Staroveká literatúra - prehľad
Staroveká literatúra
-staroveká literatúra = 3.tis. p. n. l. – 5. st. n. l.
-delí sa na: ●
orientálnu (sumerská, hebrejská, indická)
● antickú (grécka, rímska)
● ORIENTÁLNA LITERATÚRA
Summerská literatúra
Sumeri
sídlili v južnej Mezopotámii od 4.tis. p. n. l. spolu s nesumerským obyvateľstvom,
v ktorom prevládali semitskí Akkadi
-vynašli klinové písmo, vytvorili rozsiahlu literatúru, z ktorej však poznáme len zlomok (mýty, báje,
hymny, modlitby,
žalmy, žalospevy, príslovia)
-jej mýty a báje sa stali základom pre najstaršiu dochovanú svetovú literárnu pamiatku Epos
o Gilgamešovi
■ EPOS O GILGAMEŠOVI
-autor je neznámy
-žánrovo ide
o hrdinský epos
-hrdinom je legendárny sumerský kráľ Gilgameš (vládca mesta Uruk, z väčšej časti boh,
z menšej človek; súperom a neskôr priateľom je mu Enkidu, s ktorým sa vydáva zničiť obra
Chuvavu, G odmietne lásku
bohyne Ištar, po smrti E hľadá tajomstvo večného života)
-je to epos o márnom úsilí človeka získať večný
život (nesmrteľnosť človeka spočíva v jeho
skutkoch, v tom, že si ho ľudia zapamätajú)
-skladá sa z dvoch
častí: 1. hovorí o priateľstve hlavného hrdinu s Enkiduom
2.o márnom úsilí Gilgameša dosiahnuť večný život
Obsah:
Kráľ Gilgameš, tvrdo vládne mestu Uruk, núti obyvateľov ťažko pracovať na mestských hradbách. Obyvatelia
požiadali o pomoc bohov, ktorí vytvorili polodivého človeka obdareného neobyčajnou silou, Enkidua, ktorý pred lovcami chránil v stepi
zvieratá. E odišiel do Uruku a tam víťazne zápasil s G, obaja bojovníci sa spriatelili a vypravili sa do libanonských hôr, aby zničili
krutého obra Chuvavu, ktorého za pomoci boha Slnka premohli. Do G sa zaľúbila bohyňa Ištar, G ju odmietol a za trest prišiel na zem nebeský
býk, ktorého G a E zabili, E urážkou bohyne privolal na seba kliatbu a zomrel, G po priateľovej smrti hľadal tajomstvo večného života,
putoval za Utanapištom, jediným predkom, ktorého bohovia obdarili nesmrteľnosťou po potope sveta vo vystavanej lodi. G. nezvládol skúšku
nesmrteľnosti, bdel 6 dní a 7 nocí, keď z dna oceána vylovil rastlinu nesmrteľnosti, zožral ju had.
Hebrejská
literatúra
-svetoznáma pamiatka Biblia, ktorá je základom judaizmu a kresťanstva (hebrejská biblia má 3
oddiely: tóra, knihy prorokov, sväté spisy – súbor týchto kníh prevzala kresťanská cirkev ako Starý zákon, kresťanskú Bibliu
okrem Starého zákona tvorí aj Nový zákon)
■BIBLIA
-má náboženskú, historickú,
umeleckú hodnotu
-najprekladanejšia kniha v dejinách svetovej literatúry (odraz v kľúčových dielach svetovej
lit.:
Dante, Milton, Goethe..., je inšpiračným zdrojom umenia do dnešných dní)
-nachádzame v nej viacero žánrov: žalospevy,
podobenstvá, piesne, príklady, modlitby
Starý zákon
-má veľa autorov
-obsahuje 46
kníh, ktoré sa členia:
•1.historické knihy (5 kníh Mojžišových: Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri,
Deutoronómium , u židov sa nazývajú Tóra, opisuje sa v nich stvorenie sveta,
život Adama a Evy, zavraždenia Ábela Kainom,
potopa sveta...)
