Ženy, ktoré získali Nobelovu cenu za literatúru
Ženy, ktoré získali Nobelovu cenu za literatúru
1. Nobelova cena
1.1. Čo je Nobelova cena?
Nobelova cena je ocenenie, ktoré je každý rok udeľované za
vedecký prínos alebo objav významná pre ľudstvo. Udeľuje sa v piatich kategóriách: fyzika, medicína, chémia, literatúra, prínos pre mier
a tiež sa udeľuje aj cena za ekonómiu. Tá sa však za Nobelovu cenu nepovažuje.
Nobelova cena sa udeľuje na základe poslednej vôle
švédskeho vedca, objaviteľa dynamitu, Alfreda Nobela.
Ceny sa udeľujú od roku 1901. Od roku 1902 väčšinu týchto cien odovzdáva
švédsky kráľ 10. decembra v Štokholme. Nobelova cena za mier sa odovzdáva 10. decembra v Oslo. Mená držiteľov cien sa zverejňujú skôr,
a to v priebehu októbra.
1.2. Aké kategórie Nobelovej ceny
poznáme?
Pôvodne udeľované ceny:
· Nobelova cena za fyziku- udeľuje ju švédska Kráľovskou akadémiou vied
·
Nobelova cena za chémiu- udeľuje ju švédska Kráľovská akadémia viet
· Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu- udeľuje ju
inštitút Karolinska
· Nobelova cena za literatúru- udeľuje ju švédska akadémia
· Nobelova cena za mier- udeľuje ju komisia
nórskeho parlamentu
V roku 1968 sa Švédska národná banka rozhodla založiť cenu za ekonómiu. Jej názov je Cena Švédskej
banky za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela, udeľuje ju švédska Kráľovská akadémia vied a peňažná časť ceny sa nevypláca z Nobelovho
fondu, teda technicky to nie je Nobelova cena.
V jednom roku môže byť Nobelových cena rozdelená aj medzi viac osôb v jednej kategórii
a cena sa nesmie udeliť posmrtne(in memoriam), s výnimkou, keď držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdaním ceny.
Toto pravidlo platí od roku 1974.
1.3. Čo obsahuje Nobelova
cena?
Držiteľ Nobelovej ceny dostane medailu, diplom a má nárok na finančnú odmenu vo výške 10 miliónov švédskych
korún(854 000€). Táto finančná odmena mala pôvodne umožniť pokračovanie vo výskume či práci bez zháňania financií. Tento dôvod dnes
už nie je aktuálny.
Medaila má na líci portrét A. Nobela s nápisom udávajúcim dátumy jeho narodenie a smrti v latinčine:
NAT-MDCCC XXXIII OB-MDCCC XCVI. Na rube je motív príslušnej ceny a nápis. Okrem toho je ešte na medaile vyryté meno nositeľa.
Diplom je
zvyčajne unikátne grafické dielo a diplomy nemajú jednotnú podobu. Na diplomoch za fyziku, chémiu, medicínu a literatúru je aj krátke
odôvodnenie, za čo bola cena udelená.
2. Nositeľky Nobelovej ceny za literatúru
2.1. Ktoré ženy boli ocenené Nobelovou cenou za literatúru?
Nobelovu cena za literatúru
získalo doteraz dvanásť žien:
· Selma Lagerlöfová- v roku 1909
· Grazia Deleddová- v roku 1926
· Sigrid Undsetová-
v roku 1928
· Pearl S. Bucková- v roku 1938
· Gabriela Mistralová- v roku 1945
· Nelly Sachsová- v roku 1966
·
Nadine Gordimerová- v roku 1991
· Toni Morrisonová- v roku 1993
· Wisława Szymborska- v roku 1996
· Elfriede Jelineková-
v roku 2004
· Doris Lessingová- v roku 2007
· Herta Müllerová- v roku 2009
2.2.
Selma Ottilia Lovisa Lagerlöfová
Selma Ottlilia Lovisa Lagerlöfová sa narodila 20. novembra 1858
v Mårbacke vo Švédsku. Selma sa narodila v rodine statkára a dôstojníka. Svoju mladosť prežila v západošvédskom Värmlande, čo sa
značne odzrkadlilo aj v jej dielach. Selma študovala na dievčenskom lýceu v Štokholme, potom vyštudovala Vyšší seminár pre učiteľky
a v roku 1885 začala aj napriek nesúhlasu rodiny vyučovať na dievčenskej škole v Landskorne. Popri tom sa venovala aj písaniu a v roku
1889 začali vznikať prvé kapitoly jej románu Gösta Berling. Dokončila ho v roku 1891. Tento román sa dnes považuje za najromantickejšie
dielo švédskej literatúry. Selmu Lagerlöfovú zaraďujeme medzi švédskych novoromantikov. Nobelovu cenu za literatúru získala v roku 1909.
Medailu, ktorá je súčasťou ceny, poslala Selma na začiatku 2. svetovej vojny fínskej vláde, aby im pomohla zhromaždiť peniaze na boj proti
Sovietskemu zväzu. Fínska vláda sa cítila dotknutá a tieto peniaze získali iným spôsobom a medailu jej vrátili. Od roku 1991 je jej
portrét na švédskej dvadsaťkorunovej bankovke.
Selma Lagerlöfová zomrela 16. marca 1940.
V jej diele sa vyskytujú nadprirodzené
a rozprávkové bytosti, ale aj romantický hrdinovia.
