Grécka mytológia
Grécka mytológia
Antická grécka literatúra
Antika je súhrnný
názov pre grécky a rímsky starovek (lat. Antios = starý, starobylý) a jeho kultúru. Antická literatúra je najstaršou, súčasne veľmi
významnou a svojim vplyvom dodnes pôsobiacou epochou v literárnej tvorbe Európy.
ZNAKY:
- je prvou európskou
literatúrou
- trvanie – 9.storočie p. n. l. - 5.storočie n. l.
- tematickým zdrojom tvorby bola mytológia, história a súčasnosť
– život človeka
- diela sú písané v nárečiach, ale boli si natoľko blízke, že si Gréci z rôznych častí rozumeli
-
najstaršie diela sú datované do 9.storočia p. n. l. a sú nimi eposy Ilias a Odysea; vznikli zo starých gréckych mýtov, ktoré upravil slepý
básnik Homér; majú vyše 10 000 veršov a pôvodná interpretácia bola sprevádzaná hrou na hudobné nástroje; obidve sú späté s reálnou
skutočnosťou – Trójskou vojnou.
- rozvíjali sa všetky literárne druhy, najviac vynikala dráma
- dejiny Grécka boli ovplyvnené
neustálymi vojnami (medzi gréckymi mestskými štátmi, Grécko-Perzské vojny a Peloponézska vojna) ktoré sa neskôr prejavili aj v dielach
jednotlivých autorov
Mytológia, mýtus
Mýtus alebo báj je epický
útvar, v ktorom sa podáva ľudový (z vedeckého pohľadu primitívny) výklad o jave či veci, ktorý/-á človeka nabáda k premýšľaniu a nie
je samozrejmý/-á. Súbor mýtov (najmä určitého etnika či národa) sa
nazýva mytológia či bájoslovie.
Ľudia v mýtoch vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku
života na Zemi, o prírodných úkazoch (búrka, blesky), o striedaní ročných období, o vychádzaní a zapadaní slnka a podobne. Vo svojich
predstavách pripisujú ľudia nevysvetliteľné javy bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam (vílam, škriatkom). Ľud si mýtami
vysvetľuje aj vznik názvov krajín, morí, kvetov. Mýty sa tradovali z pokolenia na pokolenie. Považujú sa za najstaršiu podobu ľudovej
prózy. Rozdeľujeme ich do niekoľkých skupín:
1. báje o pôvode neba a zeme,
2. báje o pôvode človeka, zvierat, rastlín,
názvov
3. báje o objavoch vecí, remesiel, vied a umení,
4. báje o predkoch, hrdinoch národných kultúr, obrancoch rodu.
Grécka mytológia
Grécke náboženstvo nebolo monoteistické ako väčšina dnešných. Staroveký Gréci uctievali
pomerne veľké množstvo rôznych bohov a polobohov. Niektorý boli uctievaný na celom území ( napr. Zeus, Athéna, Héra,... ) a pokladali sa
za najvyššie božstvo. Iní boli špecifický len pre niektoré oblasti a v niektorých prípadoch sa dokonca stávalo, že väčšie sídlo malo
aj svojich vlastných bohov. Ich rodostrom mali Gréci prepracovaný do detailov. Kto bol koho syn, matka, manžel...podobne to bolo aj s povahami
jednotlivých obyvateľov Olympu.
Grécky bohovia sa veľmi líšili od dnešnej predstavy Boha. Mali povahy podobné ľudským
a veľakrát zostupovali na Zem v rôznych podobách aby pomáhali ale veľa ráz tiež škodili. Nebolo ojedinelé ani to, aby boh počal so
smrteľnou ženou dieťa (poloboha). S tohto dôvodu sa Gréci svojich božstiev rovnako báli ako ich milovali. Hovorilo sa, že bohovia ľudom
závideli ich smrteľnosť a hrátkami s ľudskými životmi si spríjemňovali dlhé chvíle svojho večného života.
Vznik sveta (kozmogónia)
Na počiatku bol Chaos: bezodná prázdnota alebo zmätok živlov; a prvou pôsobivou silou na
svete bol Eros, „Láska“. Z chaosu sa zrodili Nyx, Erebos, Tartaros a Gaia, „Zem“, ktorá porodila Urana, „Nebo“. Títo dvaja boli
manželia. Potom Uranos objal Gaiu, a z tohto objatia vznikli Hekatoncheirovia, „storukí obri“, (Briareos, Kottos a Gyes). Ich potomkami
boli Kyklopi, „guľatookí“ obri, (Brontes, Steropes a Arges), ktorí mali jediné guľaté oko uprostred čela. Oni zhotovujú Diovi blesky vo
svojich podzemných dielňach pod vedením Hefaista. Sám Uranos sa zhrozil nad svojimi príšernými deťmi; spútal ich a zvrhol do Tartaru,
priepasti rovnako vzdialenej od Zeme ako Zem od Neba.
Olymp
GAIA – bohyňa zeme a sama Zem.
Bola matkou všetkého, čo na zemi žilo a rástlo
ÚRANOS - boh neba a samo nebo, prvý vládca nad svetom po prvopočiatočnom
Chaose. Zrodil sa bez otca z matky zeme Gaie, a keď ovládol svet, spojil sa s ňou v manželstve.
ZEUS najvyšší boh
starých Grékov. Nevládol od večnosti. Na radu svojej matky a s pomocou niektorých bohov a Titánov zvrhol z trónu svojho otca a oslobodil z jeho
útrob svojich súrodencov. Tým sa začala jeho vláda. Hoci bol Zeus absolútnym vládcom, nevládol celkom neobmedzene. Ostatní bohovia a i ľudia
mali svoju vôľu a slobodu. Nad všetkými bohmi a ľuďmi, i nad samým Diom, vládlo ešte niečo vyššie, nevyspytateľné a nezmeniteľné :
osud. Jeho sídlo Gréci umiestnili na horu Olymp.
HÉRA – Diova sestra a manželka, bohyňa sobášov a pôrodov; symboly:
ľalia, krava, páv
POSEIDÓN - Diov brat, boh morí a prameňov; symboly: trojzubec, kôň, ryba
ATHÉNA – dcéra Dia a Métis, bohyňa dôvtipu, umenia a remesiel, mieru a vojny; symboly: štít, kopija, oliva, sova
APOLLÓN - Apolón syn Dia a Léto, dvojička Artemis, boh slnečného svetla, veštby, poézie, hudby.
ARTEMIS – dcéra Dia a Léto, bohyňa zveri, lovu, rastlín, detí, mesačného svitu; symboly: céder, laň, strieborný luk
HÁDES - Hádes Diov brat, boh podsvetia a strážca mŕtvych
AFRODITA – bohyňa lásky a krásy, najkrajšia z bohýň
antických mýtov. Gréci jej zasvätili myrtu, ružu, jablko, mak, holubicu, delfína, lastovičku a lipu
EROS - objavil sa po zrode
Gaie a Urana, pomocník Afrodity, boh spôsobujúci príťažlivú silu (aj) lásky svojimi šípmi
ARÉS - syn Dia a Héry, boh
vojny. Pre vojnu vedenú múdro a teda vojnu víťaznú bola symbolom Palas Aténa. Pre vojnu vedenou slepou zúrivosťou, a teda neistú, bol bohom
Arés.
HÉFAISTOS - syn Dia a Héry, boh ohňa a kováčstva, zbrojár bohov a staviteľ príbytkov bohov. Na Olympe si zriadil
kováčsku dielňu, kde vyrábal zbroj nielen pre bohov, ale i ľudských hrdinov.
HESTIA- bohyňa rodinného krbu. Rozhodla sa
zachovať večné panenstvo. Tak Zeus rozhodol, že sa stane ochrankyňou domáceho kozubu, rodiny. Pre Grékov bola rodinou aj obec i štát, takže
sa nakoniec stala ochrankyňou obcí i štátov.
DIONÝZOS - syn Dia, boh vína, plodnosti, úrody a divadla; symbol: vínna réva
Frazeológia (frazémy)
- sa zaoberá štúdiom frazeologických jednotiek, spadá pod oblasť lexikológie
Frazeologická jednotka( = frazeologizmus, frazéma) je ustálené slovné spojenie s obrazným významom
Frazeológia v gréckych
mýtoch
Pandorina skrinka (Pandóra)
Pandóra bola manželkou Titána Epiméthea, ktorého prinieslo na svet zlo a
utrpenie. Hovorí sa, že Pandórin príbeh je mýtickým vyjadrením známej skutočnosti, že všetko zlo na svete pochádza od ženy. Ale...
