Staroslovienska literatúra – Proglas, Moravsko-Panónske legendy
Spoločensko-historické pomery - prvým štátnym útvarom na území dnešného Slovenska bola po Samovej ríši
Veľkomoravská ríša (založil ju Mojmír)
- Mojmír a jeho nástupca Rastislav museli bojovať proti politickému a
kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše – potreba osamostatniť sa – Rastislav hľadal pomoc u byzantského cisára Michala III.
- ten
r. 860 vyslal na Veľkú Moravu misiu vedenú Konštantínom a Metodom
- Konštantín zostavil prvé
slovanské písmo – hlaholiku, spolu s Metodom priniesli staroslovienčinu (prvý slovanský liturgický
jazyk)
- Franskí kňazi bratov obvinili z bohorúhačstva, preto sa vypravili do Ríma obhajovať bohoslužby v staroslovienčine (spor
s trojjazyčníkmi – hebrejčina, latinčina, gréčtina) – pápež im to schválil
- Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora (meno
Cyril), čoskoro zomrel. Metoda pri návrate na VM uväznili vo Franskej ríši, medzitým sa na VM stal vládcom Svätopluk, ktorý bol za latinskú
liturgiu
- Metod sa vrátil na VM a pokračoval vo svojej činnosti, po jeho smrti pápež zakázal staroslovienske bohoslužby a Metodovy
žiaci museli odísť z VM – usadili sa hlavne v Bulharsku, kde zostavili nové písmo Cyriliku
Prekladová literatúra
- na území VM Konštantín a Metod preložili:
MISÁL (omšová kniha)
EVANJELIÁ (Nový zákon)
BREVIÁR (modlitebná kniha pre kňazov)
ŽALTÁR (zbierka žalmov)
SPEVNÍK
ZÁKON SUDNYJ LJUDEM (Súdny zákonník pre svetských ľudí)
ČASŤ STARÉHO ZÁKONA
Pôvodná literatúra
- vznikala na území Bulharska a VM, staroslovienčina sa po gramatickej aj štylistickej úrovni vyrovnala
latinčine a gréčtine
§ Proglas – autorom je Konštantín, prvá slovanská báseň, veršovaný predslov
k prekladu sv. Evanjelia.
Štýl: Výrazný obrazný štýl, citáty z Biblie. Dôraz na citové a zmyslové pôsobenie, využiva
emocionálne, expresívne, patetické, zvukovo účinné básnické prostriedky (symboly, metonýmie, alegórie, personifikácie, hyperboly a pod.)
– zvyšujú umeleckú hodnotu diela. Využil tiež stupňovanie, paradox (protikladový výrok), anaforu.
Obsah: Hlavná myšlienka je
oslava slovanského prekladu Písma, vyzdvihnutie domáceho jazyka ako základu vzdelanosti. Spomína tiež dôležitosť viery, gramotnosti, jazyka a
kníh.
§ Moravsko-Panónske legendy – tvoria ich Život sv.Konštantína (autor Kliment) a Život
sv.Metoda (autor pravdepodobne Gorazd). Nie sú to čisto len legendy – autori sa pridržiavajú faktov a konkrétnych udalostí, neidealizujú
Konštantína a Metoda do úlohy svätcov. (HAGIOGRAFIA – čast teológie, zaoberá sa životom svätých)
Život sv.Konštantína -
zameraný na opis Konštantínovho detstva, štúdia, múdrosti a činnosti. Vyzdvihuje jeho súcit, obhajovanie pravdy v boji proti
trojjazyčníkom. Zachytáva tiež situáciu na Veľkej Morave.
Štýl je vznešený a rétorický, obsahuje biblické citáty, číselné
symboly, rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, podobenstvá aj dialógy. V porovnaní so Životom sv.Metoda je obšírnejší,
filozofickejší, idealizovanejší, štylisticky komplikovanejší.
Život sv.Metoda – je bohatší na životopisné údaje,
približuje hlavne Metodovu činnosť na Veľkej Morave, predovšetkým zápas s franskými kňazmi. Obsahuje historické dokumenty o schválení
slovanskej liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa.
Vety a súvetia majú jednoduchšiu stavbu, legenda je kratšia, epickejšia, má
menej znakov legendy (žiadne zázračné prvky). Obsahuje tiež biblické citáty, úryvky z rečí, prejavov a listov, dialógy.
§
O písmenách – učená rozprava, obhajoba staroslovienčini a hlaholiky, autorom je pravdepodobne Chrabr
§
Život Naumov – anonymná biografická próza zo začiatku 10.storočia
Veľkomoravská a Cyrilometodská
tradícia má veľký význam v živote slovenského národa. Pozornosť sa na ňu sústredila hlavne po 17.storočí.O históriu VM sa
zaujímal historici aj jazykovedci (Anton Bernolák). V období národného obrodenia sa tradícia uplatňovala v umeleckej literatúre
(Hollý – epos Svätopluk, Kollár – predspev Slávy Dcéry, Štúr, Hurban, Chalupka – báseň Mor ho!)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta