Staroveká literatúra - prehľad

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča milena (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 16.07.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 078 slov
Počet zobrazení: 4 025
Tlačení: 315
Uložení: 371
Staroveká literatúra
-staroveká literatúra =  3.tis. p. n. l. – 5. st. n. l.
-delí sa na: ● orientálnu (sumerská, hebrejská, indická)
antickú (grécka, rímska)
 
● ORIENTÁLNA LITERATÚRA
 
  Summerská literatúra
  Sumeri sídlili v južnej Mezopotámii od 4.tis. p. n. l. spolu s nesumerským obyvateľstvom,
  v ktorom prevládali semitskí Akkadi
-vynašli klinové písmo, vytvorili rozsiahlu literatúru, z ktorej však poznáme len zlomok (mýty, báje,
  hymny, modlitby, žalmy, žalospevy, príslovia)
-jej mýty a báje sa stali základom pre najstaršiu dochovanú svetovú literárnu pamiatku Epos
  o Gilgamešovi

■ EPOS O GILGAMEŠOVI
-autor je neznámy
-žánrovo ide o hrdinský epos
-hrdinom je legendárny sumerský kráľ Gilgameš (vládca mesta Uruk, z väčšej časti boh, 
  z menšej človek; súperom a neskôr priateľom je mu Enkidu, s ktorým sa vydáva zničiť obra
 Chuvavu, G odmietne lásku bohyne Ištar, po smrti E hľadá tajomstvo večného života)
-je to epos o márnom úsilí človeka získať večný život (nesmrteľnosť človeka spočíva v jeho
 skutkoch, v tom, že si ho ľudia zapamätajú)
-skladá sa z dvoch častí: 1. hovorí o priateľstve hlavného hrdinu s Enkiduom
  2.o márnom úsilí Gilgameša dosiahnuť večný život

Obsah:
Kráľ Gilgameš, tvrdo vládne mestu Uruk, núti obyvateľov ťažko pracovať na mestských hradbách. Obyvatelia požiadali o pomoc bohov, ktorí vytvorili polodivého človeka obdareného neobyčajnou silou, Enkidua, ktorý pred lovcami chránil v stepi zvieratá. E odišiel do Uruku a tam víťazne zápasil s G, obaja bojovníci sa spriatelili a vypravili sa do libanonských hôr, aby zničili krutého obra Chuvavu, ktorého za pomoci boha Slnka premohli. Do G sa zaľúbila bohyňa Ištar, G ju odmietol a za trest prišiel na zem nebeský býk, ktorého G a E zabili, E urážkou bohyne privolal na seba kliatbu a zomrel, G po priateľovej smrti hľadal tajomstvo večného života, putoval za Utanapištom, jediným predkom, ktorého bohovia obdarili nesmrteľnosťou po potope sveta vo vystavanej lodi. G. nezvládol skúšku nesmrteľnosti, bdel 6 dní a 7 nocí, keď z dna oceána vylovil rastlinu nesmrteľnosti, zožral ju had.

Hebrejská literatúra
-svetoznáma pamiatka Biblia, ktorá je základom judaizmu a kresťanstva (hebrejská biblia má 3
  oddiely: tóra, knihy prorokov, sväté spisy – súbor týchto kníh prevzala kresťanská cirkev ako Starý zákon, kresťanskú Bibliu okrem Starého zákona  tvorí aj Nový zákon)

■BIBLIA
-má náboženskú, historickú, umeleckú hodnotu
-najprekladanejšia kniha v dejinách svetovej literatúry (odraz v kľúčových dielach svetovej
 lit.: Dante, Milton, Goethe..., je inšpiračným zdrojom umenia do dnešných dní)
-nachádzame v nej viacero žánrov: žalospevy, podobenstvá, piesne, príklady, modlitby
 
Starý zákon
-má veľa autorov
-obsahuje 46 kníh, ktoré sa členia:
1.historické knihy (5 kníh Mojžišových: Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri,
   Deutoronómium , u židov sa nazývajú Tóra, opisuje sa v nich stvorenie sveta,
   život Adama a Evy, zavraždenia Ábela Kainom, potopa sveta...)
2.poučné a básnické knihy (napr. Žalmy)
3.prorocké knihy (Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Daniel a i.)
Nový zákon
-má 27 kníh:
  •1.historické (4 evanjeliá- podľa sv. Mareka, Matúša, Lukáša a Jána, Skutky apoštolov)
  •2.poučné (listy sv. Pavla, List sv. Jakuba, listy sv. Petra...)
  •3.prorocké (spis Zjavenie sv. Jána, čiže Apokalypsa)
 
● Antická LITERATÚRA
-tento pojem označuje dve národné literatúry európskeho staroveku – grécku (staršia
  a pôvodnejšia) a rímsku
-obsahuje najstaršie slovesné pamiatky európskej kultúry
 
Grécka literatúra
-najstaršia literatúra nášho kontinentu, stojí v samých základoch európskej kultúry a
  vzdelanosti, myslenia (Grécko je rodiskom filozofie, demokracie)
-žánrovo dominuje epos a lyrická poézia (óda, elégia)
-vznikli aj bájky, ich tvorcom bol Ezop, cieľom je poučiť
-vzniká dráma (tragédia, komédia)
-v próze prevláda dejepisectvo (Herodotos, najstarší európsky historik)
 
Eposy
 
Homér -slepý básnik, ktorému sa pripisujú eposy IliasOdyssea
 
■ ILIAS
-Ilion je iný názov pre Tróju
Lit. útvar: hrdinský epos, ktorý obsahuje 24 spevov, je písaný v daktylských hexametroch v iónskom
   nárečí, vychádza ústnej slovesnosti
Téma: -tematicky sa viaže k trójskej vojne, z ktorej zachytáva posledných 51 dní (vojnu medzi
   Trójou a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol Helenu, ženu
  spartského kráľa Menelaa)
-ústredným motívom je Achillov hnev
-do deja priamo zasahujú grécki bohovia, pomáhajú jednej i druhej strane
Postavy: sú statické, nevyvíjajú sa
Obsah: V úvode dochádza k sporu medzi hlavným veliteľom gréckeho vojska Agamemnonom a jeho najudatnejším bojovníkom Achillom. Agamemnon odníma Achillovi peknú otrokyňu Briseovnu, jeho hnev a odmietnutie ďalšieho boja vytvára základný konflikt diela. Trójania vedení vynikajúcim bojovníkom Hektorom získavajú prevahu, vniknú do gréckeho lodného tábora a chystajú sa zapáliť lode, zastaví ich až Achillov priateľ Patroklos v jeho vypožičanej výzbroji, ktorý v boji s Hektorom zomiera, Achilles pomstí priateľovu smrť – zaženie trójske vojsko späť a v priamom súboji zabije Hektora, jeho mŕtvolu potom v rozpore s etikou vláči po bojisku a vydá ju až Hektorovmu staručkému otcovi, trójskemu kráľovi Priamovi. Epos sa končí Hektorovým pohrebom.
 
■ ODYSSEA
Lit. útvar: hrdinský epos, ktorý je pokračovaním Iliady, predstavuje zárodok dobrodružného románu
Téma:  strastiplná  cesta jedného z účastníkov trójskej vojny, itackého kráľa Odysea, do
  vlasti
Forma: nižšia účasť božstiev, dynamickejší, viac dialógov
Obsah: Tróju sa podarilo dobyť ľsťou, ktorú vymyslel Odyseus (dal postaviť veľkého dreveného koňa, do ktorého sa ukryli najlepší bojovníci, a tak dobyli a zničili hrdinské mesto  – danajský dar). Všetci bojovníci sa vrátili z vojny domov, len kráľ Itaky nie. Jeho čaká dlhá a úmorná cesta s rôznymi úskaliami. Odysea stíha hnev morského vládcu Poseidona a chráni moc bohyne Pallas Atény. Jeho žena Penelopa so synom Telemachom, ktorý sa narodil krátko po jeho odchode, čaká naňho už 20 rokov, márne sa pytači uchádzali o jej ruku. Telemachos išiel hľadať otca a dozvedel sa od spartského kráľa Menelaa, že jeho otec žije už 7. rok na ostrove Ogygia zdržiavaný nymfou Kalypso, Telemachos sa dostal k ostrovu Fajakov a za pomoci kráľovskej dcéry sa dostal do paláca. Kráľ Alkinoos na jeho počesť usporiadal hostinu a hry. Odyseus s Telemachom pripravili plán. Usadili sa na salaši, Odyseus sa preobliekol za žobráka a chystal úklady na dotieravých pytačov. Penelopa odkázala, že si zoberie toho, kto z Odyseovho luku šípom naraz prestrelí uchá 12 sekier, dokázalo to Odyseus.

Antická dráma:
-vyvinula sa z lyricko-epických piesní, ktorými sa pôvodne uctieval Dionýzos, boh plodnosti,
  vína a veselosti
-celá európska novoveká dramatická tvorba má svoj vzor a ideál v klasickej antickej dráme 
  starého Grécka
-znaky:  -spájala hudbu, spev, hovorené slovo
  -spieval ich zbor
  -hrali iba muži a viac úloh
  -herci  nosili masky (čo umožňovalo hrať mužom aj ženské postavy) a topánky s vysokými
podrážkami
  -platila jednota miesta, času a deja
  -hralo sa v amfiteátroch
  -hra sa členila na expozíciu, kolíziu, krízu, peripetiu, katastrofu
  -žánre: tragédie a komédie
-najznámejší autori tragédie: Aischylos, Sofokles, Euripides
-najznámejší autori komédie: Aristofanes, Plautus

Sofokles
-vytvoril vzor tzv. osudovej tragédie
-obmedzuje úlohu zboru a pracuje s tromi hercami
-diela: Antigona, Kráľ Oidipus
 
■ ANTIGONA
 
Lit. útvar: -tragédia, ktorej dej úzko nadväzuje na Kráľa Oidipa (Antigona je Oidipovou dcérou)
Kompozícia: 
● vonkajšia: prológ (má charakter žalospevu), 5 dejstiev, epilóg
● vnútorná: 1.expozícia (Prológ,Antigona oslovuje sestru Ismenu, predostrie všetky deje, ktoré
predchádzali konfliktu- vina otca,  napadnutie Téb, kráľov zákaz)
  2.kolízia (Kreontovi oznamujú, že niekto Polyneika pochoval)
  3.kríza (Antigonu prichytili a priviedli do paláca, kráľ ju nechá zaživa zamurovať,
nevyslyší Ismeninu prosbu a neustúpi, ani keď narazí na  odpor syna Haimona)
 4. peripetia (nečakaný zvrat – Kreon sa zľakne veštby, prikáže oslobodiť Antigonu)
5.katastrofa (Epilóg, posol oznamuje správu, že A. a H. sú mŕtvi, kráľ prináša na rukách telo mŕtveho
  syna, dozvedá sa, že jeho žena si zo žiaľu vzala  život, šalie od  bolesti)
Téma: hra o krutosti osudu,  o nezmyselnom zákaze panovníka a láske dvoch ľudí
Motívy: osud, demokracia, totalita, tradícia, láska
Konflikt: medzi zákonmi, ktoré sa menia, a morálnymi pravidlami, ktoré sú večné
  (kráľ rozhodol o tom, o čom mu neprináleží rozhodovať, lebo bohovia už dávno predtým
žiadali od ľudí, aby mŕtve telo človeka nezostalo nepochované)
Obsah: po naplnení neblahého osudu kráľa Oidipa (zabil vlastného otca a oženil sa s vlastnou matkou, nepoznajúc ich), Antigona sprevádzala svojho slepého otca do vyhnanstva a ošetrovala ho až do smrti. Jej bratia EteoklesPolyneikos padli v bratovražednom boji o Téby. E. vyhnal mladšieho brata P. z Téb, ten sa uchýlil do Argu, kde sa oženil s kráľovou dcérou, s podporou Argu tiahol s veľkým vojskom proti Tébam a obaja bratia v boji zomreli. Nový kráľ Téb (Kreon, brat Iokasty, ich matky)označí Polyneika za vlastizradcu, zakáže ho pochovať a ponechá jeho mŕtve telo pohanené, druhého synovca Eteokla pochovajú s poctami ako obrancu vlasti. Antigona tento zákaz nerešpektuje a Kreon ju dá zaživa pochovať,  neodradí ho ani jeho syn Haimon, Antigonin snúbenec. Až veštba slepca Teiresiasa prinúti Kreonta zmeniť názor, ale už je neskoro. Beh udalostí vrcholí v reťazi smrtí zúčastnených (Antigona sa obesí, lebo nechce pomaly umierať, Haimon sa prebodne pred očami otca, keď uvidí mŕtvu snúbenicu, Haimonova matka a kráľovná Eurydika si vezme život a kráľ zošalie od bolesti).
-dej sa odohráva v rovine medziľudských vzťahov, bohovia nezasahujú do deja, ani neriadia 
  činy ľudí
-charakteristická je viera vo veštby
-dodržiava sa jednota miesta, času a deja (dej sa odohráva v meste Téby, za jeden deň zobrazuje jednu
  dejovú líniu – príbeh Antigony)
Postavy: -nevyvíjajú sa
Antigona  -nad ľudský zákon a vlastné šťastie stavia večný božský zákon, tradície
  a povinnosti voči rodine
-silná, odvážna, nepristúpi na žiadny kompromis, má veľkú vnútornú silu
-citlivá, milujúca
-jej smrť má symbolický význam – zmení krutého kráľa
Kreon  -protiklad Antigony
  - kráľ Téb, zosobňuje autoritu štátnej moci a zákon
  - neľútostný, preceňuje sám seba aj svoj úsudok
-berie na seba vinu za smrť manželky a syna, zostáva žiť, no o všetko prišiel, je
  potrestaný za priestupok voči poriadku
Haimon- rozvážny, mierny, milujúci Antignin snúbenec
  -od súhlasu s otcom prechádza k nesúhlasu, ktorý graduje až do urážok a odchodu
Ismena- ústupčivá, nevýbojná sestra Antigony, pokorne rešpektuje nariadenia kráľa
Forma: -veršovaná forma, časomerný veršový systém
  - veľa dialógov, dlhé monológy
Jazyk: umelecký jazyk
 
Rímska literatúra
-Rimania si podmanili Grékov vojensky i politicky, ale kultúrne boli v ich tieni
-stará rímska literatúra bola písaní v latinčine a čerpala z vyspelejšej gréckej slovesnosti, pričom  
 Rimania prevzali od Grékov nielen mytológiu, ale aj filozofiu a literatúru
 
Plautus –bol predstaviteľom komédie
-jeho najznámejšia komédia: Komédia o hrnci, ktorá zobrazuje starého lakomca, ktorý nájde hrniec so zlatom a neustále sa bojí, že mu ho niekto ukradne, nakoniec sa jeho obavy potvrdia, keď mu otrok poklad ukradne, lakomec je zúfalý, koniec sa nezachoval, jeho komédiami sa inšpirovali Molière, Shakepeare.
 
Marcus Tullius Cicero – najväčší rečník
 
Gaius Julius Caesar – autor historickej prózy Zápisky o vojne v Galii
 
-Rimania vynikali hlavne v poézii, najväčší básnici: Vergílius, Horacius, Ovídius
 
Publius Vergilius Maro
-diela: Bucolica – pastierske idyly ospevuje život pastierov a roľníkov, vyzdvihuje ich
Georgica – roľnícke spevy  mravný a spoločenský význam, mierumilovnosť,
  pracovitosť a rodinný život
Aeneas – epos, ktorý opisuje osud Trójana Enea, Venušinho syna, ktorý uteká z horiacej Tróje
a prežíva rad dobrodružstiev, na príkaz bohov hľadá novú vlasť, nakoniec sa usadí 
v Latiu, kde spolu so synom položí základ cisárskeho rodu a Ríma
 
Quintus Horatius Flaccus
-písal satiry, ódy, listy, epódy, venoval sa aj teórii
Ódy –vysvetľuje v nich, aké hodnoty by mali ľudia mať, kritizuje túžbu po majetku a iné necnosti
Satiry- ako žiť, ako sa stať šťastným
Listy -zobrazuje sám seba a svoju túžbu po osobnej nezávislosti
 
Publius Ovidius Naso
-najčítanejší antický básnik
-je autorom mnohých zbierok s tematikou mytologickou, ľúbostnou i reflexívnou
-diela: Umenie milovať – usmernenie mladých mužov a žien, ako si získať a udržať lásku
Žalospevy, Listy z Pointu – rozsiahle básne napísané vo vyhnanstve
Metamorfózy (Premeny )-vrchol Ovídiovej tvorby, je to epická básnická skladba, v ktorej
  spracoval 250 antických bájí, ktorých hlavným motívom sú premeny
(o sochárovi Pygmalionovi, o nešťastnom osude krásneho Narcisa, o zločine kráľovnej Médey,  o hrdinských činoch Tézea a Herakla, o Ikarovom páde, o láske Orfea a Eurydiky, o Romulovi).
 
LITERÁRNA TEÓRIA
 
Báj -žáner, ktorý sa všeobecne pokladá za najstaršiu podobu ľudovej slovesnosti, najčastejšou témou bájí je život bohov, vznik sveta, pôvod človeka, zvierat alebo rastlín, súbor bájí určitého národa nazývame mytológiou alebo bájoslovím.
 
Epos –epický veršovaný útvar, v ktorom sa hovorí v významných udalostiach a hrdinoch niektorého národa, dôležitú úlohu má  kolektív, dôraz sa kladie na nadpriemernosť, prelínajú sa prvky historické s mytologickými, fantastické s reálnymi, pozemský život s nadpozemským, postavami sú nadprirodzené bytosti, nadpriemerní ľudia, bohovia  a polobohovia, má záväznú kompozíciu (1.propozícia - naznačenie deja, 2.invokácia – vzývanie múz, 3.enumerícia – predstavovanie bojovníkov, postáv, 4.opis boja, 5.deus ex machina – zásah bohov do deja, 6.epizódy – vedľajšie boje, 7.peronácia – záver, s dôrazom na ponaučenie), druhy eposu: napr. hrdinský, duchovný, historický, rytiersky, idylický, reflexívny
 
Bájka – je vymyslený príbeh s výchovným zacielením, v ktorom zvieratá a predmety konajú ako ľudia, príbeh sa podáva ako alegória, môže mať veršovanú i neveršovanú formu.
 
Óda (oslavná pieseň) – je lyrický žáner, ktorý vyniká nadnesenosťou, pátosom, je adresovaná nejakej významnej osobnosti alebo kolektívu, básnik sa v nej oslavným spôsobom vyjadruje o významnej téme – o národe, slobode, prírode, mladosti-, svojím obsahom a tematickými zložkami patrí do reflexívnej (úvahovej) lyriky.
 
Elégia (žalospev)– lyrický žáner smutného, melancholického ladenia, obsahuje závažnú myšlienku, ktorá je vyjadrená aj reflexiou, je odrazom smútočnej nálady, ale aj túžby zbaviť sa jej.
 
Idyla – je lyrická báseň menšieho rozsahu, v ktorej dominuje obdiv k dedinskému životu a prostrediu, v slovenskej literatúre sa udomácnila pod pojmom selanka (J. Hollý)
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9.7)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.023