Pandóra bola len prostredníčkou, po ktorej poslali zlo na svet sami bohovia a to už nie je svojvôľa. Takto spracoval starý mýtus o Pandóre v
8. alebo 7. storočí pred n. l. Hésiodos a tak to po ňom opakovali starovekí i novovekí básnici. Už starogréckou múdrosťou v bájach bolo
vyslovené, že Titán Prométheus, priateľ a ochranca ľudstva, naučil ľudí používať oheň, vyrábať nástroje, obrábať pôdu, stavať
domy, liečiť choroby, čítať, písať a rátať... tak nastal na svete šťastný život. Ľudia sa stali rozumní a zároveň mocní až tak,
že sa prestali báť bohov. To sa samozrejme znepáčilo najvyššiemu bohu Diovi, rozhodol sa zoslať na ľudí zlo, aby im aspoň strpčil
život, keď ich už nemohol zahubiť, aj keď si to želal. Rozkázal bohu Héfaistovi, aby zhotovil z hliny a vody krásnu dievčinu, vdýchol do
nej život a požiadal ostatných bohov, aby ju bohato obdarovali a bohovia pri svojej veľkorysosti jej okrem vzácnych darov dali aj tie, ktorých
sa chceli zbaviť. Zeus dal dievčine meno Pandóra („Obdarovaná všetkými darmi“) a rozkázal bohu Hermovi, aby ju aj s týmito všetkými
darmi, uzavretými do pevnej skrinky, odviedol na svet k Prométheovmu bratovi Epimétheovi. Diovo želanie sa splnilo: Epimétheus sa do Pandóry
zaľúbil a bez ohľadu na Prométheovo varovanie sa s ňou oženil. Pandórina osudná skrinka neostala dlho pod zámkom. Ako ju otvorili, o tom sú
dve verzie; podľa jednej prehovoril na to Pandóru Epimétheus, podľa druhej ju Pandóra otvorila zo zvedavosti sama. Ale tak či onak, len čo
nadvihla jej veko, okamžite z nej vyleteli všetky biedy, zlá, choroby, utrpenia, útrapy a rozleteli sa po svete. Pandóra veko skrinky síce
rýchlo zatvorila, ale v skrinke zostalo len to, čo zlá a utrpenia zatlačili na samé dno, teda Nádej.
Pandorina skrinka sa stala symbolom zhubného daru a pôsobiska zla.
Otvoriť Pandorinu skrinku znamená
priviesť zlo, chorobu, biedu, útrapy....
Tej najkrajšej
V Malej Ázii sa nachádzalo mesto Trója, ktorého
vládcom bol kráľ Priamos. Jeho žene sa raz prisnil sen, že sa jej narodilo dieťatko, no keď ho chcela vziať do náručia, premenilo sa na
horiacu fakľu, plamene preskočili na hrad a nakoniec sa zapálilo celé mesto. Veštec im vysvetlil sen tak, že kráľovná porodí syna a jeho
pričinením bude zahubené celé mesto. Keď sa kráľovnej narodil syn, poslali sluhov, aby ho pohodili v lese, nech ho zožerie divá zver.
Opustené dieťa našla medvedica a vychovávala ho spolu so svojimi mláďatami. Raz našli v lese pastieri malého chlapca, ktorý nevedel
rozprávať a vzali si ho k sebe, aby im strážil stáda. Dali mu meno Paris.
Jedného dňa Paris strážil ovce a hral na píšťale, keď k
nemu prišli tri bohyne: Héra - manželka Dia, Aténa - bohyňa múdrosti a ochrankyňa smelých a Afrodita - bohyňa lásky a krásy.
Doniesli so sebou jablko, na ktorom bolo napísané „Tej najkrajšej“. Jablko im podhodila bohyňa sváru, pretože nebola pozvaná na svadbu
kráľa Pelea a morskej bohyne Thetis, tak chcela z pomsty spôsobiť roztržku medzi bohyňami. Bohyne chceli, aby vybral spomedzi nich
najkrajšiu. Aténa mu sľúbila, že ak vyberie ju, bude najslávnejším vojvodcom. Bohyňa Héra mu sľúbila moc a Afrodita najkrajšiu ženu na
svete. Paris si vybral Afroditu. Týmto obchodným rozhodnutím si Paris pohneval Heru a Aténu získal lásku Heleny. A to bol začiatok konca
Tróje.
Jablkom sváru = dôvod nedorozumení, hádok a nepriateľstva.
Sizyfos
Ľstivý
kráľ Sizyfos založil mesto Korint a postavil Korintský hrad. Hrad však nemal prameň. Sizyfos sa dopočul o spore medzi riečnym bohom Azopom a
Diom. Azopos hľadal Dia, no ten sa pred ním ukrýval. Sizyfos zistil, kde sa Zeus ukrýva, a tak zašiel za Azopom. Prezradil mu miesto úkrytu Dia
a na oplátku sa Azopos dotkol skaly pri hrade a stade začala tiecť rieka. Riečny boh vyhľadal Dia, no zabudol, že ten vládne nad bleskami. Zeus
mrštil do blížiaceho sa Azopa blesk a spálil ho. Rieka, do ktorej spadli pozostatky Azopa, odvtedy prinášala aj kúsky uhlia.
Keď
Zeus zabil Azopa, obrátil svoj hnev aj na Sizyfa. Prikázal Smrti, aby ho odviedla do ríše tieňov. Ako tak stál Sizyfos na hradbách, zbadal
prichádzajúcu Smrť. Zobral dva povrazy a pri dverách ju zviazal. Zavrel ju do komnaty a celkom na ňu zabudol. Na svete však prestali umierať
ľudia, zvieratá. Dokonca vtáci zasiahnutí šípom pokračovali v letku ďalej.
Zeus si zavolal boha vojny Área a poslal ho oslobodiť
Smrť. Áres vtrhol do komnaty a priateľku Smrť pustil na slobodu. Svet sa opäť vrátil do starých koľají.
Sizyfos vedel, že smrť
nad ním zvíťazí, preto povedal manželke, aby ho po smrti nepoctila žiadnymi posmrtnými obradmi. A naozaj, znovu sa ocitol v podsvetí.
Manželka ho poslúchla a telo nechala tak. V ríši večných temnôt naschvál bedákal, že manželka na neho zabudla. Okolité tiene ho ľutovali,
až ho Persefona pustila na zem pripomenúť manželke povinnosť.
Keď prišiel na svet, o ostatné sa nestaral, len si manželku nevedel
vynachváliť a hodoval, koľko len vládal. Kráľ Sizyfos zodvihol čašu na prípitok. Smrť stojaca za ním mu odtrhla čašu od úst a po druhý
raz ho odviedla do podsvetia, tentokrát navždy.
Sizyfa stihol krutý trest. Musí váľať do kopca balvan mramoru, a keď je už na
skoro vrchole, balvan sa skotúľa späť na začiatok. Znova a znova musí Sizyfos opakovať márnu robotu a jeho utrpenie nikdy neskončí.
Sizyfovská práca = ťažká a namáhaná práca, ktorá je úplne zbytočná.
Achillova päta
Achilles bol
najstatočnejším bojovníkom trójskej vojny. Umožnila mu to skutočnosť, že jeho matka (morská bohyňa Thetide) ho po narodení ponorila do
posvätnej rieky Styx, aby sa stal nezraniteľným. Päta, za ktorú ho pri danom akte matka držala, však zostala suchá a stala sa tak jediným
zraniteľným miestom na Achillovom tele. A práve tam ho zasiahla smrtiaca Paridova strela.
Achillova päta = ľahko
zraniteľné miesto.
Nosiť sovy do Atén
Atény totiž patrili na sklonku antiky medzi najvýznamnejšie
strediská kultúry, umenia a vedy; a sova, vták zasvätený patrónke tohto mesta, bohyni múdrosti Aténe, predstavovala symbol múdrosti a
charakteristický znak Atén. Importovať teda sovy, symboly múdrosti do Atén, strediska vzdelanosti, by bolo asi také nezmyselné, ako hrach na
stenu hádzať, vodu sitom prelievať alebo drevo do lesa nosiť.
Nosiť sovy do Atén = robiť niečo, čo je zbytočné,
neefektívne
Danajský dar
Tento frazeologizmus sa viaže Grékov - Danajcov, ktorí pri obliehaní Tróje nechali
pred Trójou ako dar veľkého dreveného koňa, v ktorom boli ukrytí vojaci. Pretože Gréci neboli nablízku, Trójania koňa presunuli do vnútra
hradieb. Ukrytí vojaci otvorili bránu mesta a touto ľsťou po niekoľkoročnom obliehaní Tróje ju dobyli.
Danajský
dar = dar prinášajúci nešťastie, skazu, ľstivosť.
Niektoré grécke mýty sa dodnes zachovali aj v iných podobách ako sú
frazeologizmy. Napríklad Pygmaliónová nevesta bola inšpiráciou pre anglického spisovateľa Georga Bernarda Shawa (medzivojnová literatúra
1918-1945) k napísaniu románu Pygmalion, ktorý sa stal základom muzikálu My Fair Lady.
Pygmaliónová nevesta
Pygmalionová nevesta - sochár Pygmalion si vymodeloval sochu krásnej ženy, ktorá bola taká krásna, že sa do nej zamiloval. Keď Bohyňa
Afrodita videla ako sa trápi tak sa zľutovala a vdýchla soche dušu.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta