Jozef Gregor - Tajovský tvorba

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča ivana123
Typ práce: Referát
Dátum: 29.12.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 575 slov
Počet zobrazení: 5 675
Tlačení: 282
Uložení: 306
Jozef Gregor - Tajovský tvorba
 
Úvod
,,Človek! To je pre mňa najvyšší pochop šľachetnosti, mravnosti, národovectva a všetkého dobrého a pekného.“
Jozef Gregor – Tajovský
 
Nie náhodou som si vybrala ako motto môjho projektu jeho vlastné slová – jeho vyznanie o človeku. Lebo človek s jeho dobrými vlastnosťami, ale aj s chybami a nedostatkami, človek vo svojich nepretržitých zápasoch a snaženiach je v centre pozornosti spisovateľa Jozefa Gregora – Tajovského. Celou svojou umeleckou tvorbou zápasil autor o človeka svojich predstáv, človeka lepšieho a šľachetnejšieho, bojoval za jeho pozdvihnutie a oslobodenie, za krajší a plnší život svojich rodákov, za sociálne a morálne pozdvihnutie slovenského človeka. Ľudský profil Jozefa Gregora – Tajovského sformovalo prostredie z ktorého vyšiel, sformovala ho slovenská dedina, ktorá mu bola na začiatku životnej dráhy kolískou, a ktorá ho po jeho plodných rokoch prijala s úctou, aby v nej našiel večný odpočinok. Možno aj vďaka blízkosti tejto dediny k môjmu domovu je teraz práve Jozef Gregor – Tajovský autor, ktorý ma oslovil a teda aj témou môjho projektu.

Rodinné zázemie
Narodil sa 18. októbra 1874 v stredoslovenskej obci Tajov, v prírodnom prostredí pod Kremnickými vrchmi, ako najstaršie dieťa v mnohodetnej rodine. Tajovský mal 6 bratov a 2 sestry. Jeho otec Alojz pochádzal z inej spoločenskej vrstvy ako matka. Bol synom majstra tajovskej huty. Pôvodne sa vyučil za čižmára, ale po skončení vojenčiny sa stal zamestnancom huty. Dlhší čas pôsobil v Tajove ako richtár. Snaha udržať si svoje spoločenské postavenie spôsobila, že sa Alojz Gregor ustavične usiloval zapáčiť sa vrchnosti. Práve pre tieto momenty si otec so synom nerozumeli a neutvoril sa medzi nimi nejaký srdečnejší vzťah. Iné boli Tajovského vzťahy k matke Anne Gregorovej. Matka zavalená robotou a starosťami o mnohodetnú rodinu zostala po celý život prostou dedinskou ženou, vernou svojmu sociálnemu pôvodu. Tajovský miloval matku a veľmi si ju vážil po celý život. Nie však toto rodinné prostredie bolo prostredím Tajovského detstva. Keďže v rodnom dome bolo ešte deväť súrodencov, dala matka malého Jozefa na výchovu k svojim rodičom. Šťastné dni detstva prežil Jozef v kruhu starých rodičov Greškovcov. Spomienka na pracovitého starého otca Štefana Grešku, hutníckeho robotníka a domkára, na jeho ľudovú múdrosť a čestnosť zostali pre Tajovského akýmisi opornými bodmi, hodnotami trvalými a nemennými, hodnotami, ktoré tvorili východiskový bod jeho prístupu k životu a svetu. Rodisko sa podpísalo pod jeho národnú uvedomelosť, čo mu pomohlo pri zblížení sa s banskobystrickými národovcami. Národné presvedčenie bolo neskôr dôvodom na časté striedanie učiteľských miest, keďže bolo prameňom nezhôd s vrchnosťou (cirkevnou i štátnou).
  
Štúdium
Po skončení prvých tried ľudovej školy, ktoré navštevoval v Tajove, prešiel Jozef Gregor na žiadosť rodiny študovať do Banskej Bystrice. V Banskej Bystrici začína sa u mladého Tajovského pomalý proces národného uvedomovania. Pod vplyvom vlastných skúseností z prostredia školy, výsmeškov, ktoré musel znášať pre svoj slovenský pôvod, ako aj komolenie maďarčiny od spolužiakov a nezmyselnosť memorovania učebnej látky v maďarčine, začína si uvedomovať nebezpečenstvo maďarizácie. Z Banskej Bystrice odchádza na Učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom. Počas štúdií na tomto ústave číta už ako uvedomelý Slovák diela slovenských básnikov Hollého, Kollára, Sládkoviča a i. Za prejavy svojho národného cítenia sa neraz dostáva do rozporov z profesormi. Len s veľkými ťažkosťami sa mu podarilo doštudovať, ale aj napriek tomu nevzdal sa svojho národného presvedčenia. V tomto období sa pokúšal aj umelecky tvoriť. Začal najskôr veršami. Boli to však len ponášky na ľudovú tvorbu a ľúbostné veršíky.
 
