Charakterizuj antickú literatúru, znaky gréckej tragédie

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča maturantkaa
Typ práce: Maturita
Dátum: 08.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 054 slov
Počet zobrazení: 11 246
Tlačení: 635
Uložení: 636
-  najstaršia európska literatúra
-  zahŕňa rímsku a grécku  literatúru
-  obdobie 700 p.n.l. až  5.storočie n.l.
-  antické kultúrne hodnoty sa stali základom európskej vzdelanosti
 
A: Grécka literatúra  
EPOS: Homér -  Ilias – epos, opisuje posledných 51 dní Trójskej vojny (Trója vs. Sparta). Vyvolal ju Paris, syn trójskeho kráľa Priama, ktorý uniesol Helenu, manželku spartského kráľa Menelaa. Achilles (na strane sparťanov) odmieta bojovať (vzali mu obľúbenú zajatkyňu) a prevahu nadobúda Trója. Achilles požičia svoju výzbroj Patroklovi, trojania si mysleli, že je to sám Achilles a ušli, Hektor (veliteľ trójskeho vojska) ho odhalil a zabil. Achilles pomstí smrť Patrokla – zabije veľa trojanov aj Hektora. Jeho mŕtvolu vláči okolo Patroklovej mohyly, až potom ju odovzdá Priamovi (jeho otcovi, Trójskemu kráľovi). Epos sa končí Hektorovým pohrebom.
Odysea – epos, napísaný hexametrom, rozpráva o 10ročnom putovaní itackého kráľa Odysea a o jeho návrate z výpravy proti Tróji naspäť do Itaky. (všetci bojovníci sa už z trójskej vojny dávno vrátili, len Odyseus nie.) Zdôraznená hlavne vernosť jeho ženy Penelopy, o ktorú sa v čase Odyseovej neprítomnosti uchádzalo veľa mužov, ona ich však odmietala a počkala na Odysea.  Popisujú sa jeho zážitky s nymfou Kalypso, s kyklopmi, ľudožrútmi, Sirénami. Po návrate potrestal Penelopiných ctiteľov.
 
BÁJKY: Ezop Zakladateľ gréckej bájky. Jeho bájky sa šírili ústne, na konci každej je poučenie. Vystupujú zvieratá, rastliny, hmyz s ľudskými vlastnosťami. Pomocou zvieracích hrdinov sa vysmieva ľudským nedostatkom.
 
DRÁMA:
Sofokles -  Antigona – tragédia, konflikt medzi premenlivými zákonmi vládcov a večnými zákonmi morálky. V Tébach vládne kráľ Kreon. Deti kráľa Oidipa (Antigona, Ismena, Eteokles, Polyneikos) tu žijú. Polyneikos tiahne s vojskom proti Tébam, jeho brat Eteokles padni pri obrane mesta ako hrdina. Kreon zakáže pochovať „vlastizradcu“ Polyneika. Antigona ho napriek zákazu pochová. Kreon ju odsúdi na pochovanie zaživa (aj keď je to snúbenica jeho syna Haimona). Kreon nakoniec dá Antigonu oslobodiť, ale ona sa medzitým obesila na vlastnom závoji. Kreonov syn Haimon spáchal samovraždu. Kreonova manželka Eurydika sa po synovej smrti prebodne mečom. Kreon svojím rozhodnutím prišiel o všetko.
Kráľ Oidipus – tragédia, Téby trpia za zločiny nevedomky spáchané Oidipom (incest s matkou a vražda otca). Oidipus sa oslepí, aby nevidel následky svojich činov.
Elektra – tragédia, Agamemnonova dcéra Elektra pomáha pomstiť smrť svojho otca
-  Sofokles zachovával kompozíciu: expozícia (úvod), kolízia (zápletka), kríza (vyvrcholenie), peripetia (dejový obrať), katastrofa (rozuzlenie).
 
Aischylos -  považovaný za zakladateľa gréckej tragédie
-  zamerialal sa na náboženské motívy
 
Euripides -  na rozdiel od Aischyla rieši konflikt človeka s človekom
-  zápletky rieši  zásahom „zhora“
Medea  - tragédia ženy, ktorá opustila vlasť s Iasonom, keď ju Iason opustí pre inú, Medea sa pomstí smrťou ich detí aj jeho novej ženy a jeho otca
 
Aristofanes -  Lysistrata – protivojnová satira (využíva humor na kritiku ľudských charakterov alebo pomerov v spoločnosti). Aténske ženy sa pod vedením Lysistraty spiknú proti chlapom, aby ich donútili ukončiť vojnu.
 
 
B: Rímska literatúra -  začína sa rozvíjať až v období rozkvetu gréckej, preberá z nej veľa podnetov
-  pri helenizácii Ríma sú do rímskych hier začlenené dramatické predstavenia – Rímska komédia
 
Titus Maccius PLAUTUS -  námety z každodenného života, dej sa odohráva v gréckom prostredí, spoločenská atmosféra rímska.
-  jeho komédie mali význam pre rozvoj veselohry (Moliére – Lakomec, Shakespeare)
Komédia o hrnci – zobrazuje závislosť na peniazoch, Euclio nájde hrniec so zlatom a stále sa bojí že mu ho ukradnú, preto ho stále premiestňuje. Otrok mu poklad ukradne. Koniec sa nezachoval.
Chvastavý vojak
 
Gaius Julius CAESAR -  politik, vojvodca, rečník – písal historickú prózu
Zápisky o vojne v Galii – obhajuje tiahnutia na Galiu ako nutnosť pre bezpečnosť Ríma
 
Marcus Tulius CICERO -  rečník, vynikal logikou, rečníckymi otázkami a vyberaným štýlom
Spisy o rečníctve, O štáte, O zákonoch
 
POÉZIA:
Publius VERGILIUS Maro -  propagoval obrodu Rímskeho národa, oslavoval staré rímske cnosti a tradície (podpora cisára Octaviana Augusta)
Aeneas – Aeneas uteká z horicej Tróje, na príkaz bohov hľadá novú vlať, nakoniec sa usadí v Latiu, ožení sa s dcérou kráľa Laviniou a zakladá nový rod, z ktorého vzídu rímski panovníci (Aeneas = legendárny praotec Rimanov)
Pastierske spevy (Bukolika), Roľnícke spevy (Georgika)
 
Publius OVIDIUS Naso -  študoval rétoriku, pohyboval sa medzi aristokraciou, asi najnadanejší rímsky autor – neskôr vzor pre renesanciu, Augustus ho poslal do vyhnanstva
Umenie milovať – radí ženám a mužom, ako si udržať lásku
Lásky – obsahuje 49 ľúbostných elégii, analyzuje rôzne typy lásky
Metamorfózy – spracované báje, premena človeka na zviera, rastlinu, kameň, vodu, hviezdu.
 
Quintus HORATIUS Flaccus -  písal eposy so spoločenskou tematikou, často s ostrým kritickým zameraním
-  jeho ideálom je úplná nezávislosť, konanie podľa vlastného uváženia
Satiry – ironizuje záporné ľudské vlastnosti, otázka ako žiť a stať sa šťastným, správny spôsob života
 
EPOS – dlhá epická básnická skladba písaná vo veršoch. Východiskom sú staroveké mýty.
Najstaršie eposy boli tzv. hrdinské (Epos o Gilgamešovi, Mahábhárata, Rámájana. najznámejšie sú Homérove Ilias a Odysea). Ďalšie druhy eposov: náboženské, idylické, rytierske, reflexívne, komické
Postavy sú nadprirodzené bytosti, často bohovia alebo polobohovia, majú výnimočné vlastnosti a konajú zázraky, ktoré ovplyvnia celú spoločnosť. Popri hlavnom deji aj množstvo vedľajších dejových línii. Používa sa hlavne pentameter a hexameter. V antických eposoch sa využívala časomiera (striedanie krátkych a dlhých slabík).
kompozícia eposu:
1. propozícia – krátke naznačenie deja
2. invokácia – vzývanie múz a bohov
3. enumerácia – predstavovanie postáv
4. opis boja – predovšetkým hlavnej bitky
5. deus ex machina – zásah bohov do deja
6. peronácia – zakončenie ponaučením
 
BÁJKA – malá epická forma, ktorej cieľom je podať mravné ponaučenie, vkladá zvieratám a rastlinám ľudské vlastnosti (Jean de la Fontaine)
 
DRÁMA - Spojenie slova, hudby a tanca. Zbor spevákov  tancoval, spieval a komentoval dej a charaktery postáv. Postavy sú výrazné osobnosti, presvedčené o svojej pravde, za ktorú sú ochotné položiť svoj život. Žijú pre svoje ideály, často sú osamotené, citlivé, duchovne bohaté, často bojujú aj sami so sebou. Umierajú, lebo sa nechcú vzdať svojich ideálov.
Znaky antickej drámy:
1. spojenie hudby a tanca (recitovali sa iba dialógy)
2. priamočiary dej, odohráva sa na jednom mieste od rána do večera (jednota miesta, času a deja)
3. herec hrá viac postáv (muži hrali aj ženské úlohy)
4. herci vystupovali v maskách a kostýmoch
5. autor skladal hudbu, text, režíroval, robil choreografiu aj hral
6. hralo sa v amfiteátroch – kruhové divadlá pod holým nebom
drámy mohli sledovať len muži, ženy mohli byť diváčkami v prestávkach, keď sa hrali komédie
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.3)

Diskusia: Charakterizuj antickú literatúru, znaky gréckej tragédie

Pridať nový komentár

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017