Frida Kahlo - prehľad tvorby

Frida Kahlo - prehľad tvorby
 
ÚVOD
Ako tému na projekt č.1 som si vybral Fridu Kahlo. Mexickú surrealistickú maliarku ktorá pôsobila v začiatkoch 20.storočia. Dôvod prečo som si vybral práve ju je ten, že o nej takmer nič neviem. Niekomu to zrejme príde zvláštne, no mne ja to mám veľmi rád, keď robím nejakú prácu po pri ktorej sa sám niečomu priučím. Bol by som rád, keby život tejto nezvyčajnej osobnosti popíšem natoľko, že zaujme aj okolie a nie len mňa. V práci sa budem venovať celému jej životu.

1 Frida Kahlo
Frida Kahlo de Rivera (rodená Magdalena Carmen Frieda Kahlo y Calderón; 6.júl, 1907 – 13. júl, 1954) bola mexická maliarka, narodená v Coyoacán, ktorá je slávna najmä kvôli jej autoportrétom. Fridin život začal a skončil v Mexico City, v jej dome známom ako „The Blue House“. Frida tvrdila, že sa narodila  7.júla 1910, ale v jej rodnom liste sa píše dátum 6.Júla 1907.Poďla legendy Kahlo uvádzala tento mylný dátum preto, lebo sa chcela svoj dátum zosúladiť s dátumom, kedy začala mexická revolúcia a prezentovať sa tým, že sa narodila do moderného Mexika.
 
Jej práca bola uznávaná v Mexiku kvôli symbolu národnosti a domorodým tradíciám ktoré Kahlo znázorňovala. Taktiež feministky mali dôvod na radosť a takisto ju uznávali kvôli zobrazeniu ženskej skúsenosti a sebestačnosti. Mexické a amero-indiánske (pôvod jej matky) kultúrne tradície taktiež ovplyvnili jej tvorbu. Jej diela boli označované ako „surrealist“ čiže surrealistické, a v roku 1938 André Breton, hlavný iniciátor hnutia surrealistov, opísal Fridine umenie ako "ribbon around a bomb" čiže stuha okolo bomby.
 
Kahlo mala prchký sobáš so známym Mexickým umelcom Diegom Riverom. Trpela celoživotnými zdravotnými problémami. Mnoho z nich bolo výsledkom dopravnej nehody ktorú prežila ako násťročná. Rehabilitácia z jej zranení  ju  izolovala od iných ľudí a táto izolácia ovplyvnila jej práce, z ktorých mnohé sú autoportréty jedného druhu (z toho istého pohľadu). Kahlo charakterizujú aj jej výroky : "Maľovala som sama seba pretože som  často sama a pretože som predmet, ktorý poznám najlepšie."  Nemenej známy je aj výrok: "I was born a bitch. I was born a painter." Ktorý preklad snáď nepotrebuje.

2 Detstvo a rodina
Frida Kahlo sa narodila 6. júla 1907 v dome svojich rodičov,  La Casa Azul (Modrý dom alebo The Blue House ako som už uvádzal vyššie), v Coyoacán. V tej dobe bolo Coyoacán malé mesto na okraji Mexico City. Fridin otec Guillermo Kahlo (1872-1941) rodený Carl Wilhelm Kahlo, sa narodil v meste Pforzheimv Nemecku. Bol synom Jakoba Heinricha Kahlo a Henriette Kaufmann, čo boli židia. Carl Wilhelm Kahlo odcestoval do Mexika v roku 1891, vo veku devätnásť rokov, a po jeho príchode si zmenil jeho nemecké krstné meno Wilhelm na španielsky ekvivalent, Guillermo. Čoskoro sa tu stal známym fotografom a oženil sa s Matildou Calderon, Mexičankou s indiánskymi a španielskymi koreňmi.
 