Pôsobenie
V rokoch 1893 – 1904 pôsobil ako učiteľ v Banskej Bystrici, Hornej Lehote a Kolároviciach, 1894 – 1898 v Dohňanoch, Lopeji, Pohorelej a Podlaviciach. Napokon odišiel znovu študovať, tentoraz do Prahy na obchodnú akadémiu, kde jeho štúdium finančne podporovala Českoslovanská jednota. Počas štúdií v Prahe sa stal členom spolku Detvan, zblížil sa s hlasistami aj s českými realistami. Prebúdzal národné povedomie dedinského a robotníckeho ľudu, sústredil sa najmä na odhaľovanie jeho zlého sociálneho postavenia, študoval jeho život (piesne, obyčaje, porekadlá, jazyk) a z neho čerpal hlavnú tematiku vo svojej prozaickej i dramatickej tvorbe. Po štúdiu nastúpil do Vidieckej ľudovej banky, neskôr do Tatra banky, no súčasne pracoval i v Ľudových novinách. V roku1907 sa v Nadlaku oženil s Hanou Lilgovou. Tajovský sa v roku 1912 stal tajomníkom Klubu Slovenskej národnej strany v Martine a počas vojny (roku 1915) redaktorom Národného hlásnika. V tom istom roku bol povolaný k vojsku a odvelený na ruský front, kde však prebehol do ruského zajatia. V Bobrujsku roku 1917 vstúpil do česko-slovenských légií, bojoval s nimi proti nastupujúcej moci sovietov, bol redaktorom Slovenských listov v Kyjeve, od roku 1919 redigoval časopis Slovenské hlasy, po vojne sa vrátil na Slovensko (1920). Po krátkom pobyte v Martine sa usadil v Bratislave, kde bol prednostom legionárskej kancelárie. Roku 1925 bol penzionovaný. V Bratislave žil a tvoril až do smrti. Spolu s manželkou sa stal podporovateľom chudobných začínajúcich autorov. Pochovaný je v rodnom Tajove. Veľká časť života prozaika a dramatika Jozefa Gregora Tajovského je spojená s rodným Tajovom, s Banskou Bystricou a s obcami v jej okolí: Pohorelá, Lopej, Horná Lehota, Podlavice. Citovo priľnul najmä k Tajovu. K rodnému kraju prejavoval lásku a príchylnosť po celý svoj život. Dokázal to i tým, že sa dal pochovať na tajovskom cintoríne, ako si to želala aj jeho manželka spisovateľka Hana Gregorová. Od vstupu do slovenskej politiky a verejného života ako hlasista i prúdista, neskôr čelný predstaviteľ Slovenskej národnej strany podporoval čechoslovakistické tendencie. J.G. Tajovský bol člen výberu Spolku slovenských umelcov i Spolku slovenských spisovateľov. Jozef Gregor - Tajovský je  nositeľ štátnej ceny (1934).

Umelecká tvorba
Naša kultúra má v Jozefovi Gregorovi Tajovskom svojho významného realistického spisovateľa. Tajovský ako nová generácia svojou tvorbou bezprostredne nadväzujú na tvorbu Martina Kukučína a ďalej rozvíjajú jej najpozitívnejšie zložky, t. j. kriticko – realistické  videnie súčasného spoločenského diania, umocňujú sociálne momenty, neľútostne odhaľujú najdôležitejšie a prvoradé príčiny zaostalosti a biedy slovenského človeka. Vstup Jozefa Gregora – Tajovského do slovenskej literatúry bol veľmi skromný, zodpovedajúci jeho kritickému postoju k sebe a k svojej tvorbe. Ako študent začal písať verše. Niektoré  boli uverejnené v Slovenských pohľadoch. Roku 1897 vychádzajú jeho začiatočnícke prozaické práce v knihe skromného názvu Omrvinky. V tom istom roku vydáva aj ďalšiu zbierku čŕt a rozprávok z dedinského prostredia pod titulom Z dediny. Od začiatku zostáva Tajovský vo svojej tvorbe väčšinou verný dedinskému prostrediu, z ktorého pochádzal, a ktoré dôverne poznal. Jeho spätosť s dedinou a so životom prostých dedinský ľudí všetkých spoločenských vrstiev sa prejavuje vo všetkých jeho prózach nielen v štýle a jazyku, ale najmä v hlbokom načrení do duše človeka , v úplnom precítení jeho vnútorných pohnutí a poznaní jeho myšlienkových pochodov, v stotožnení sa s jeho bolesťami a utrpeniami. Tajovský sa svojimi rozprávkami z dedinského prostredia stal psychológom duše slovenského ľudu.

