Zóny pre každého študenta

Sociálno-psychologický realizmus

Sociálno-psychologický realizmus
Znaky: autori vychádzajú z realizmu, ale do diel preniká aj expresionizmus, sústreďujú sa na zachytenie sociálnych problémov doby, v dielach vystupujú obyčajní ľudia, ale mravne čistí, autori prenikajú pod povrch javov, vnútorný svet postáv je dôležitejší ako vonkajší dej.
Jozef Cíger-Hronský
Ako vojak bojoval v 1. svetovej vojne, pôsobil ako učiteľ, ale aj tajomník a správca MS, redigoval časopis pre deti Slniečko. Po roku 1945 z politických dôvodov emigroval do Argentíny, kde v roku 1960 zomrel, jeho telesné pozostatky boli prevezené až v roku 1993 a sú uložené na Národnom cintoríne v Martine.

Tvorba
: poviedková i románová, niektoré diela napísal doma, niektoré v emigrácii, písal nielen pre dospelých, ale aj pre deti.
Jozef Mak – vrcholné dielo, sociálno-psychologický román.

Priestor
: Horehronie, autor sa tam narodil, preto má aj pseudonym Hronský.

Čas
: od 70. rokov 19.st. do 30. rokov 20. st., ale plynutie času nepociťujeme, lebo autor o krátkom časovom úseku píše veľa strán a dlhý časový úsek zachytí iba na niekoľkých stranách ( experimenty s románovou kategóriou času ). Román vyšiel v roku 1933, v čase vrcholiacej hospodárskej krízy, ale autorovým cieľom bolo metaforicky zobraziť slovenského človeka, jeho osud a biedu. Hlavná postava Jozef Mak je človek-milión, je to model psychického stavu človeka v tomto období. Jozefa na tom svete nečaká nikto a nič. Vždy sa bude spomínať ako ľudstvo a nikdy nie ako jednotlivec. V jeho mene je charakteristika, maku je veľa.  Od detstva spoznáva nespravodlivosť, biedu, tvrdosť, krutosť života. Kolektív dediny má výhrady voči Makovi, lebo je nemanželský, brat Ján ho vyháňa z domu, aj matka ho dáva za pastiera, aby nebol na očiach. Zaľúbi sa do Maruše Meľošovej, ktorú si chce vziať za manželku a na mieste vyhoreného domu chce postaviť svoj dom. Do toho príde 1. svetová vojna a Jozef musí narukovať, Po návrate domov zistí, že Maruša je vydatá za jeho brata Jána a bývajú v dome, ktorý on postavil. Osud je k Makovi nespravodlivý. Zo vzdoru sa ožení s Julou Petriskovou, ktorá je protipólom Maruše. Je tichá, obetavá a Mak si všetok vzdor proti poriadku sveta odloží pre intímnu sféru a dopláca na to Jula. Maruša sa po návrate Maka zmenila, zbezcitnela, nežije, iba živorí, nakoniec aj Jozef sa od nej odvrátil. Ide o expresionistickú postavu, dravú, vášnivú, ktorej ľudský úpadok je zavŕšený  smrťou.

V diele autor poukazuje na nízky horizont dediny, prevláda pudová stránka. Autor monumentalizuje utrpenie Maka. Román patrí medzi najmlčanlivejšie romány v slovenskej literatúre, postavy sa nevedie vyjadriť slovom, preto sa autor k nim prihovára. Každá kapitola začína lyrickým opisom prírody.

Ostatné diela: romány
: Proroctvo doktora Stankovského je z mestského a intelektuálneho prostredia, autor zachytáva pocity vykorenenosti v modernom svete. Postavy sú označené menom ako On, Ona. Autor sa nestará o kauzálny svet.
- román Chlieb je sociálny román, dedina biedy a hladu, zasiahnutá krízou a nezamestnanosťou. Je to román kolektívu, autor unanimizuje človeka, využíva moderné spôsoby rozprávania, v diele je veľa úvah, ktoré spomaľujú dej, porušuje sa chronológia deja digresiami, návratmi späť, do minulosti postáv.
- román Pisár Gráč je autorovo najexperimentálnejšie dielo. Hlavnou postavou je obyčajný pisár, intelektuál, ktorý sa zamýšľa nad vojnou a uvedomuje si dôsledky tej, ktorá začína. Aj tu autor využíva zložité rozprávačské postupy, ako vnútorný monológ, fiktívne dialógy, fiktívne listy.
V emigrácii napísal napr. Svet na Trasovisku, v ktorom sa dotkol aj Povstania, ktoré odmietol, v diele chápe Povstanie ako lúpenie, rabovanie, zbytočné zabíjanie, nejednotné...
Pre deti napísal mnohé aj dnes čítané diela: Smelý Zajko, Smelý Zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik
Milo Urban

Narodil sa na Orave, zo sociálnych dôvodov štúdium neukončil, pracoval ako redaktor v denníku Slovák, v čase vojnovej SR bol šéfredaktor denníka Gardista. Z politických dôvodov po roku 1948 nemohol publikovať.
Tvorba: A poviedková – vyšla vo výberoch: Výkriky bez ozveny, Z tichého frontu. Obohatil život dedinčanov o novú vrstvu racionálne nezdôvodniteľnej skutočnosti ( osud ), jeho hrdinovia sa vedia vyjadriť činmi, nie slovom, orientácia na vnútorný svet postáv, baladická atmosféra diel, často sa zaoberá problematikou viny a trestu. Príkladom osudovosti môže byť novela Staroba, hlavná postava sa vzpiera blížiacej sa smrti. Dedina ho vylúči, rodina čaká na jeho smrť, napokon neznesie tlak živých a zomiera.
Známa je samostatne vydaná novela: Za vyšným mlynom, ktorá sa stala predlohou pre operu Krútňava od Suchoňa. Ondrej Zimoň sa dopustí vraždy, od tej chvíle nenachádza pokoj, pije, aby zabudol, ubližuje manželke i dieťaťu, veľmi sa chce priznať, ale zároveň sa bojí odhalenia. Je to dráma svedomia ( vplyv Dostojevského ).
Romány: Živý bič a jeho voľné pokračovania – Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor.
Analýza románu Živý bič
Román o 1. svetovej vojne, sociálny román, unanimistický
Priestor: dedina Ráztoky na Orave, ktorú nezasiahol front, dedina pánubohu za chrbtom
Čas: dielo začína v roku 1917 príchodom Ondreja Koreňa do dediny. Vrátil sa bez ruky, nemý, s dlhou jazvou na tvári, vojna je v románe chápaná ako bič. Román končí 27.10 1918 všeobecnou rabovačkou Ráztočanov.
Kompozícia: 1. časť sa volá Stratené ruky vyjadrujúce bezmocnosť dediny
  2. časť sa volá Adam Hlavaj podľa hlavného hrdinu
Autor zachytil dôsledky vojny: majetkové – ľuďom berú majetok, zvieratá
  fyzické – mnohé postavy zomierajú alebo sú zmrzačené
  psychické – rozpad rodín, morálny úpadok
Postavy: tragická Ilčíčka, komický Kúrňava, mužný Hlavaj, čistá Eva, rozmarná Krista Dominová
Adam Hlavaj, manžel Evy Hlavajovej, mužný, rozvážny človek, dezertoval z východného frontu a dozvedá sa o tragickom osude svojej ženy. Vojna ho zmenila, je prirodzeným vodcom.
Eva Hlavajová – hrdo znáša svoj osud, po odchode muža na front sa jej žije ťažko a poprosí notára Okolického, aby jej vyreklamoval muža. On jej to sľúbi, zneuctí ju, ale vo veci muža nič nepodnikne. Eva otehotnie, celá dedina ju odsúdi, iba Ilčíčka jej pomáha. Eve sa narodí dieťa, ale skoro zomiera počas epidémie. Aj osud Evy sa tragicky zavŕšil, utopila sa.
Ilčíčka – je to vdova, ktorá lipne na synovi Štefanovi. Je to žena činu, hrdá, odbojná, nikoho sa nebojí, ani vrchnosti, vo svojom žiali ( smrť syna ) je dôstojná. Burcuje dedinu a zomiera v závere románu počas rabovačky u krčmára  Árona, keď ju prebodne bodák vojaka. Je to unanimistická postava, lebo vyjadruje názory celej dediny.
Štefan Ilčík – vojna je preňho prelomom, z ideálneho sveta domova sa dostane do sveta zloby, násilia, jeho svet sa rozbíja. Musí narukovať, aby nemusel, chce utiecť do hôr, ale jeho matka je proti, nechce, aby jej syn bol krvoprísažník.Vo výcvikovom tábore majú veliteľa tyrana. Jeden vojak to nevydrží a obesí sa. Táto udalosť zmenila Štefana, raz pri kopaní  zákopov, keď ho tyranský veliteľ Róna opäť tyranizoval, sekol ho rýľom do hlavy a zabil. Štefana popravili zastrelením.
notár Okolický – predstavuje vrchnosť v dedine, je bojko, trpí po samovražde Evy výčitkami svedomia. Román je zaľudnený množstvom postáv vynikajúco vykreslených. Žid  Áron sa obohacuje na vojne, Kúrňava chce byť zadobre i s dedinou i s pánmi, Krista Dominová, pekná sedliačka, ktorá túžila po nesedliackom živote, chodila so žandármi a vojakmi a dúfala, že si ju zoberú za ženu.Prvá časť románu končí procesiou za ukončenie vojny, ľudia sú bezmocní, posledná veta: Stratené ľudské ruky.

Druhá časť začína návratom Adama Hlavaja, zbeha. Musí sa ukrývať, ale všetko sa dozvie o osude Evy. Okolický sa ho bojí, aby sa mu nepomstil za zneuctenie ženy. Nakoniec zomiera na infarkt .Vojna sa chýlila ku koncu, všade vládla anarchia, ľudia už vedia, že vojnu RÚ prehralo. Zmätok prepukol 27.10. 1918, dedina bola ako vykoľajená, dav sa pohol ku krčmárovi a raboval ako zmyslov zbavený, nakoniec krčmu podpálili. Vojna znehodnotila všetky hodnoty, rabovačka je len odozvou vojnovej rabovačky. Dedina koná živelne, nemá vodcov, ústredná moc sa rozpadla, niet pánov, všade vládne neistota. Vlasť je pre dedinčanov vzdialený pojem, to nebola vojna, ktorú by oni chceli.

Socialistický realizmus alebo ľavicovo orientovaná literatúra


Peter Jilemnický
Narodil sa v Čechách, ale väčšinu života prežil na Slovensku a okrem prvotín píše po slovensky. Pôsobil na Kysuciach ( jeden z najchudobnejších regiónov Slovenska ), neskôr odišiel ako učiteľ s robotníckym družstvom Interhelpo do Kirgizska, z tohto prostredia čerpal námety pre svoju tvorbu. V roku 1939 musel opustiť Slovensko, po vojne sa opäť vrátil.

Tvorba: jeho tvorba má rozkolísanú úroveň, spočiatku bol ovplyvnený avantgardami a neskôr socialistickým realizmom. Debutoval po česky, výber z jeho poviedok vyšiel pod názvom Červená 7, patria sem filmové poviedky, ktoré sú zasadené do cudzieho prostredia, častý je v nich motív života a smrti. Sú ovplyvnené poetizmom a konštruktivizmom.

Románová tvorba: Víťazný pád – expresionistický, sociálny román, o kráse a biede Kysúc. V názve je oxymoron. Dej sa odohráva na Kysuciach, tesne po skončení 1. svetovej vojny. Hlavná postava Maťo Horoň, ktorý sa vracia z vojny vymenený, ovplyvnený názormi boľševikov sa dostáva do konfliktu s otcom, lebo si chce vziať za ženu chudobné dievča Magdu Kotryzovú. Keď sa dozvie, že si má zobrať iného, zabije ju – to je jeho prvý pád. Po prepustení z väzenia sa Maťo vracia na gazdovstvo, ale voda mu zmetie dom i úrodu – to je jeho druhý pád. Maťo sa nevzdáva, ostáva pracovať na kamenistej pôde, aby ju zúrodnil, to je jeho víťazstvo. Dielo má baladický charakter a je silne lyrizované.

Autor napísal prvý román metódou socialistického realizmu: Pole neorané – odohráva sa v čase krízy na Kysuciach, ale aj na Ostravsku. Hlavná postava je Pavol Huščava, mladý kopaničiar, ktorý odchádza za prácou do Ostravy. Dielo má niekoľko dejových línií, zachytáva život a prácu, politické dozrievanie Huščavu, jeho lásku k Zuzke. Dielo má veľa reportážnych prvkov, stojí na strane KSČ, snaží sa vychovávať.

Kompas v nás – autorov umelecký vrchol, dielo je tvorené 6 relatívne samostatnými prózami, ktoré tvoria tri dvojice, pričom v každej dvojici je jeden príbeh zo Slovenska a jeden z ruského prostredia. Dielo spája myšlienka šťastia a jeho podmienky. Podmienkami šťastia sú podľa autora: oslobodenie sa od majetku a existenčných starostí, sloboda ľudských citov, mať pocit domova, niekam patriť. V poviedke O dvoch bratoch... hlavná postava Vendel Haviar túži mať stále viac, nešetrí nikoho, je to štúdia psychiky vlastníka. O láske píše v poviedke Prípad Evy Burdovej...odohráva sa mimo Slovenska v ZSSR medzi slovenskými vysťahovalcami. Rodičia nútia Evu, aby sa vydala za nemilovaného človeka, ale ona aj pod vplyvom osudu babičky si vybojuje právo na lásku a šťastie.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/6972-socialno-psychologicky-realizmus/