•2.poučné a básnické knihy (napr. Žalmy)
•3.prorocké knihy (Izaiáš, Jeremiáš,
Ezechiel, Daniel a i.)
Nový zákon
-má 27 kníh:
•1.historické (4 evanjeliá- podľa sv. Mareka,
Matúša, Lukáša a Jána, Skutky apoštolov)
•2.poučné (listy sv. Pavla, List sv. Jakuba, listy sv. Petra...)
•3.prorocké (spis Zjavenie sv. Jána, čiže Apokalypsa)
● Antická LITERATÚRA
-tento pojem označuje dve národné literatúry európskeho staroveku – grécku (staršia
a pôvodnejšia) a rímsku
-obsahuje
najstaršie slovesné pamiatky európskej kultúry
Grécka literatúra
-najstaršia literatúra nášho
kontinentu, stojí v samých základoch európskej kultúry a
vzdelanosti, myslenia (Grécko je rodiskom filozofie, demokracie)
-žánrovo dominuje epos a lyrická poézia (óda, elégia)
-vznikli aj bájky, ich tvorcom bol Ezop, cieľom je poučiť
-vzniká dráma (tragédia, komédia)
-v próze prevláda dejepisectvo (Herodotos, najstarší európsky historik)
Eposy
Homér -slepý básnik, ktorému sa pripisujú eposy Ilias
a Odyssea
■ ILIAS
-Ilion je iný názov pre Tróju
Lit. útvar: hrdinský
epos, ktorý obsahuje 24 spevov, je písaný v daktylských hexametroch v iónskom
nárečí, vychádza ústnej
slovesnosti
Téma: -tematicky sa viaže k trójskej vojne, z ktorej zachytáva posledných 51 dní (vojnu medzi
Trójou a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol Helenu, ženu
spartského kráľa Menelaa)
-ústredným motívom je Achillov hnev
-do deja priamo zasahujú grécki bohovia, pomáhajú jednej i druhej strane
Postavy: sú statické, nevyvíjajú sa
Obsah: V úvode dochádza k sporu medzi hlavným veliteľom
gréckeho vojska Agamemnonom a jeho najudatnejším bojovníkom Achillom. Agamemnon odníma Achillovi peknú otrokyňu Briseovnu, jeho hnev
a odmietnutie ďalšieho boja vytvára základný konflikt diela. Trójania vedení vynikajúcim bojovníkom Hektorom získavajú prevahu, vniknú do
gréckeho lodného tábora a chystajú sa zapáliť lode, zastaví ich až Achillov priateľ Patroklos v jeho vypožičanej výzbroji, ktorý
v boji s Hektorom zomiera, Achilles pomstí priateľovu smrť – zaženie trójske vojsko späť a v priamom súboji zabije Hektora, jeho
mŕtvolu potom v rozpore s etikou vláči po bojisku a vydá ju až Hektorovmu staručkému otcovi, trójskemu kráľovi Priamovi. Epos sa končí
Hektorovým pohrebom.
■ ODYSSEA
Lit. útvar: hrdinský epos, ktorý je pokračovaním Iliady,
predstavuje zárodok dobrodružného románu
Téma: strastiplná cesta jedného z účastníkov trójskej vojny,
itackého kráľa Odysea, do
vlasti
Forma: nižšia účasť božstiev, dynamickejší, viac
dialógov
Obsah: Tróju sa podarilo dobyť ľsťou, ktorú vymyslel Odyseus (dal postaviť veľkého dreveného koňa, do
ktorého sa ukryli najlepší bojovníci, a tak dobyli a zničili hrdinské mesto – danajský dar). Všetci bojovníci sa vrátili z vojny
domov, len kráľ Itaky nie. Jeho čaká dlhá a úmorná cesta s rôznymi úskaliami. Odysea stíha hnev morského vládcu Poseidona a chráni moc
bohyne Pallas Atény. Jeho žena Penelopa so synom Telemachom, ktorý sa narodil krátko po jeho odchode, čaká naňho už 20 rokov, márne sa
pytači uchádzali o jej ruku. Telemachos išiel hľadať otca a dozvedel sa od spartského kráľa Menelaa, že jeho otec žije už 7. rok na
ostrove Ogygia zdržiavaný nymfou Kalypso, Telemachos sa dostal k ostrovu Fajakov a za pomoci kráľovskej dcéry sa dostal do paláca. Kráľ
Alkinoos na jeho počesť usporiadal hostinu a hry. Odyseus s Telemachom pripravili plán. Usadili sa na salaši, Odyseus sa preobliekol za
žobráka a chystal úklady na dotieravých pytačov. Penelopa odkázala, že si zoberie toho, kto z Odyseovho luku šípom naraz prestrelí uchá
12 sekier, dokázalo to Odyseus.
Antická dráma:
-vyvinula sa z lyricko-epických piesní, ktorými sa pôvodne
uctieval Dionýzos, boh plodnosti,
vína a veselosti
-celá európska novoveká dramatická tvorba má svoj vzor a ideál
v klasickej antickej dráme
starého Grécka
-znaky: -spájala hudbu, spev, hovorené slovo
-spieval ich
zbor
-hrali iba muži a viac úloh
-herci nosili masky (čo umožňovalo hrať mužom aj ženské
postavy) a topánky s vysokými
podrážkami
-platila jednota miesta, času a deja
-hralo sa
v amfiteátroch
-hra sa členila na expozíciu, kolíziu, krízu, peripetiu, katastrofu
-žánre: tragédie
a komédie
-najznámejší autori tragédie: Aischylos, Sofokles, Euripides
-najznámejší
autori komédie: Aristofanes, Plautus
Sofokles
-vytvoril vzor tzv. osudovej tragédie
-obmedzuje úlohu zboru a pracuje s tromi hercami
-diela: Antigona, Kráľ Oidipus
■
ANTIGONA
Lit. útvar: -tragédia, ktorej dej úzko nadväzuje na Kráľa Oidipa (Antigona je
Oidipovou dcérou)
Kompozícia:
● vonkajšia: prológ (má charakter žalospevu), 5 dejstiev, epilóg
●
vnútorná: 1.expozícia (Prológ,Antigona oslovuje sestru Ismenu, predostrie všetky deje, ktoré
predchádzali konfliktu- vina
otca, napadnutie Téb, kráľov zákaz)
2.kolízia (Kreontovi oznamujú, že niekto Polyneika pochoval)
3.kríza
(Antigonu prichytili a priviedli do paláca, kráľ ju nechá zaživa zamurovať,
nevyslyší Ismeninu prosbu a neustúpi, ani keď narazí
na odpor syna Haimona)
4. peripetia (nečakaný zvrat – Kreon sa zľakne veštby, prikáže oslobodiť Antigonu)
5.katastrofa (Epilóg, posol oznamuje správu, že A. a H. sú mŕtvi, kráľ prináša na rukách telo mŕtveho
syna, dozvedá
sa, že jeho žena si zo žiaľu vzala život, šalie od bolesti)
Téma: hra o krutosti osudu,
o nezmyselnom zákaze panovníka a láske dvoch ľudí
Motívy: osud, demokracia, totalita, tradícia,
láska
Konflikt: medzi zákonmi, ktoré sa menia, a morálnymi pravidlami, ktoré sú večné
(kráľ rozhodol o tom, o čom mu neprináleží rozhodovať, lebo bohovia už dávno predtým
žiadali od ľudí, aby mŕtve telo človeka
nezostalo nepochované)
Obsah: po naplnení neblahého osudu kráľa Oidipa (zabil vlastného otca a oženil sa s vlastnou
matkou, nepoznajúc ich), Antigona sprevádzala svojho slepého otca do vyhnanstva a ošetrovala ho až do smrti. Jej bratia
Eteokles a Polyneikos padli v bratovražednom boji o Téby. E. vyhnal mladšieho brata P. z Téb, ten sa uchýlil do Argu, kde
sa oženil s kráľovou dcérou, s podporou Argu tiahol s veľkým vojskom proti Tébam a obaja bratia v boji zomreli. Nový kráľ Téb
(Kreon, brat Iokasty, ich matky)označí Polyneika za vlastizradcu, zakáže ho pochovať a ponechá jeho mŕtve telo pohanené,
druhého synovca Eteokla pochovajú s poctami ako obrancu vlasti. Antigona tento zákaz nerešpektuje a Kreon ju dá zaživa pochovať, neodradí
ho ani jeho syn Haimon, Antigonin snúbenec. Až veštba slepca Teiresiasa prinúti Kreonta zmeniť názor, ale už je neskoro. Beh udalostí
vrcholí v reťazi smrtí zúčastnených (Antigona sa obesí, lebo nechce pomaly umierať, Haimon sa prebodne pred očami otca, keď uvidí
mŕtvu snúbenicu, Haimonova matka a kráľovná Eurydika si vezme život a kráľ zošalie od bolesti).
-dej sa odohráva
v rovine medziľudských vzťahov, bohovia nezasahujú do deja, ani neriadia
činy ľudí
-charakteristická je
viera vo veštby
-dodržiava sa jednota miesta, času a deja (dej sa odohráva v meste Téby, za jeden deň zobrazuje jednu
dejovú líniu – príbeh Antigony)
Postavy: -nevyvíjajú sa
Antigona -nad ľudský zákon
a vlastné šťastie stavia večný božský zákon, tradície
a povinnosti voči rodine
-silná, odvážna,
nepristúpi na žiadny kompromis, má veľkú vnútornú silu
-citlivá, milujúca
-jej smrť má symbolický význam – zmení
krutého kráľa
Kreon -protiklad Antigony
- kráľ Téb, zosobňuje autoritu štátnej moci a zákon
-
neľútostný, preceňuje sám seba aj svoj úsudok
-berie na seba vinu za smrť manželky a syna, zostáva žiť, no o všetko prišiel, je
potrestaný za priestupok voči poriadku
Haimon- rozvážny, mierny, milujúci Antignin snúbenec
-od súhlasu
s otcom prechádza k nesúhlasu, ktorý graduje až do urážok a odchodu
Ismena- ústupčivá, nevýbojná sestra Antigony, pokorne
rešpektuje nariadenia kráľa
Forma: -veršovaná forma, časomerný veršový systém
- veľa
dialógov, dlhé monológy
Jazyk: umelecký jazyk
Rímska literatúra
-Rimania si podmanili Grékov vojensky i politicky, ale kultúrne boli v ich tieni
-stará rímska literatúra bola písaní v latinčine
a čerpala z vyspelejšej gréckej slovesnosti, pričom
Rimania prevzali od Grékov nielen mytológiu, ale aj filozofiu a literatúru
Plautus –bol predstaviteľom komédie
-jeho najznámejšia komédia: Komédia o hrnci, ktorá
zobrazuje starého lakomca, ktorý nájde hrniec so zlatom a neustále sa bojí, že mu ho niekto ukradne, nakoniec sa jeho obavy potvrdia, keď mu
otrok poklad ukradne, lakomec je zúfalý, koniec sa nezachoval, jeho komédiami sa inšpirovali Molière, Shakepeare.