Na ďalší ideový a umelecký rast spisovateľa mal ďalekosiahly vplyv jeho pobyt v Prahe, najmä stretnutie s generáciou hlasistov. V ďalších jeho prácach sa čoraz viac dostávajú do popredia sociálne momenty. Roku 1900 vydáva zbierku Rozprávky, roku 1904 BesedniceRozprávky pre ľud. V týchto poviedkach Tajovský otvorene odhaľuje mnohé neduhy dedinského prostredia, kritizuje najmä alkoholizmu ako jeden z najhorších spoločenských javov, ale nezabúda ani na odhalenie príčin, ktoré k nemu vedú – zaostalosť a bieda. Sociálna tematika a ostrá kritika spoločenského systému, ktorý je hlavnou príčinou katastrofálnej situácie pracujúceho ľudu, vystupuje ostro do popredia hlavne v poviedkach Maco MliečApoliena. Roku 1907 vychádza zbierka Smutné nôty, ktorú autor rozdelil na dve časti. Do prvej časti zaradil volebné poviedky a do druhej úsmevné spomienkové črty zo života dedinského ľudu a najmä príhody zo života starých rodičov. Z týchto poviedok plynie srdečnosť a rodinné teplo (Prvé hodinky, Do konca, Do kúpeľa). V rokoch 1907 – 1915, čiže v období do prvej svetovej vojny vyšli zbierky Spod kosy, TŕpkyZbohom. Črty a poviedky týchto zbierok sú, možno povedať vrcholom Tajovského kriticizmu. Neobchádza sprievodné javy tohto obdobia, ako je vysťahovalectvo, ale predovšetkým stále ostro kriticky odhaľuje biedu spôsobenú vykorisťovaním, biedu v jej otrasných podobách a formách (Mamka Pôstková, Horký chlieb, Na chlieb).

Tak ako Tajovského prózy aj jeho dramatická tvorba znamená veľký prínos pre slovenskú literatúru. Jeho prvé dramatické pokusy pochádzajú už z jeho študentských pražských čias. Prvou uverejnenou pracou z dramatickej tvorby bola komická črta Jej budúci (1897). Roku 1898 vyšla jednoaktovka Sľuby, ktorú autor neskôr rozpracoval a roku 1900 vyšla ako Ženský zákon. Úsmevný, humorne ladený Ženský zákon je vydarenou kritikou viacerých nedostatkov, ktoré sa vyskytujú v dedinskom prostredí, najmä však kritikou mamonárstva. Hra Ženský zákon je horu vyváženou vo všetkých zložkách. Ideovému zámeru autor podriadil aj jazyk a štýl. Krásna ľudová reč postáv ešte umocňuje umelecký dojem celého diela. Roku 1901 vychádza tragicky ladená dráma Nový život a roku 1905 jednoaktovka Matka. Vrcholným dielom slovenskej drámy sa však svojimi umeleckými kvalitami stali Statky – zmätky. Táto dráma vznikla v časoch Tajovského pobytu v Nadlaku a tematicky z tohto prostredia čerpá. Roku 1911 vyšla ešte dráma V službe a jednoaktovky HriechTma. Posledné dve sú kritikou dôsledkov vysťahovalectva. Dramatická tvorba Tajovského z poprevratového obdobia nedosahuje úroveň jeho dovtedajšej dramatickej tvorby. Najväčšiu hodnotu z jeho poprevratovej tvorby majú jeho historické drámy Smrť Ďurka LangsfeldaBlúznivci. V historickej dráme Smrť Ďurka Langsfelda snažil sa Tajovský na pozadí osudu hlavného hrdinu podať pravdivý obraz veľkých udalostí v dejinách Slovákov – revolučných rokov 1848 – 1849. Ďalšia dráma Blúznivci načiera tematicky do obdobia prvej svetovej vojny. Tajovský sa v nej snaží riešiť spoločenské pomery tohto obdobia. Okrem historických hier napísal Tajovský v poprevratovom období spoločenskú hru Jej prvý román, hru Sokolská rodina a bábkovú hru Sova Zuza.
 
Záver
Tajovský uviedol do literatúry postavy a problémy zo sveta najbiednejších, ktoré zatiaľ jej pozornosti unikali. Naplno rozvinul žáner poviedky a črty a doslova zakladateľský význam má jeho dramatická tvorba, čím iniciatívne pôsobil na ďalší literárny vývin. Významné postavenie Jozefa Gregora – Tajovského v slovenskej literatúre je nepopierateľné. Bol realista v živote i vo svojich dielach. Dalo by sa povedať, že jeho dielo bolo veľké pre svoju prostotu. V živote i v literatúre utekal vždy tento veľký dedinčan z veľkomestského prostredia do svojho sveta chalúp, do rodného Tajova. K rodnému kraju prejavoval lásku a príchylnosť po celý svoj život. Dokázal to i tým, že sa dal pochovať na tajovskom cintoríne, ako si to želala aj jeho manželka spisovateľka Hana Gregorová. Aj keď sa o Tajovského živote, ale aj tvorbe učíme na hodinách slovenčiny dúfam, že môj projekt zaujal a každý si v ňom našiel niečo nové čo ešte nevedel. Na záver chcem len povedať, že som hrdá na to, že môžem chodiť do školy pomenovanej po tejto veľkej osobnosti slovenskej literatúry.  
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 10)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021