Peter Karvaš - spisovateľ

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča ivana123
Typ práce: Referát
Dátum: 08.01.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 068 slov
Počet zobrazení: 8 818
Tlačení: 522
Uložení: 512
Peter Karvaš - náš rodák a spisovateľ

Úvod
Peter Karvaš bol významný slovenský spisovateľ a najmä banskobystrický rodák. Do povedomia  sa zapísal ako jeden z najvýznamnejších autorov modernej slovenskej literatúry. V tejto práci sa budem venovať jeho životu, oboznámim vás s jeho tvorbou a rozoberiem niektoré jeho významné diela.
 
1 Život
Narodil sa 25.4. 1920 v Banskej Bystrici v rodine lekára Ferdinanda Karvaša (pôsobil ako praktický lekár na Hornej ulici v BB, rasovo prenasledovaný, obeť fašistického teroru, po potlačení SNP bol s manželkou zaistený, väznený a popravený v Nemeckej). Jeho matka Karola Skutecká- Karvašová (dcéra známeho maliara Dominika Skuteckého) bola akademickou maliarkou.
Do gymnázia chodil v rodisku (1930-1938), po maturite začal študovať v Prahe, ale kvôli vojnovým udalostiam musel štúdiá čoskoro zanechať.
V prvých rokoch vojny bol ako rasovo prenasledovaný internovaný v pracovnom tábore (1941-1942). V rokoch 1944-1945 sa zapojil do protifašistického odboja (v r. 1944 ako hlásateľ Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici a neskôr ako partizán).

Po skončení vojny ukončil vysokoškolské štúdiá na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil vo viacerých profesiách, okrem iného bol  dramaturgom, redaktorom významného literárneho časopisu Kultúrny život a pedagógom na VŠMU. V roku 1968 zaujal kritický postoj k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa,  preto ( i pre odvážny, kritický tón jeho divadelných hier z druhej polovice 60-tych rokov) sa dostal na tzv. čiernu listinu, dlhé roky nesmel publikovať, jeho hry boli stiahnuté z programu divadiel.
 V r. 1974-1980 bol pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v Bratislave. Od r.1980 žil na dôchodku, zomrel v Bratislave 28.11. 1999.
 
Peter Karvaš vystupoval aj pod pseudonymami Jakub Riečan, Peter Bystrík, P. Bystrický, Ján Róbert Lipka, Jozef Repka,... .

2 Prozaická tvorba
Prozaická tvorba Petra Karvaša je po žánrovej i tematickej stránke rôznorodá a bohatá: písal romány, novely, poviedky, cestopisné reportáže.
 Preslávil sa najmä ako vynikajúci satirik, autor mnohých humoresiek a satirických poviedok. V nich pomocou irónie, humoru, satiry a paródie kritizoval rozličné negatívne javy socialistickej spoločnosti a poukázal na deformácie v medziľudských vzťahoch. Jeho humoristicko - satirické krátke prózy vyšli vo viacerých súboroch, patria k nim napr. knihy Čert nespí (1954), Čertovo kopýtko (1957), Maľovať čerta na stenu (1970), Humoresky a iné kratochvíle (1984), Nové humoresky a iné kratochvíle (1986), Posledné humoresky a iné kratochvíle (1989) a mnohé ďalšie.
 
3 Dramatické diela
Písal ich paralelne s prózou. Nekládol v nich dôraz na zobrazenie príbehu, ale na analýzu závažných mravných, filozofických a politických otázok. Sústredil sa hlavne na tematiku 2. svetovej vojny a na kritické zobrazenie obdobia kultu osobnosti. Svoju výpoveď bol často nútený zahaliť do formy podobenstiev, alegórií a metafor. Takmer každá jeho divadelná hra vyvolala živý, neraz protirečivý ohlas (často sa stretával i s nepochopením).
Ako dramatik sa prvýkrát predstavil v rokoch 2.svetovej vojny niekoľkými komediálne ladenými rozhlasovými hrami (napr. Hanibal pred bránami- 1943; Spolok piatich „P“- 1945 a ďalšie, niektoré z nich prepracoval v prvých povojnových rokoch na divadelné hry).
 
4 Tematika 2.svetovej vojny
Vojnovej a povstaleckej tematiky sa týkali aj ďalšie dve Karvašove  diela: triptych Bašta (1948) a hra Návrat do života (1949). Hra Bašta je dramatickým triptychom s povstaleckou tematikou. V troch samostatných obrazoch zachytáva povstanie ľubietovských baníkov v 17.storočí, boj slovenských povstalcov v r. 1848-49 a SNP v r.1944. Hra Návrat do života sa zaoberá problematikou koncentračných táborov a tých ľudí, ktorí ich prežili. K tematike 2.svetovej vojny sa Karvaš opätovne vrátil v drámach Polnočná omša (1959) a Antigona a tí druhí (1961). Obidve hry sa vyznačujú vysokou umeleckou náročnosťou. Rozoberajú otázku mravnej zodpovednosti jednotlivca za svoje skutky, otázku, prečo sa jedni dokážu vzoprieť zlu, kým iní sa ochotne stavajú do jeho služieb.

Hra Polnočná omša rozpráva o rodine, ktorej členovia sa stali prisluhovačmi fašistickej moci, nepriamo zavinili smrť mladšieho syna, partizána Ďurka, a predsa boli presvedčení, že oni „majú svedomie čisté a každému sa môžu podívať do očú“. Hra vzbudila veľkú pozornosť a rozvinula sa okolo nej rozsiahla diskusia. Kritika ju spočiatku odsúdila pre „znesvätenie ideálov Povstania“, neskôr  zase hru vyzdvihovala ako vzorovú ukážku realizmu v socialistickom umení. Táto dráma sa skladá z troch dejstiev a prológu. Jej dej sa odohráva na Vianoce roku 1944 v povstaleckej oblasti na kraji mesta v dome Kubišovcov.

Dej hry Antigona a tí druhí sa odohráva v prostredí nemeckého koncentračného tábora. Nastoľuje- tak ako i ďalšie Karvašove hry- všeobecné morálne otázky. Na paralelu so Sofoklovou tragédiou Antigona poukazujú podobne znejúce mená, využitie chóru a najmä základný motív hry – porušenie príkazu (tu zákazu pochovania umučeného väzňa).
 
5 Divadelné hry
Jeho divadelným debutom bola hra Meteor (1945). Aj táto hra, i keď sa tematicky viaže k obdobiu 2.svetovej vojny, má skôr mysliteľský a symbolický charakter. Divadelné hry Petra Karvaša  z 1.polovice 50-tych rokov boli poznačené schematizmom. Snažil sa v nich – viac z donútenia než z presvedčenia – vyhovieť normám socialistického realizmu (Ľudia z našej ulice-1951; Srdce plné radosti- 1954; Pacient stotrinásť- 1955).
 
Divadelné hry Petra Karvaša nadobúdali v 60-tych rokoch stále kritickejší charakter. Obdobie kultu osobnosti a totalitné praktiky socialistického režimu odsúdil v dielach Jazva, Veľká parochňa, Experiment Damokles, Absolútny zákaz. V týchto hrách využil Karvaš i podnety súčastnej svetovej literatúry – odráža sa v nich najmä vplyv existencializmu a absurdného divadla.

Hra Jazva (1963) je obrazom atmosféry udavačstva, upodozrievania a strachu v 50-tych rokoch. V tom čase sa hocikto mohol stať obeťou neodôvodnených obvinení.  Hra rozpráva o osude vedca S. Ondruša, ktorého nespravodlivo obviní jeho asistent a o stráca postavenie a spolu s rodinou je perzekvovaný.
V tragikomickej groteske Veľká parochňa (1964) odsudzuje Karvaš pomocou alegórie (súperenie vlasatých a holohlavých) akúkoľvek podobu diskriminácie, totality a násila. Hra vo veľkej miere využíva postupy absurdného divadla.
Karvašova spoločenská kritika vyvrcholila v hrách Experiment Damokles (1966) a Absolútny zákaz (1969). Podal v nich jednoznačne negatívny obraz súčasnej socialistickej spoločnosti.  V hre Experiment  Damokles stvárnil na príklade malého mestečka celú súvekú spoločnosť a jej nedostatky.

Základným motívom hry Absolútny zákaz je absurdné úradné nariadenie- zákaz dívať sa z okna. Autor tu rozvíja podobenstvo o nemožnosti existencie v spoločnosti, ktorá celkom obmedzuje slobodu jednotlivca. Táto hra bola ponímaná ako úplné popretie ideových zásad socializmu, a preto ( i kvôli jeho postoju k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy v r.1968 do Československa) bol Karvaš násilne umlčaný. Hru stiahli z programu divadiel a autor dlhé roky nemohol publikovať.

Divadelné hry, ktoré napísal v čase zákazu publikácie, vydal o pätnásť rokov neskôr  v súbore Sedem hier (1987). Vo viacerých z týchto hier sa vracia k tematike vojny a SNP, skúma problém viny jednotlivcov, ktorí sa nejakou formou počas vojny previnili (Dvadsiata noc, Súkromá oslava), zobrazuje rozpory, strach a vzájomnú nedôveru medzi partizánmi (Nultá hodina), v ďalších podáva satirický obraz každodenného života (Nebo- peklo, Zadný vchod). Ako jednu z posledných napísal komédiu s prvkami absurdity Vlastenci z mesta YO čiže Kráľovstvo za vraha (1987, premiéra až v r.1995).
Prózy a drámy Petra Karvaša vyšli v početných prekladoch, boli preložené aj do angličtiny, francúzštiny, taliančiny a iných jazykov.

Záver
Peter Karvaš patril k spisovateľom neobyčajnej tvorivej aktivity- bol prozaikom, satirikom, dramatikom a divadelným teoretikom. Jeho literárne dielo je mimoriadne rozsiahle, čo som sa vám snažila priblížiť aj v mojej práci a vyzdvihnúť mnohé jeho diela, ktoré významne prispeli k slovenskej literatúre.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 1)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019