Klasicizmus - prehľad
Klasicizmus
-z lat. classicus – vynikajúci, vzorový, príkladný
-umelecký smer uplatňovaný
v európskej literatúre v 17. a 18. st.
-vznikol a vyvrcholil vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XIV. „kráľa Slnko“ v rokoch 1673
– 1715,
odkiaľ sa rozšíril aj do ďalších európskych krajín
Spoločenská situácia:
-pokrok vedy, záujem
o oblasť prírody a vesmíru
-rast a upevňovanie absolutistických monarchií, ktoré sprevádzala silná centralizácia –
administratívna,
hospodárska i kultúrna (kultúrny život sa sústreďuje zväčša do hlavných miest)
-myslitelia vystupujú
proti šľachte a cirkvi
Znaky klasicistickej literatúry:
1. vzor v antike (klasicistická literatúra podľa antického vzoru
určila presné pravidlá.
2. preferuje rozum pred citom (vyžaduje rozumovú disciplínu)
3. napodobňovanie prírody a toho, čo je
podstatné a nemenné
4. zameranie sa na spoločenské a mravné problémy
5. harmonická súmernosť, logická jasnosť,
jednoduchosť sujetu, presnosť jazykového vyjadrovania,
štýlová disciplína (tieto presné pravidlá klasicistickej poézie
vyjadril Nicolas Boileau-Desprèaux
v diele Básnické umenie)
6. postavy – nevytvárajú sa individuality, ale nadčasové, všade
sa vyskytujúce charaktery – typy postáv
(teda zameranie viac na všeobecné črty človeka ako na jednotlivosti charakteru,
napr. skupáň,
pokrytec)
7. rozlišujú sa:
● vysoké žánre – óda, elégia, epos, tragédia
– spracúvali historické, nadčasové námety,
hrdinovia boli príslušníci vysokých vrstiev, vládcovia, veľmoži, vojvodcovia
● nízke žánre – bájka, satira, komédia, fraška, idyla – komický námet zo života nižších
vrstiev, meštianstva, námety sa mohli dotýkať aj súčasnosti
8. klasicistická dráma:- dodržiavala tri jednoty: jednotu času,
miesta, deja
-časté sú v nej postavy rezonérov, ktoré dej komentujú a vyjadrujú mienku autora
9. najvyšší zákon
klasicistického umenia: pravda, dobro, krása
MOLIÈRE
-(1622 – 1673)
-patrí do francúzskej
klasicistickej literatúry
-vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin
-získal právnické vzdelanie, pôsobil ako herec, riaditeľ
divadla
-pri predstavení jeho hry Zdravý nemocný, kde hral úlohu, mu prišlo nevoľno a o chvíľu
zomrel (v Comèdie française
je vystavené kreslo, v ktorom naposledy na scéne sedel)
TVORBA
Znaky:
-vytvoril komédiu nového typu,
tzv. charakterovú komédiu, založenú na priamom
pozorovaní súčasníkov, ktorá si nekladie za cieľ len zabávať,
ale aj kritizovať a naprávať
-v otázke tém a komických situácií nebol originálny, často si vypožičiaval, dôraz však
kládol
dôraz na zobrazovanie charakterov a zlých ľudských vlastností (chamtivosť – Lakomec –
Harpagon,
pretvárka – Mizantrop – Alcest, pokrytectvo, svätuškárstvo – Tartuffe,
hypochonder - Argan)
Diela:
-komédie: Mizantrop
Lakomec
Zdravý nemocný
■
LAKOMEC
Útvar: charakterová komédia v próze
Námet: z antiky - podnetom pre napísanie
bola Plautova Komédia o hrnci.
Kompozícia: - 5 dejstiev, v ktorých autor vytvára univerzálny ľudský charakter,
ktorý je
doplnený dobovými prvkami
- zápletka nie je dôležitá, v popredí je pohľad na lakomca zo všetkých strán
- rozuzlenie je nečakané, prekvapujúce (Anzelm je stratený otec Valéra,
Marianna je Valérova sestra a Anzelmova dcéra)
-autor využil zámenu postáv – Valér sa vydáva za sluhu, Anselm je neapolský
šľachtic
Prostredie: mestské
– Paríž
Priestor: Harpagonov dom
Čas: jeden deň v r. 1670 (dodržaná jednota miesta, času
a deja)
Téma: život lakomca a jeho detí (autor sa vysmieva ľudskej vlastnosti – lakomstvu, ktoré
deformuje
charakter človeka, ničí vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi.
Konflikt: strata peňazí
Idea: Nie
je dôležité, aký veľký máš hmotný majetok, dôležité je, aby ťa ľudia mali radi a aby si bol
šťastný.
Dej: Dej drámy sa odohráva v Paríži, kde žije starý vdovec Harpagon so synom Cléantom a dcérou Elizou. Po meste kolujú
chýry, že je najväčší lakomec v širokom okolí. A nanešťastie pre jeho deti sa zakladajú na pravde. Starý lakomec nemá inej práce ako čo
najviac zarobiť na pôžičkách a obchodoch. Majetku má toľko, že do konca života by nemusel pohnúť ani prstom, ale svojim deťom dá ledva na
základné ošatenie. Na ich city nedbá, ba dokonca hľadá pre ne finančne najvýhodnejšieho partnera. Dcére vyberie starého Anzelma len preto,
že netrvá na žiadnom vene. Pre seba si vyhliadol mladú krásavicu Mariannu. Je síce chudobná, ale aspoň nemá vysoké nároky. Lenže tú istú
ženu miluje jeho syn Cléante. Nenechá sa ním uprosiť, nedbajúc na svoj nevhodný vek. Oddaný Cléantov sluha La Fléche chce svojmu pánovi
veľmi pomôcť, a tak v záhrade nájde a zo zeme vykope Harpagonov poklad. Keď to lakomec zistí, zatočí sa mu celý svet pred očami. Myslí,
že je to jeho definitívny koniec. Prišiel o svoje všetko. Na svadbu s Mariannou úplne zabudne. Okamžite začne vypočúvať služobníctvo.
Nakoniec mu Cléante vysvetlí ako sa veci majú a dohodne sa s ním na výmene pokladu za Mariannu. Šťastní a spokojní sú všetci. Každý má
to, čo považuje na najhodnotnejšie na svete. Harpagon svoj majetok, Marianna a Cléante svoju lásku.
Postavy:
-charakterový typ dramatickej postavy – má veľké množstvo vlastností a všetky sú spojené s
dominantnou
charakteristickou črtou
Harpagon – 56 ročný vdovec, otec Kleanta a Elizy, krajné skupánstvo ho tak zdeformovalo, že okrem
peňazí nevidí nič, nedopraje sebe, ani deťom, žije v neustálom strachu zo straty peňazí, je úžerníkom, vzťah k peniazom, robí z neho
otroka, stále sa obáva, že sa ľudia dozvedia, aký je boháč.
Valér – šľachtic z Neapola, zachráni Elizu pred utopením,
zaľúbi sa do nej a vnikne do domu Harpagona ako sluha, bystrý stratég, rozohráva hru tak, aby nakoniec Harpagonovi prešli cez rozum, Anzelm
v ňom nachádza svojho syna.
Kleant – súperí s otcom, nechce sa dať celkom spútať nezmyselným životom tejto rodiny, snaží
sa obísť otcove príkazy a zákazy, hrá hazardné hry, chce si požičať peniaze za veľmi vysoký úrok a zistí, že sprostredkovateľ
zariadil pôžičku u najväčšieho úžerníka – jeho otca. Miluje Mariannu, je šľachetný, chcel by pomôcť aj jej matka, obe totiž žijú
v chudobe.
Eliza – dcéra Harpagona, je krásna, nesmelá, miluje Valéra, otca ešte rešpektuje.
Frozína –
parížska dohadzovačka, majsterka v lichôtkach a znalkyňa ľudí, ked zistí, že Marianna miluje Kleanta, radšej chce pomôcť mladým
ľuďom, ani jej sa nepodarí od skupáňa vytiahnuť peniaze.
Marianna – chudobné dievča, milá a ohľaduplná.
Šidlo
- Kleantov sluha.
Forma: autor využil všetky druhy humoru: situačný (napr. Jakub v dvoch podobách: kuchár –
kočiš) a slovný humor, využívajúci hyperbolu (napr. Frozína lichotí zjavu Harpagona), komiku gesta, oblečenia, celkového výzoru
postavy.
SLOVENSKÝ KLASICIZMUS (1780 – 1830)
-ide o prvé dve fázy slovenského národného obrodenia
(ďalšou fázou je preromantizmus
a romantizmus)
● prvá fáza národného obrodenia (1780 – 1820):
-r.
1781Tolerančný patent (ním sa vytvorili približne rovnaké podmienky pre dve
prevládajúce vierovyznania, katolícke a evanjelické,
ciele obidvoch smerovali
k národnouvedomovaciemu procesu, katolíci – podporovali vytvorenie spisovného jazyka,
evanjelici –
podporovali rozvoj češtiny ako kultúrneho jazyka)
-r. 1787 kodifikácia (uzákonenie)slovenčiny – A. Bernolák - za
východisko si zobral
kultúrnu západoslovenčinu (mala základ v jazykovom prejave vzdelancov sústredených v
Trnave), kodifikáciu prijali iba katolíci
-snahy o povznesie slovenského ľudu - vydávanie ľudovýchovných diel
a časopisov (knihy,
kalendáre), vznik spolkov miernosti, učených spolkov (r. 1789 založenie Slovenského
učeného tovarišstva
= prvá slovenská kultúrno-osvetová spoločnosť), nedeľných škôl
-vznikajú prvé noviny a časopisy (napr. Prešpurské noviny)
● druhá fáza národného obrodenia (1820 – 1830/35):
-pokračuje národnozjednocovacie úsilie
-aktívnym myšlienkovým prúdom
slovenského národného hnutia sa stáva idea všeslovanskej
vzájomnosti – myšlienka o vzájomnej
podpore a obrane slovanských národov proti
germanizačným a maďarizačným tlakom (táto myšlienka je založená na kultúrnej
podpore,
nejde o podporu v politickom zmysle; podporoval ju záujem o slovanstvo, štúdium
slovanských jazykov, literatúry
a dejín Slovanov)
-z ideovo-estetického hľadiska je príznačné úsilie o vysoko umeleckú tvorbu
-do poézie prenikli
črty antickej gréckej a rímskej básnickej kultúry
-vrcholom klasicizmu je poézia – rozvíja sa časomerná prozódia,
hexameter, pentameter
-tematické a myšlienkové zameranie je národne orientované
Ján Kollár
-(1793 – 1852)
-evanjelický farár
-bol zástancom československého jazyka, písal biblickou češtinou
-písal poéziu,
venoval sa vedeckej literatúre a zberateľskej činnosti
-uznával 4 slovanské jazyky: ruský, poľský, československý, srbochorvátsky
-študoval v Jene – práve počas pobytu v Jene sa rozvinulo jeho slovanské uvedomenie (jednak
videl silné vlastenecké nálady
nemeckých študentov aj tienisté stránky nemeckého
nacionalizmu – rozpínavosť, povýšenectvo, podceňovanie iných národov, najmä
slovanských,
a jednak okrem teológie študoval aj slovanské jazyky a dejiny slovanských národov, t. z., že
sa dozvedel
o slávnej minulosti Slovanov, ale videl neradostnú prítomnosť – s výnimkou
Rusov boli ostatné slovanské národy neslobodné)
-pre jeho život a tvorbu bolo vzpruhou zoznámenie s Frederikou Schmidtovou, ktorú nazýval
Mínou
-diela: Slávy dcera,
Národnie spievanky
■ SLÁVY DCERA
Lit. útvar: rozsiahla lyricko-epická básnická
skladba
Námet: z mytológie
Inšpirácia: láska autora k F. Schmidtovej
Téma: láska k žene a slovenskej vlasti
Kompozícia: - Předzpěv a 5 spevov
-jednotlivé spevy sú písané formou sonetov, spolu je ich 645 (sonety netvoria
jednotný kompozičný celok, prvé tri spevy
pripomínajú Childe Haroldovu púť
a posledné dva Božskú komédiu)
●Předzpěv -umelecký vrchol diela, je to elégia
(žalospev) nad slovanskou minulosťou,
v ktorej víťazilo násilie nad spravodlivosťou, je napísaný časomerným veršom
v elegickom distichu
●Spevy: 1. Sála – básnik spomína na krásne časy lásky v Jene a lúči sa s
Mínou
2. Labe, Rén, Vltava putuje po slovanských krajinách vyznačených riekami,
3. Dunaj opisuje svoje dojmy
z nich, vkladá medzi rôzne hist.úvahy
4. Léthé – (Léthé podľa gréckeho bájoslovia rieka v podsvetí, z ktorej sa pije
zabúdanie, v Kollárovej skladbe je to slovanské nebo), prechádza
s Mínou po slovanskom nebi, aby oslávil všetkých
vynikajúcich
slovanských dejateľov
5.Acheron – (Acheron – rieka v podsvetí, u Kollára slovanské peklo),
dostáva sa do
pekla a zatracuje všetkých nežičlivcov Slovanov a odrodilcov
Dej: veľmi stručný, jednoduchá
dejová línia (len naznačená):
Bohyňa Sláva, predstavujúca slovanstvo, sa sťažuje v rade bohov, aké krivdy museli Slovania
v minulosti pretrpieť. Bohovia rozhodnú, aby Milek, syn bohyne Lady, stvoril dcéru Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by
Slovanom odčinila predchádzajúce utrpenie a postavila ich medzi popredné národy sveta.
Mína – ideál slovanskej devy, ktorá
ho sprevádza po slovanských krajoch
-skladba obsahuje vlastenecké, ľúbostné a náučné znelky
● vlastenecké
znelky
-autor v nich vyslovuje svoje morálno-vlastenecké názory na dobové otázky a problémy
domoviny,
protestuje proti jej pokorovaniu a potupovaniu, kritizuje národné chyby, ktoré
spôsobujú roztrieštenosť a nejednotnosť
národných síl, vyjadruje túžbu po ľudskosti,
národnej znášanlivosti, spravodlivosti, práve na slobodný život,
veľkej budúcnosti Slovanov
-vlasť nechápe len ako územie, na ktorom žijeme, vlasť nosíme v srdci
-kritizuje slovanskú
nejednotnosť a nadchýnanie sa cudzinou, chváli mierumilovnosť a
pracovitosť
● ľúbostné znelky
-sú
z bezprostredných zážitkov autora, ozýva sa v nich šťastie z lásky i úprimný žiaľ
z rozlúčenia,
básnika, ako sa sám priznáva, láska celkom zmenila
-Kollár spája vlastenecký cit s citom ľúbostným, najprv svoje srdce
rozdelil na polovice medzi
Mínu a vlasť, neskôr mu obidva city splývajú („Láska je všech velkých skutků zárod/a kdo
nemiloval, nemůže/ani znáti, co je vlast a národ.“)
Forma: -skladba je postavená na
protikladoch: minulosť x prítomnosť, láska x žiaľ
z rozchodu
-básnické prostriedky: metafory, epitetá, symboly,
prirovnania...
Jazyk: starobylý básnický jazyk (antický vzor)
Ján Hollý
-(1785
– 1849)
-katolícky kňaz
-najväčší bernolákovský básnik
-ako prvý slovenský básnik využil tematiku VM
-podporoval bernolákovské aj štúrovské úsilie o spisovný jazyk
-písal poéziu a prekladal antickú poéziu do bernolákovčiny
-diela: eposy: Svatopluk, Cirillo-Metodiada – z dejín VM
Sláv – historický
idylická poézia:
Selanky
■ SVATOPLUK
Lit. útvar: hrdinský epos
Inšpirácia: autor sa inšpiroval Homérom
Kompozícia: -12 spevov (pred každým spevom je
stručný obsah spevu v próze)
-pred samotnými spevmi sú ešte dve časti:
1. propozícia – 4 úvodné verše,
v ktorých je obsah celého eposu
2. invokácia – autor prosí múzy, aby mu pomohli pri písaní eposu
Čas: 9. storočie
Priestor: VM
Dej:
-dej začína in medias res
(uprostred udalostí)
-podklad tvoria tieto historické fakty z 9. storočia: Rastislav úspešne čelí náporu Východofranskej
ríše, ktorá si chce podmaniť slovanské kmene na Morave a na Slovensku, Čo sa nepodarilo vojakom, podarí sa podlou zradou Rastislavovho synovca
Svätopluka, ktorý vydá Rastislava Nemcom. Tí ho oslepia a zatvoria do kláštora. Franskej vierolomnosti padne za obeť aj sám Svätopluk, tiež
ho uväznili, no keď na VM vypuklo povstanie proti Nemcom, Nemci poslali proti povstalcom vojsko na čele so Svätoplukom, ktorý má za Nemcov
vyjednávať, Svätopluk však pod Devínom prešiel na stranu Slovanov, v osobnom súboji porazil nemeckého veliteľa Britvalda a založil
kráľovstvo Slovákov
-hlavnú dejovú líniu dopĺňajú odbočenia (napr. o pôvode Slovanov) a opisy (napr. opis štítu),
ktoré ju spomaľujú
-v epose nachádzame peripetiu (nečakaný zvrat) – Svätoplukovo rozhodnutie opustiť
Nemcov
a pridať sa na stranu Slovanov
Postavy: -veľký počet postáv
-chýba priama charakteristika
-vystupujú tu: ●historické p. – Svätopluk, Slavimír, Karolman, Cyril
●fiktívne p. – vymyslené
●mytologické p. – napr. pohanský boh Černobog, slovanskí bohovia
Svätopluk – hlavná postava, má svoj vlastný
svet, rozhoduje sa podľa svojho vedomia a svedomia
-autor charakterizoval Slovákov ako národ pracovitý, mierumilovný a pohostinný, ktorý
po
cudzom nebaží, svoje si však nedá
Forma: -rozprávanie, opisy
-básnické prostriedky: metafory,
epitetá, prirovnania, personifikácie...
Cirillo-Metodiada
-epos o slovanských apoštoloch, autor v 6. spevoch opisuje príchod
C a M na VM, ich život
a účinkovanie
Sláv
-epos hovorí o bojoch pokojamilovných Tatrancov (Slovákov)
s lúpežnými Čudmi,
o víťazstvo nad Čudmi sa zaslúži Sláv, hlavná postava eposu.
Selanky
-21 idylických
básní s rôznymi témami
-postavami sú slovenskí pastieri, ktorí vedú pokojný život, venujú sa práci, spevu, tichej
zábave a hrám, žijú v rovnosti majetku i postavenia
-tvoria prechod medzi epikou a lyrikou, v lyrike prevláda óda a elégia
-témou žalospevov sú smutné príbehy a ubiedenosť slovenského národného života
-v ódach básnik oslávil dobrodincov, priateľov
a známych, slovenskú prírody, veľkosť slovanstva
LITERÁRNA TEÓRIA
Časomerný
veršový systém – založený na striedaní krátkych a dlhých slabík
Hexameter -časomerný verš, ktorý
pozostáva z piatich daktylských a jednej trochejskej stopy
Pentameter -časomerný verš, ktorý sa skladá zo štyroch
daktylov a z dvoch neúplných stôp
Elegické distichon – žalospevné dvojveršie pozostávajúce z
hexametra a pentametra