Marcus
Tullius Cicero – najväčší rečník
Gaius Julius Caesar – autor historickej prózy
Zápisky o vojne v Galii
-Rimania vynikali hlavne v poézii, najväčší básnici: Vergílius, Horacius,
Ovídius
Publius Vergilius Maro
-diela: Bucolica – pastierske idyly ospevuje život
pastierov a roľníkov, vyzdvihuje ich
Georgica – roľnícke spevy mravný a spoločenský význam, mierumilovnosť,
pracovitosť a rodinný život
Aeneas – epos, ktorý opisuje osud Trójana Enea, Venušinho syna, ktorý uteká
z horiacej Tróje
a prežíva rad dobrodružstiev, na príkaz bohov hľadá novú vlasť, nakoniec sa usadí
v Latiu, kde spolu
so synom položí základ cisárskeho rodu a Ríma
Quintus Horatius Flaccus
-písal satiry, ódy, listy,
epódy, venoval sa aj teórii
Ódy –vysvetľuje v nich, aké hodnoty by mali ľudia mať, kritizuje túžbu po majetku a iné
necnosti
Satiry- ako žiť, ako sa stať šťastným
Listy -zobrazuje sám seba a svoju túžbu po osobnej
nezávislosti
Publius Ovidius Naso
-najčítanejší antický básnik
-je autorom
mnohých zbierok s tematikou mytologickou, ľúbostnou i reflexívnou
-diela: Umenie milovať – usmernenie mladých mužov
a žien, ako si získať a udržať lásku
Žalospevy, Listy z Pointu – rozsiahle básne napísané vo vyhnanstve
Metamorfózy (Premeny )-vrchol Ovídiovej tvorby, je to epická básnická skladba, v ktorej
spracoval 250
antických bájí, ktorých hlavným motívom sú premeny
(o sochárovi Pygmalionovi, o nešťastnom osude krásneho Narcisa,
o zločine kráľovnej Médey, o hrdinských činoch Tézea a Herakla, o Ikarovom páde, o láske Orfea a Eurydiky, o Romulovi).
LITERÁRNA TEÓRIA
Báj -žáner, ktorý sa všeobecne pokladá za
najstaršiu podobu ľudovej slovesnosti, najčastejšou témou bájí je život bohov, vznik sveta, pôvod človeka, zvierat alebo rastlín, súbor
bájí určitého národa nazývame mytológiou alebo bájoslovím.
Epos –epický veršovaný útvar, v ktorom sa
hovorí v významných udalostiach a hrdinoch niektorého národa, dôležitú úlohu má kolektív, dôraz sa kladie na nadpriemernosť,
prelínajú sa prvky historické s mytologickými, fantastické s reálnymi, pozemský život s nadpozemským, postavami sú nadprirodzené
bytosti, nadpriemerní ľudia, bohovia a polobohovia, má záväznú kompozíciu (1.propozícia - naznačenie deja, 2.invokácia – vzývanie
múz, 3.enumerícia – predstavovanie bojovníkov, postáv, 4.opis boja, 5.deus ex machina – zásah bohov do deja, 6.epizódy – vedľajšie boje,
7.peronácia – záver, s dôrazom na ponaučenie), druhy eposu: napr. hrdinský, duchovný, historický, rytiersky, idylický, reflexívny
Bájka – je vymyslený príbeh s výchovným zacielením, v ktorom zvieratá a predmety konajú ako ľudia, príbeh sa
podáva ako alegória, môže mať veršovanú i neveršovanú formu.
Óda (oslavná pieseň) – je lyrický
žáner, ktorý vyniká nadnesenosťou, pátosom, je adresovaná nejakej významnej osobnosti alebo kolektívu, básnik sa v nej oslavným spôsobom
vyjadruje o významnej téme – o národe, slobode, prírode, mladosti-, svojím obsahom a tematickými zložkami patrí do reflexívnej
(úvahovej) lyriky.
Elégia (žalospev)– lyrický žáner smutného, melancholického ladenia, obsahuje závažnú
myšlienku, ktorá je vyjadrená aj reflexiou, je odrazom smútočnej nálady, ale aj túžby zbaviť sa jej.
Idyla
– je lyrická báseň menšieho rozsahu, v ktorej dominuje obdiv k dedinskému životu a prostrediu, v slovenskej literatúre sa udomácnila pod
pojmom selanka (J. Hollý)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta