajomstvom, 8. rozprávač nie je vševediaci, autor znejasňuje dej, 9. orientuje sa na ľudských vydedencov,  zobrazuje jednoduchého človeka-primitíva, lebo sa snaží  nahradiť rozbitý svet intelektuála niečím jednoduchým.
Tvorba: súbor noviel Malka, v novelách autora zaujíma otázka viny a trestu, u postáv dominujú zvláštne psychické stavy: strach, vášeň, posadnutosť, úzkosť. Príroda zasahuje do života postáv, dej je nejasný. Novela Malka dala názov celému súboru. Dej je okrajový, baladický, rozprávač nie je vševediaci. Postavy: valach, Šajban ( prezývka ), Malka. Rozprávač valach pracuje na salaši, je zaľúbený do Malky, ktorá je slúžka u krčmára, ktorého niekto zabije. Na salaši sa zjaví Šajban a keď neskôr vidí valach Šajbana rozprávať sa s Malkou ( dáva jej zakrvavenú košeľu ), na základe toho si vydedukuje, že zabil krčmára. Udá ho žandárom. Malka mu prezradí, že Šajban je jej brat, chce ho varovať a keď príde na kolibu, uvidí mŕtvu Malku. Jej smrť je nejasná.
 
Román Nevesta hôľ – dielo je vrcholom naturizmu. Príroda tu zohráva kľúčovú úlohu. Príroda i ľudia sú tu nevypočitateľní.  Postavy: reálne – krčmár, chce sa oženiť so Zunou pre peniaze. Reálno-tajomné : Libor, je to hájnik a rozprávač, ktorý sa po desiatich rokoch vracia do rodnej dediny. Je zaľúbený do Zuny, ktorú pozná  od detstva. Tajomné postavy: Tavo, je uhliar, ožran, pohŕda ľudskými zákonmi, tiež je zaľúbený do Zuny. Povrávalo sa o ňom: že sa pasúva na holiach s prsnatými obryňami. Je tu ešte záhadná postava s menom On, je to poločlovek, polovlk. Tajomná je aj Zuna, nepoznáme jej minulosť, uteká pred ľuďmi. Vyrástla medzi vrchmi, s nimi sa zasnúbila, je nevestou hôľ. Nemohla by byť šťastná medzi ľuďmi, ktorých všetky možnosti sú obmedzené časom ( smrteľnosť človeka ).
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/6956-medzivojnova-literatura-1918-1945/