Fridiny rodičia sa zosobášili krátko po smrti prvej manželky Guillerma, ku ktorej došlo pri pôrode druhého dieťaťa. Aj keď ich manželstvo nebolo celkom šťastné, Guillermo a Matilda mali štyri dcéry, Frida bola tretia. Tiež mala dve staršie nevlastné sestry ktoré boli súčasťou domácnosti. Frida vravievala, že vyrastala vo svete obklopenom ženami, avšak  väčšinu svojho života  trávila  s jej otcom s ktorým mala veľmi dobrý vzťah.
 
Mexická revolúcia začala v priebehu roka 1910, kedy mala tri roky. Vo svojich spisoch spomínala, že ju a jej sestry matka niekoľko krát skrývala v dome pred nebezpečnou streľbou vonku v uliciach. Kahlo  vo veku šesť rokov zasiahla obrna, ktorá  jej zdeformovala  pravú nohu a tá vyzerala tenšie než ľavá. Frida to neskôr riešila  tým, že nosila dlhé, farebné sukne. To bol dôvod prečo sa niektorý ľudia domnievali, že sa narodila s rázštepom chrbtice, ktorý by mal dôsledok aj na rozvoj jej nôh. V roku 1922 Kahlo  zapísali do Preparatorie, jednej z popredných škôl v Mexiku, kde bola jedným z iba tridsiatich piatich dievčat. Počas tohto obdobia bola  svedkom násilných ozbrojených bojov v uliciach Mexico City pretože mexická revolúcia pokračovala.

2.1 Nehoda
17. septembra 1925, Kahlo išla v autobuse ktorý sa zrazil s električkou. Utrpela vážne zranenia vrátane zlomenej chrbtice, zlomenej kľúčnej kosti, zlomených rebier, zlomenej panvy, jedenásť zlomenín pravej nohy, rozdrtenie a vykĺbenie pravej nohy a vykĺbené rameno. Taktiež  jej železné zábradlie prebodlo  brucho a maternicu, pričom bola ohrozená jej plodnosť. Nehoda jej zapríčinila veľké bolesti a musela stráviť tri mesiace v nemocnici celá obmotaná sadrou. Verte či nie, zo zranení sa zotavila a dokonca začala chodiť. Bolesti sa však už nikdy nezbavila. Tá ju neustále vracala na lôžko a naspať do nemocnice kde absolvovala celkom tridsaťpäť operácií , hlavne na chrbte a pravej nohe . Zranenia maternice potvrdili jej neplodnosť, a aj keď sa pokúšala otehotnieť dokopy tri krát, vždy muselo byť tehotenstvo zastavené.

3 Kariéra maliarky
Po nehode, Kahlo opustila štúdium medicíny a začala  kariéru maliarky. Maľovala aby si vyplnila dlhé chvíle počas dočasného znehybnenia. Jej autoportréty boli dominantnou súčasťou jej života, keď bola nehybná po dobu troch mesiacov po jej nehode. Jej matka jej vyrobila zvláštny stojan  aby sa mohla maľovať v posteli, a jej otec jej požičal svoje olejové farby a štetce. Čerpala z osobných skúsenosti vrátané manželstva, potratov a jej početných operácií preto jej práca bola často charakterizovaná bolesťou. Z jej 143 obrazov je 55 autoportrétov ktoré obsahujú symbolické líčenie fyzickej a psychickej rany. Trvala na tom, že : „Nikdy som nemaľovala sny, maľovala som svoju vlastnú realitu“.
 
Veľký vplyv na Fridine maľby mal Diego Rivera (dobový mexický uznávaný umelec) , vždy obdivovala jeho osobu a jeho tvorbu. Prvý krát sa stretli v roku 1927 na ministerstve školstva kde pracoval na nástennej maľbe, ukázala mu 4 z jej obrazov a spýtala sa ho či by mohol posúdiť jej nadanie. Diego bol ohromený a povedal : „You’ve got the talent“ - ty máš talent. Odvtedy sa stal častým a vítaným hosťom vo Fridinom dome , dal jej mnoho poznatkov o svojich umeleckých dielach. Niet pochýb o tom, že Diegove pozitívne a povzbudzujúce pripomienky posilnili Fridin sen venovať sa umeleckej kariére. Kahlo bola tiež ovplyvňovaná domorodou mexickou kultúrou, čo je zrejme v jej použití pestrých farieb, dramatického symbolizmu a primitívneho štýlu. Často zobrazovala symbol opice, v mexickej mytológii opice symbolizujú túžbu, ale Kahlo ich vykreslila ako ochranné symboly. Takisto sa v jej práci často objavujú kresťanské a židovské témy. Spojila klasické náboženské tradície s mexickým surrealistickým stvárnením. Vytvorila niekoľko portrétov no  na rozdiel od tých svojich boli viac abstraktné.
 
