Svetový realizmus - prehľad

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča milena (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 16.07.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 336 slov
Počet zobrazení: 5 537
Tlačení: 303
Uložení: 286
Svetový realizmus
 
-polovica 19. st. – začiatok 20. st.
 
Spoločenská situácia:
-rozvoj priemyselnej revolúcie
- zánik feudalizmu a rozvoj kapitalizmu
-rozvoj prírodných vied a kultúry
-vo filozofii vzniká pozitivizmus (zakl. Auguste Comte), ktorý zdôrazňuje objektívne poznanie
 skutočnosti (skutočné je iba to, čo sa dá zmyslami overiť, skúsenosťou a experimentom dokázať), mal
 veľký vplyv na lit. umenie
-umelecká metóda tohto obdobia sa nazýva realizmus (realistická umelecká metóda)
 
Realizmus ako umelecký smer je založený na princípe tzv. odrazu skutočnosti v umeleckom diele, snaží sa objektívne zobraziť svet a vzťahy medzi ľuďmi.
Znaky:
1.vychádza z filozofie pozitivizmu
2.prevláda rozum na citom
3.objektívnosť (objektívne zobrazovanie skutočnosti)
4. v popredí  je obyčajný človek so všetkými konfliktami
5.postavy – obyčajný človek, zo všetkých spoločenských vrstiev
6.typizácia postáv (postava = typ, typické charaktery v typ. spoločenských podmienkach)
7.kritický postoj k spoločnosti
8.témy zo súčasnosti, dej zakotvený v súčasnosti
9. konflikt medzi spoločenskými triedami
10. často sa využíva irónia a satira
11. z literárnych druhov dominuje epika, zo žánrov poviedka, novela román – hlavný žáner =
spoločenský román)

Naturalizmus
-umelecký smer druhej polovice 19. st. a začiatku 20. st., ktorý sa chce ku skutočnosti priblížiť ešte viac
  ako realizmus (lat. naturalis – prírodný, prirodzený)
 -vychádza z filozofického pozitivizmu a prírodného darwinizmu
-snaha podať čo najvýstižnejší obraz každodennej reality, zvlášť jej odpudzujúcich stránok, vedie
 k nezaujatej reprodukcii faktov, k tzv. fotografovaniu skutočnosti
-zdôrazňuje biologickú určenosť človeka (človek = súčasť prírody, dôraz sa kladie na temperament,
 pudovosť, živelno-egoistické sklony)
-hrdina: -človek z ľudu alebo predstaviteľ strednej vrstvy
-tvor determinovaný prostredím, dobou, genet. inf.
-do lit. vniesol: vecnosť, dokumentárnosť, patologické prvky, fyziologickosť, pesimizmus, 
  bezvýchodiskovosť, determinovanosť, estetiku škaredého, nové témy (dovtedy obchádzané – 
  prostredie sociálnych vrstiev, oblasť pudov a ľudských vášní), opisy temných stránok života,
  vykreslenie spoločenskej spodiny, drastické a kruté scény
-predstaviteľom naturalizmu sú Emile Zola (fr. lit.), L. N. Jégé (sloven. lit.)

Honoré de Balzac
- francúzsky predstaviteľ kritického realizmu (kritika dobovej spoločnosti, úpadku morálky, degradácie lásky na systém ekonomických vzťahov)
- pripisuje sa mu autorstvo románovej formy, ktorá sa dnes považuje za tradičnú (balzacovský román)
 
BALZACOVSKÝ ROMÁN – kladie dôraz na zaujímavú fabulu a detailne ju rozvíja, postavy komponuje podľa reálnych vzorov a vytvára erbové typy (napr. úžerník, ambiciózny mladík, obetujúci sa otec), pracuje s reálnym časom a priestorom, má vševediaceho rozprávača, dynamicky rozvíja dej s intrigami a peripetiami, má dlhšiu expozíciu.
 
-diela: Ľudská komédia – rozsiahly prozaický cyklus, ktorý ma tri časti:
1.Štúdie mravov: Gobseck, Otec Goriot, Sesternica Beta, Stratené ilúzie, Lesk a bieda
 kurtizán a i.
2.Filozofické štúdie: Šagrénova koža
3.Analytické štúdie: Fyziológia manželstva
 
OTEC GORIOT
Útvar: román
Kompozícia: súvislý, lineárny text
Dej: odvíja sa v troch dejových líniách:
1.  vzťah O. G. a jeho dcér (jeho život v penzióne, finančná podpora dcér, choroba, smrť)
2.  príchod Rastignaca do Paríža a jeho snaha dostať sa do priaznivejšej životnej situácie prostredníctvom kontaktu s vyššou vrstvou
3.  Vautrinove osudy (skrývanie sa v penzióne, lákanie Eugéna na zločinecké chodníčky, jeho odhalenie a zaknutie)
Prostredie: mestské
Priestor: Paríž - penzión (Vauquerovský dom) v Novej ulici svätej Genovévy – penzión odráža
  postavenie stravníka
Čas: rok 1819
Rozprávač: vševediaci, er forma
Postavy: rozmanité postavy, ktoré sú charakterizované vnútorne i vonkajškovo
otec Goriot – bývalý cestovinár, ktorý je svojimi dcérami vysávaný citovo i finančne
   – typ nešťastnej postavy
– ovládajú ho 2 vášne: zaistiť dcéram miesto v najlepšej spoločnosti a otcovská
Eugéne de Rastignac -mladý muž zo schudobnenej šľachtickej rodiny, ktorý prišiel do Paríža 
 s ideálmi
-má výchovu, no nemá peniaze
-nechce stráviť život ťažkou prácou a štúdiom, vie, že ľahšia cesta vedie cez  
salóny a vplyv žien
-túži po poctách, chce sa vyšvihnúť
Anastasia de Restaud  -Goriotova dcéra, vydala sa do starej šľachtickej rodiny, nadobudla 
    významné spoločenské postavenie, no jej milenec ju bezohľadne ničí, za 
  umierajúcim otcom nepríde, lebo sa háda s manželom o posledný kúsok
  majetku
Delfina de Nucingen  -Goriotova dcéra, jej manžel je z novej šľachty (kúpený alebo darovaný titul),
nedovolí jej použiť takmer žiadne finančné prostriedky pre seba

Vzťah sestier: nie je bezproblémový, vždy je ústretovejšia Delfina
Vzťah k otcovi: nie sú k nemu bezcitné, no žijú v prostredí, ktoré neumožňuje prejavovať
prirodzený cit k otcovi, dobrovoľne prijímajú diktát svojej spoločenskej vrstvy lebo pre ne je dôležitejšie postavenie v spoločnosti, otec je im vzdialený  spoločensky, dcérsky cit v nich ozýva tlmene
Záver: skutočná smrť otca Goriota (umiera opustený) i morálna smrť Rastignaca (stáva sa
milencom Goriotovej dcéry a dúfa, že tak spoločensky postúpi)
 
 
Slovenský realizmus
  (1880 – 1918)
 
Spol. situácia:
-Slovensko ako súčasť R-U bolo v nepriaznivej situácii, pretože Maďari pokračovali v maďarizácii
 a chceli z Uhorska vytvoriť jednonárodný štát
-zanikla Matica slovenská aj 3 slovenské gymnáziá, školstvo bolo pomaďarčené, bolo málo slovenskej
 inteligencie, ako literárny časopis existovali len Slovenské pohľady
-v neoficiálnom hlavnom meste Slovenska (Martin) sídlili rôzne inštitúcie, napr.: Slovenská muzeálna
 spoločnosť, tlačiarne, SNS, ochotnícke divadlá
-v literatúre – potreba výmeny generácií = premeny umeleckých postupov i estetických ideálov 
 (realizmus v slovenskej literatúre vznikol ako výraz tvorivej orientácie novej generácie)
 
 
Realizmus v slovenskej literatúre:
-delí sa na: 1. vlnu (1880 – 1900)
  2. vlnu (1900 – 1918)
-základnou témou je: slovenský ľud - jeho kultúra a spoločenský život, sociálna problematika, t. z.
 alkoholizmus, materiálna i duševná bieda, vysťahovalectvo (nie národná otázka)
-v prvej vlne postavy sú ešte idealizované, v druhej vlne nie, autori si všímajú vnútorný svet, psychiku
 postáv, zobrazujú dedinského človeka, najnižšie ľudové vrstvy, ženské postavy
-obraz dedinského človeka sa premieta aj do umeleckého jazyka – ľudový, hovorový jazyk
-píše sa poézia, próza (najrozsiahlejšia), i dráma (najmenej rozvinutý druh, výrazný posun zaznamenala
 v druhej vlne vďaka J. G. Tajovskému)
-v poézii sa objavuje nový veršový systém: sylabotonický
-prozaické žánre: kresba, črta, poviedka, novela, román (román je vrcholom tvorivého úsilia)
 
 
-do slovenského literárneho realizmu patrí aj významný básnik Pavol Országh-Hviezdoslav (písal
 lyriku, epiku, drámu)
 
 
 
Martin  Kukučín
(1860 – 1928)
- vlastným menom Matej Bencúr
- pôsobil v Prahe, v Selciach na ostrove Brač v Dalmácii (Chorvátsko), v Buenos Aires v J Amerike
 
Tvorba (znaky):
- tvorca, majster realistickej poviedky, novely, románu
- námety čerpá zo slovenského prostredia, najmä dedinského, zo študentského života, z pražského  
  prostredia, spracoval námety z Dalmácie, zo života vysťahovalcov v Južnej Amerike, venoval sa  
  i historickej tematike
- písal črty, poviedky, novely, romány, cestopisy, divadelné hry, literárnokritické state a fejtóny
- zameriaval sa na charakterovú a psychickú kresbu postáv a humorne ladené prózy s využitím
  slovnej a situačnej komiky (láskavý humor), harmonické riešenie konfliktov
 
-diela:
● poviedky, krátke prózy: Na hradskej ceste, Z teplého hniezda, Rysavá jalovica, Neprebudený,
O Michale, Veľkou lyžicou, Tri roje cez deň, Na obecnom salaši, Z našej hradskej, Pred skúškou,
Mladé letá, Úvod k vakáciám, Vianočné oblátky, Keď báčik z Chochoľova umrie,Na Podkonickom
bále, Zakáša – darmo je, Mišo, Dies Irae (Dni hnevu), Do školy, Zo stupňa na stupeň, Zápisky zo
smutného domu
● romány: Dom v stráni, Mať volá, Lukáš Blahosej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor
 
 
■ DOM V STRÁNI
 
Lit. útvar: spoločenský román z prostredia dalmatínskej dediny
Kompozícia: -dva zväzky, 18 kapitol
   -základným ideovo-kompozičným prvkom je kontrast
Téma: -problém lásky na podklade majetkových a stavovských rozdielov zasadený do životného
príbehu dvoch rodín: starého rozvážneho sedliaka Mateho Berca a statkárky šory Anzuly 
(napätie vo vzťahu Nika a Katice odzrkadľuje existujúce sociálne rozpory spoločnosti)
 -obraz zániku patriarchálnej rodiny (predstavuje ju Mate Berac)
Posolstvo: dve veci má svet: lásku a život
Dej: dejová línia je priamočiara, dynamická, rozvíja sa v nasledujúcich etapách:
1.Zaľúbenie: Niko prežíva cit romanticky, Katica s pocitom zadosťučinenia a víťazstva (chce sa
dostať do lepšej spoločnosti, oddeliť sa od težackej rodiny = výnimočná postava,
na ktorej vidíme opozíciu túžba (po vyššej spoločnosti) x skutočnosť (skutočné
postavenie)
2.Prehĺbenie vzťahu: Niko prejavuje záujem o sedliactvo, odpúšťa Katici sľub Paškovi, Katica
mení životný štýl, prestáva slúžiť
3.Vytriezvenie: Niko spoznáva zázemie Katicinej rodiny – Jeru a jej vlastnosti (v Jere vidí
Katicu o niekoľko rokov), Katica registruje ochladenie, obáva sa o svoju pozíciu
 4. Roztržka: kryštalizácia vzťahu po nečakanom návrate Dorice,
Niko – návrat k tradícii, spoločenskej norme
Katica – pochopí, že v porovnaní s peknou, láskavou a vzdelanou Doricou nemá
šance, dobrovoľne sa k Paškovi nevracia
 5. Zmierenie: (ľudské nie spoločenské = zmierenie otca s dcérou, nie sedliakov a zemanov)
  Blížiaca sa smrť Mateho zbližuje pohnevaných a rozuzľuje vzťahy: Niko a Dorica,  
  Paško a Katica.
Postavy: - 3 spoločenské vrstvy:
Zemania a statkári: šora Anzula, šor Niko Dubčič, Zorkovičovci, šora Andrijana
Sedliaci(težaci):  Mate Berac, Katica, Matija, Jera, Paško
Veľkopodnikatelia: Zandome
Mate Berac – hrdý, sebavedomý težak, silný jednotlivec s pozitívnymi vlastnosťami, vážený
sedliak, predstaviteľ sedliackej patriarchálnosti, tradície, uznáva pravé hodnoty ( s jeho smrťou prichádza koniec hodnôt, tradičný svet sa rúca)
Katica – nevyhranená bytosť, vzdiali sa od otcových životných predstáv a názorov a stavia sa k nim kriticky
Niko – mladý statkár, ktorý túži po spojení jeho vrstvy s obyčajným ľudom, no v závere prichádza na to, že to nie je možné
šora Anzula – múdra, rozvážna, pracovitá
Zandome – predstaviteľ podnikateľskej sféry, jeho životným krédom je len zisk a bohatstvo
 
- autor zachytil rozmanité prostredia, postavy z ľudu, zvyky, tance
 
■ KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE
Útvar: humoristická poviedka
Kompozícia: 6 častí (kapitol): 1. Obrazy z trhu a krčmy v Podhradí
   2. a 3. Nocľah v Domaniciach, sen
  4. Ondrej Tráva u pána Domanického
  5. Prehliadka dvora, stajne, sypárne
  6. Pri zemianskych hroboch, na jarmoku v Zámostí
Téma: -obraz zemianstva v slovenskom národnom živote (zemianstvo morálne i majetkovo upadá)
-kritika zemianstva
Idea: Každý človek je schopný nápravy.
Konflikt: zrážka dvoch tried: zemianstva a buržoázie
Dej: Zeman Aduš Domanický vlastnou vinou nemá žiadny majetok. Svoju záchranu vidí v smrti svojho príbuzného, dekana – báčika z Chochoľova. (Stále opakuje príslovečné: „Keď báčik z Chochoľova umrie.“) Očakáva zmenu vo svojom živote práve zdedením majetku po báčikovi. Spoznáva sa s Ondrejom Trávom, ktorý pozná báčika. Aduš s Ondrejom dohodnú obchod (opitý Aduš zoberie preddavok na neexistujúci jačmeň). Po čase si Ondrej príde po obilie, ale na statku vidí iba biedu, špinu, hnilou, zistí, že Aduš ho oklamal. Žiada od neho stromy, ktoré stoa nad hrobmi zemianskych predkov. Až vtedy si Aduš uvedomí, že by už okrádal  nielen živých, ale aj mŕtvych. Dohodne sa s Trávom, že mu do týždňa peniaze vráti a svoj sľub splní. Po čase báčik z Chochoľova umrie a Aduša čaká prekvapenie – keď má dediť majetok, zistí, že báčik bol taký chudobný ako on sám.
-dejová línia je slabá, pretože dôraz je na opise prostredia, charakteristike dvoch hlavných postáv, prerozprávaní Adušových príhod

Postavy:

-autor ich charakterizuje: konaním (Tráva – činy, Aduš – plány)
rečou (T. – stručné, jasné vyjadrovanie, A. – rozpráva nekonkrétne a zoširoka)
menom (O. T.– prispôsobivý ako tráva vo vetre, A. D. – doma nemá nič)
Aduš Domanický  -reprezentuje upadajúce zemianstvo
  -vlastným pričinením schudobnený zeman
  -na pohľad pôsobí ako zámožný pán, rozkazovačný, hrdý, vyberavý, v skutočnosti
nemá nič len plány
  -svoju záchranu vidí v blízkej smrti bohatého príbuzného, v závere si uvedomí stav,
do ktorého sa dostal, uvedomí si, že nemôže takto ďalej žiť a mení sa
Ondrej Tráva – reprezentuje vzmáhajúcu sa buržoáziu (podnikateľský stav)
-dravý až bezohľadný v získavaní peňazí, prispôsobivý
Záver: harmonický
Forma: autor využil: paradox
protiklad  humor – slovný i situačný
 
Božena Slančíková-Timrava
-(1867 – 1951)
Tvorba (znaky):
-v tvorbe spracovala takmer výlučne to, čo videla, skúsila a osobne prežila
-jej realizmus je veľmi kritický
-dôsledná psychologizácia, verná analýza postáv (postavy – najčastejšie sú to všední, priemerní ľudia;
 všíma si ženské postavy, ktoré sú často protirečivé a mužov zobrazuje ako sebeckých slabochov)
-dej je veľmi jednoduchý
-orientácia na dedinské prostredie
-objektívnosť, neosobnosť, irónia, sarkazmus
-v tvorbe dominujú: láska, túžba po láske, srdce, odpustenie, zmierenie
-odromantizovala lásku (zobrazuje citové sklamania dievčat)
-tematické skupiny: 1. život dedinského ľudu (Ťapákovci)
2.zobrazenie vidieckej inteligencie (Bez hrdosti, Veľké šťastie)
3.prvá svetová vojna, vznik spoločného štátu Č a Slovákov (Hrdinovia, Skon Paľa
  Ročku)
4.autobiografia – vnútorný svet autorky a jej postoj k pálčivým spol. ot. (Všetko za
  národ, Skúsenosť)
-diela: Ťapákovci, Bez hrdosti, Veľké šťastie, Hrdinovia, Skon Paľa Ročku, Všetko za národ, Skúsenosť
 
■ ŤAPÁKOVCI
Lit. útvar: novela
Kompozícia: -chronologická
-2 dejové línie: -vonkajší dej: konflikt Ťapákovcov s Iľou navzájom sa prelínajú
  -vnútorný dej: tragédia Anče
Prostredie: dedinské
Téma: rodová nehybnosť, lipnutie na starootcovských zvykoch, mlčanlivosť a nepodnikavosť
patriarchálne žijúcej rodiny, napätie konzervatívnych a osvetových síl na dedine
Dej: Rodina Ťapákovcov  žije patriarchálnym spôsobom v dome, v ktorom žili ich predkovia. Je ich 16 a nedajú sa vyrušiť zo svojho lenivého života. Sú so všetkým spokojní, mrzí ich len, že v dome nie je poriadna gazdiná. Najstaršia nevesta Iľa, ktorú pre jej povýšenosť prezývajú kráľovnou, sa síce cíti gazdinou, ale ostatné švagriné ju neuznávajú, lebo sa im nepáči, že im drží kázeň pre každú maličkosť, nič jej však nepovedia. Ozýva sa len Anča, ktorú nazývajú zmijou pre jej ostrý jazyk a studené srdce. Je síce pekná v tvári, ale lámka jej pokrivila nohy. Nemôže chodiť, vláči sa po dome iba na dlaniach a kolenách. Je veľmi citlivá ale uštipačná. Iľa je v dome nespokojná, chce zrušiť staré zvyky, ktoré sú u nich odjakživa zavedené. Preto požiada svojho muža Paľa, aby sa oddelili od bratov a postavili si dom. Vyhráža sa mu, že ak tak nespraví, odíde. Paľo neberie reči vážne. Anča vyšíva svadobné čepce, ale sama nikdy taký nosiť nebude, lebo vie, že sa nevydá. Svojou pracovitosťou sa odlišuje od ostatných, ale z trucu chce, aby všetko ostalo po starom. Iľa odchádza do služby k pani rechtorke. Paľo nie je doma a všetci čakajú na jeho návrat. On po návrate nezačne konať, až keď mu sused povie, že okolo školy sa poneviera nápadník, tak ide za ženou. Iľa sa nenechá prehovoriť. Zavolá si ju notár, oznámi jej, že nemôže vykonávať dve služby (slúžiť u rechtorky a byť babicou), preto si zbalí veci a ide bývať k rodičom. Paľo príde o týždeň za •ňou a na jeseň postaví aj dom. Teraz je kráľovná šťastná a celá rodina je spokojná, hoci sa dusia v jednej izbe naďalej štrnásti, nikoho nič neomína.
Postavy: -nízke, všedné, priemerní ľudia
-stroskotané – majú jediný problém: žiť svoj život a prežiť
Iľa – kráľovná  -chce zmeniť zaostalý spôsob života ťapákovskej rodiny
-ide za svojím cieľom odhodlane
   -je vzdelanejšia ako ostatní, preto sa snaží žiť lepšie
-vďaka svojej vytrvalosti dosiahne, že s mužom odídu
Anča – zmija -najtragickejšia postava v Timravinej tvorbe
  -stará dievka, vnútri je citlivá a nežná, no jej osobné nešťastie ju robí závistlivou,
hádavou, zádrapčivou, drsnou
-túži byť milovaná, no ostáva jej len vyšívanie čepcov pre mladé nevesty a žiaľ z radosti
iných i z vlastného osudu
Forma: -základný výstavbový princíp: kontrast (chlapská ťapákovská neschopnosť konať x dve ženy,
Ila x Anča, vnútro x vonkajšie správanie Anče)
  -irónia, satira, výsmech
Jazyk: -ľudová reč postáv
 
Jozef Gregor -Tajovský
-(1874 – 1940)
-narodil sa v Tajove,
-otec bol remeselník, matka dcéra robotníka, ako najstarší z l0 detí dostal sa do opatery starého otca, čo
 sa odrazilo v časti jeho tvorby
- písal prózu a drámu
Tvorba -znaky prozaickej tvorby:
-kritizoval spoločnosť, odnárodňovanie, neochotu vzdelávať sa, národnú nevyhranenosť a slovenskú
 pasivitu
-zobrazoval jednoduchých ľudí, ktorí živoria , a predsa sú charakterní, naplnení ľudským citom
-postavy sa opierajú o mravné princípy, usilujú sa o svoju česť, voči zlu sú bezbranné, spoľahnúť sa
 môžu iba na svoju fyzickú (voči zlu je slabá)a mravnú silu (pre pánsky svet neznamená nič, no pre nich
 je všetkým)
-jeho postavy hovoria ľudovým jazykom
-diela: Maco Mlieč, Na chlieb, Horký chlieb, Mamka Pôstková
-znaky dramatickej tvorby: zobrazuje život dediny, dôsledne charakterizuje postavy a využíva dramatickú reč, hry: Ženský zákon, Statky- zmätky
 
■ MACO MLIEČ
Útvar: kriticko-realistická poviedka
Kompozícia: -krátky príbeh bez zvratov a napätia, komplikovaná stavba
  -3 časti: 1. stretnutie rozorávača (1. os. j. č.) s Macom Mliečom
 2. vysvetlenie rozprávača, prečo zachytil stretnutie
    3. prerozprávania života Maca Mlieča od dôb, keď začal pracovať
Téma: - zmrzačenie medziľudských vzťahov majetkom
  - zachytáva život a životné podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže
   brániť sám
Idea: každá ľudská bytosť si zaslúži dôstojný život a dôstojné zaobchádzanie
Rozprávač: -úlohe rozprávača vystupuje autor (ja rozprávanie), ale na deji na nezúčastňuje, 
  vyvoláva tým dojem skutočnej udalosti
Prostredie: dedinské
Dej: Maco Mlieč od osemnástich rokov pracoval u gazdu, ktorý sa neskôr stal richtárom. Kým jeho rodičia boli nažive, tak mu gazda za prácu platil, keď pomreli, tak Maco slúžil iba za oblečenie, tabak a pálenku. Keď si v službe zlomil nohu, gazda ho síce poslal do nemocnice, ale mu zostala krivá. Nikdy nespával, ani nejedol s čeľaďou. Najskôr opatroval kone, keď už nevládal, dali ho k volom a potom ku kravám. Spával v telínci, lebo tam bolo teplo a teliatka mu neublížili. Na jeseň začal Maco polihovať, nepomáhali mu žiadne bylinky. Počas Vianoc ho premáhala slabosť a dusilo ho. Nastali tuhé mrazy a jeho v telínci drgľovalo od zimy. Do jedla ho museli nútiť. Maco išiel za gazdom, aby mu niečo nedlhoval a richtár ho aspoň teraz uistil, že peniaze mu vyplatí. Uľavilo sa mu, že bude mať na pohreb. Maco v noci zomrel, gazda mu vystrojil krásny pohreb, celá dedina ho chválila, ale sluhovia si pošepkávali, že však ho mali za čo.
Postavy: -malý počet postáv, autor sa sústreďuje na jednu postavu (monografická poviedka)
-hlavné postavy sú vykreslené kontrastne (gazda x Maco)
-vnútorná aj vonkajšia charakteristika, priama aj nepriama
Maco Mlieč -kontrast: odpudzujúci zovňajšok x skromnosť, dobrota, pracovitosť, ľudskosť
  -je charakterizovaný cez konanie, reč (ľudová reč s množstvom dialektizmov), meno
  (výzor)
-prezývka Mliečnik (podľa hlineného hrnca na mlieko), pretože bol nahluchlý, krátky a bez krku
-pre gazdu pracuje os osemnástich za stravu, odev, dohán, pálenku
-vyzerá zanedbane, špinavo – pôsobí odpudzujúco pre ostatných (nemá podmienky ani záujem, aby
 vyzeral kultúrnejšie)
-svoju robotu robí poctivo, nemá pocit, že ho gazda zdiera, nepozná cenu peňazí, lebo ich nepotrebuje,
 neuvedomí si, že gazda ho neustále drží v službe nielen z dobroty
-vo všetkom vidí lepšiu stránku, je trpezlivý, bolesť znáša v tichosti, nesťažuje sa
-jeho jedinou túžbou je byť pochovaný uprostred cintorína nie pod plotom (tam boli tuláci,
 samovrahovia)
-zomrel sám v maštali
-jeho dobrota v závere pohne gazdom
gazda – charakter má pokrivený peniazmi
Jazyk: ľudový jazyk s mnohými dialektizmami (fučka, priemeno, paklíky, mliečnik, škandry,
drgľovať, švíbalky, dohán...)

■ Statky-zmätky
Názov diela: vyjadruje najcharakteristickejšiu črtu dolnozemskej dediny - hlad po pôde- a predznamenáva príčinu rozporov – sociálne postavenie, majetok, mamonársky ošiaľ alebo naopak nedostatok, bieda, vplyv statkov na vzťahy a osudy postáv (statky spôsobujú zmätky v medziľudských vzťahoch)
Útvar: sociálna dramatická hra
Kompozíciavonkajšia: dráma v 4 dejstvách
  vnútorná: 2 dejové línie: majetkové spory (hlavná dejová línia)
  citové vzťahy medzi Ďurom a jeho dvoma ženami
Téma: -sila majetku a manželské vzťahy
  -príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí pristali na uzavretie manželstva bez lásky za prísľub
  majetku
Idea: šťastie sa neskrýva v peniazoch, ale v láske
Čas:  koniec l9. st., od jedných Vianoc po druhé (=epický čas hry je 1 rok)
Priestor: Dolná Zem (domy Ľavkovcov., Pačíkovcov, Kamenských)
Prostredie: dedinské
Postavy:
-3 rodiny:
Palčíkovci (Mara, Ondrej) -bezdetní, mamonári, ich cieľom je získať lacnú pracovnú silu, aby mohli
zveľaďovať svoj majetok (Palčík je dominantnejší ako žena, tá len komentuje, dosvedčuje,
čo povedal muž)
Ľavkovci – falošní prospechári (rodičovská samoľúbosť, Žofino lišiactvo, Janovo  chvastúnstvo)
  ●Ďurko Ľavko   -nemorálny, necitlivý, nečestný
-hlavný pôvodca a vykonávateľ zla
-túži si zabezpečiť prostriedky na pôžitkársky život
-najaktívnejšia postava
- na jeho postave vidno jednotu viny a trestu
-závere sa ocitne na životnej križovatke, uvedomí si, ako žil
 
Kamenskovci – zdravé sily slovenského dedinského ľudu, majú jednotný názor (s výnimkou Katy)
  -statoční (kontrast oproti Palčíkovcom a Ľavkovcom)
  ●Zuzka Kamenská  -autorov spoločensko-mravný ideál
  -poddajná s nezištnými sociálnymi pohnútkami
  -obeť udalostí, pod ich tlakom sa formuje jej charakter
 -z naivne dôverčivej, neskúsenej dievčiny sa mení na hrdú, mravne silnú,
  zrelú a duševne vyrovnanú ženu pripravenú na tvrdý život
 
 Jazyk: hovorový, ľudový s prvkami dialektizmu (charakterizuje prostredie i postavy)
  -jazykovo nie je charakteristická každá osoba ale skupiny:
 Ľavkovci – ozdobná reč (zveličovanie, deminutíva, ozdobné prívlastky)
 Palčíkovci – ich reč sa približuje k úradnému rokovaciemu štýlu (strohé vyjadrovanie)
 Kamenskovci – jednoduchosť, vecnosť, neutrálnosť (dbajä na obsah reči)
 
Sujetová kompozícia diela:
 
1.expozícia - dej sa začína sa v čase Vianoc u Ľavkovcov, ktorí sa rozprávajú o ženbe Ďurka. Chcú mu  
nájsť bohatú nevestu. K ním prichádzajú Palčíkovci, navrhujú, aby si  Ďurko zobral Zuzku  
a prisľúbili im , že prepíšu na nich majetok.
2.kolízia – prvá zápletka, zárodky konfliktu. Pol roka od svadby sú Palčíkovci s mladými spokojní.  
Zuzka je smutná, pretože Ďurko chodí až nadránom domov, stretáva sa so starou láskou
Betou. Zuzka to neznesie a odíde od Ďurka. Nepomôže ani prehováranie matky a svokry.
3.kríza – Ďurko si privedie Betu do domu. Ona od neho žiada, aby pýtal prevod majetku od
Palčíkovcov. Gazda odmieta prepísať majetok.
4.peripetia – obrat. Ďuro žiada, aby mu Palčík platil za službu, ktorú vykonáva v jeho dome. Palčík to
odmieta a na Ďurka vystrelí. Nakoniec Ďuro vyženie Betu a gazda vyženie Ďura.
5.rozuzlenie – Do domu Kamenských prichádza Žofa prosiť Zuzku o odpustenie. Prídu aj Palčíkovci
  odprosiť Kamenských. Aj Ďuro sa Zuzke ospravedlňuje a prosí ju, aby sa k nemu vrátila, lebo sa zmenil a spolu majú syna. Zuzka mu odpúšťa, ale odmieta sa k nemu nevráti. Príbeh sa končí sentimentálne.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 1)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013