V roku 1939 šla na pozvanie Andrého Bretona (francúzsky spisovateľ, básnik a teoretik surrealizmu a jeden z jeho najznámejších zakladateľov – o stretnutí sa píše v ďalšej kapitole) do Francúzska a bola predstavená na výstave svojich obrazov v Paríži. Múzeum Louvre kúpilo jeden z jej obrazov ktorý bol súčasťou jej výstavy. Jednalo sa o prvú prácu z 20. storočia ktorá bola namaľovaná mexickým umelcom ktorú zakúpilo renomované múzeum.

4 Vydaj
Ako mladá umelkyňa Kahlo komunikovala s mexickým maliarom Diegom Riverom ktorého diela obdivovala a žiadala ho o rady ako pokračovať v umení a svojej kariére. Spoznal v nej talent. Povzbudzoval jej umelecký vývoj a začali intímny vzťah .Boli zosobášený v roku 1929 aj napriek nesúhlasu Fridinej matky. Manželstvo však bolo často trápením. Diego, o ktorého sexuálnej výkonnosti sa tradovali legendy a bol známym sukničkárom, jej nebol nikdy verný. Odplatou mali byť jej vlastné mimomanželské aféry s mužmi, ale aj so ženami. Rivera toleroval jej vzťahy so ženami, ale jej vzťahy s mužmi už nie. Na druhú stranu Kahlo zúrila, keď sa dozvedela, že Rivera mal pomer s jej mladšou sestrou, Cristinou. Pár sa rozviedol v novembri 1939, ale znovu oženil v decembri 1940. Ich druhé manželstvo bolo podobne nevydarené ako to prvé. Často mávali oddelené príbytky, napríklad aj v jednom byte mali každý vlastnú izbu.
 
5 Komunizmus a Lev Trocký
Mexikom vo Fridiných časoch zmietala revolúcia. Intelektuáli a umelci, Frida a Diego medzi nimi, boli prirodzenými ľavičiarmi. Rivera síce opustil komunistickú stranu v dvadsiatych rokoch, ale patril k jej sympatizantom, Frida do nej vstúpila v roku 1928. V roku 1936 sa Frida angažovala pri presadzovaní politického azylu pre Leva Trockého, ktorého na tlak Moskvy vyhostili z Nórska. Anarchista Trocký s manželkou bývali u Fridy a Diega a Frida starnúceho revolucionára zviedla. Trocký ju zoznámil s významný francúzskym surrealistom Andrém Bretonom, ktorý jej pomohol s prvou výstavu za hranicami.
 
6 Rok 1939
V roku 1939 odchádza na Bretonovo pozvanie do Paríža, kde jej zorganizujú výstavu. Paríž ju však neočaril a surrealisti sa jej zdali priveľmi intelektuálski a snobskí. Kahlo sa po skončení výstavy vrátila do Mexika a odsťahovala sa od manžela k rodičom. Na Riverovo naliehanie sa ešte v ten istý rok rozviedli. Rok 1939 bol pre Fridu jeden z najzložitejších a najťažších aj pre nezhody a rozvod s Diegom. Začala doslova chľastať – denne stiahla fľašu tvrdého alkoholu. „Pijem, pretože chcem utopiť svoje žiale, ale tie prekliate veci sa naučili plávať“ vyjadrila sa.
 
7 Druhé manželstvo
Pre Fridu a Diega platilo staré známe – ani spolu, ani bez seba. Fridina chatrná telesná schránka trpela a jej lekár a blízky priateľ Leo Elloeser odporúčal, aby sa znovu vzali. Fride napísal: „Diego ťa veľmi miluje a ty ho tiež miluješ. To je dobrý dôvod a, navyše, ty vieš lepšie než ja, že má okrem teba dve veľké lásky: maliarstvo a ženy. Nikdy nebol a nikdy nebude monogamný.“ Diego sa s Fridou oženil koncom roku 1940 v deň svojich 54. narodenín ešte raz. Frida mala vtedy iba dve podmienky – že bude finančne nezávislá a že už nebudú mať sex. Vo svojej autobiografii sa ako manžel Diego hodnotí takto: „Našiel som veľmi málo toho, čo by sa dalo povedať v môj prospech. Čím viac som nejakú ženu miloval, tým viac som túžil ju zraňovať. Frida bola iba najviditeľnejšia obeť tohto odporného zvyku.“ Ona si však myslela opak. „Nemôžem o Diegovi hovoriť ako o svojom manželovi, pretože tento termín je vo vzťahu k nemu absurdný. Nikdy nebol a nikdy nebude ničí manžel.“
 
8 Tridsaťpäť operácií
Mnohé z nich však neboli potrebné. Jej lekár a priateľ Leo Eloesser bol presvedčený, že sa často dala operovať len preto, aby získala pozornosť svojho okolia a špeciálne Diega. Niet pochýb o tom, že ním bola posadnutá. Niekoľkokrát sa pokúsila o samovraždu a väčšinu svojho dospelého života bola závislá od alkoholu a drog.
 
9 Smrť
Ku koncu ju čakal vozík, amputácia nohy, a rovnako ako na začiatku svojej kariéry bola na jej konci pripútaná na lôžko a maľovala poležiačky. Technická úroveň jej posledných malieb sa mimoriadne zhoršila. Veď bola pod vplyvom drog a v podstate už takmer nemohla maľovať.
 
 V lete 1954 dostala Frida zápal pľúc, z ktorého sa už nedostala. Zomrela 13. júla 1954 v Casa Azul. Oficiálnou príčinou smrti bol síce zápal pľúc, ale mnohí ju podozrievali, že zomrela na úmyselné predávkovanie. Posledný zápis v jej denníku znel: „Dúfam, že koniec je radostný, a dúfam, že sa nikdy nevrátim.“ Jej rakvu vystavili v Paláci umení v hlavnom meste Mexiku, a keď komunisti trvali na tom, že jej rakvu zahalia do červenej zástavy, bol z toho celonárodný škandál.
 
Podľa Fridinho želania ju spopolnili a urnu vystavili v jej rodnom dome La Casa Azul, ktorý premenili na galériu. Fridu znovu „objavili“ v sedemdesiatych rokoch a jej kult sa naplno rozvinul v deväťdesiatych, keď na aukcii za jej obraz ponúkli milión dolárov. Aj vďaka tomu, že ju začala vášnivo zbierať speváčka Madonna, ktorá sa „stotožnila s jej bolesťou a smútkom“, dnes Fridine plátna prekonali hranicu desiatich miliónov dolárov, čím sa Kahlo zaradila do jednej ligy spolu s Picassom, Pollockom a Warholom.

ZÁVER
Vďaka práci som sa opäť niečo nové naučil. Dopadlo to presne podľa mojich očakávaní. Nepochybne , Frida Kahlo bola osobnosť. Bola to žena, ktorá v svojich časoch rozvírila vody a ktorá bola odlišná. Nebola len taká obyčajná, predsa len bisexuálna mexická maliarka s nemeckými koreňmi , ktorá mala jednu nohu tenšiu než druhú, nebola plodná a mala za sebou 35 operácií nieje len taká nudná, a možno aj práve preto ma tento projekt veľmi bavil. Dufám, že aj Vás.