Dielo:
· Gösta Berling- 1891
· Neviditeľné putá- 1894
· Jeruzalem- má dve časti- 1901 a 1902
· Poklad pána Arneho- 1904
· Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po
Švédsku- 1906-1907, je to vlastne cestopis po Švédsku, ktorý napísala na objednávku pre potreby švédskych škôl a táto kniha slúžila ako
učebnica vlastivedy pre švédske deti
· Mårbacka- 1922
· románová trilógia:
· Löwensköldov prsteň 1925
·
Charlotte Löwensköld- 1925
· Anna Svärdová- 1928
· Denník Selmy Ottilie Lovisy Lagerlöfovej- 1932
2.3. Grazia Deleddová
Grazia Deleddová sa narodila v roku 1871 v meste Nuoro
v Taliansku. Narodila sa v početnej meštianskej rodine na Sicílií. Nemala žiadne vzdelanie okrem základného, učila sa samoštúdiom. Písala
od detstva a jej poviedky boli uverejňované v rôznych časopisoch. Po tom ako sa vydala sa spolu s manželom presťahovali do Ríma. Tu sa mohla
vo svojej spisovateľskej činnosti ešte viac zdokonaľovať. V roku 1926 dostala Nobelovu cenu za literatúru. Základnou inšpiráciou pre jej
tvorbu boli príbehy a povesti z jej rodnej Sardínie. Písala romány a divadelné hry. V jej dielach je viditeľný vplyv verizmu. V jej
dielach môžeme pozorovať aj ťarchu viny ako dôsledok životnej reality, hýbadlo dobra a zla, lásky a nenávisti, tragiku každej ľudskej
nádeje, stroskotávanie ľudských plánov a lámanie dobrých úmyslov, ktorými je vydláždená pekelná dlažby. Grazia Deleddová zomrela
v roku 1936.
Dielo:
· Eliáš Portolu- 1903, román, jej vrcholné dielo, dráma hrdinu zamilovaného do bratovej ženy,
láska spojená s pocitom viny a výčitkami
· Rozmary osudu- 1904, román predstavuje život a smrť človeka ako bezvýznamný
a nedôležitý, život znamená vinu a vykúpenie
· Cestou zla- 1906, román- príbeh lásky a zrady
· Brečtan- 1908, román
o žene, ktorá je z lásky k svojmu milencovi schopná aj vraždiť
· Holuby a jastraby- 1912
· Cosima, skoro Grazia- posmrtne
1937, autobiografický román
2.4. Pearl S. Bucková
Rodným menom Pearl
Comfort Sydenstrickerová sa narodila 26. júna 1892 v Západnej Virgínii ako štvrté zo siedmich detí. Jej otec bol misionár a keď mala Pearl
3 mesiace. Celá rodina sa presťahovala do Číny. V roku 1910 odišla naspäť do Ameriky, kde vyštudovala psychológiu na dievčenskej škole.
Z Ameriky sa musela kvôli chorobe jej matky vrátiť späť do Číny. Tak ako jej rodičia, aj ona pôdobila ako misionárka. V roku 1917 sa
vydala a spolu s manželom sa usadili v meste Nanking. Manželstvo bolo od začiatku dosť problémové a tieto problémy znásobilo narodenie
dcéry, ktorá bola mentálne retardovaná. Aj napriek tomu sa Pearl rozhodla adoptovať si dievčatko a neskôr pribudli ešte ďalšie deti
z detských domovov. To však manželstvo nezachránilo a v roku 1935 skončilo rozvodom. Neskôr sa znovu vydala a presťahovala do Ameriky. Jej
spisovateľská kariéra sa začala prispievaním do rôznych časopisov. Jej knihy mali vplyv na postoj Američanov k čínskej otázke. V roku
1938 dostala Nobelovu cenu za literatúru. Zomrela v roku 1973.
Dielo:
· Východ a západ- 1930
· Hlinený
dom- trilógia
o Dobrá zem- 1931- Pulitzerova cena
o Synovia- 1932
o Rozdelený dom- 1935
· Prvá žena- 1933, zbierka
poviedok
· Matkin osud- 1934, zbierka poviedok
· Bojujúci anjel- 1936, kniha spomienok na otca
· The Exile- 1936, biografické
dielo
· Vlastenec- 1937, román o stretnutí čínskeho intelektuála s japonskou kultúrou i agresiou voči Číne
· Dračie semeno-
1942, román o boji Japoncov s Číňanmi počas 2. svetovej vojny
· Sľub- 1943, pokračovanie Dračieho semena
· Pavilón žien-
1946, román zaoberajúci sa otázkou žien v Číne
· Hrdé srdce- 1938, román o sochárke, ktorá chcela byť zároveň matkou
·
Príbeh jedného manželstva- 1943
· Zostala som dieťaťom- 1966, autobiografický román
3. Rozbor
diela
Vybrala som si dielo od Selmy Lagerlöfovej- Gösta Berling
· Próza, román zložený zo samostatných noviel
·
Postavy a ich charakteristika:
o Gösta Berling- krásny, očarujúci, vysoký, štíhly, vyzeral veľmi mlado, zosadený kňaz,
alkoholik, na začiatku je sukničkár, na ničom mu nezáleží a jediné čo chce, je umrieť, no na konci je z neho celkom iný človek, akoby sa
v ňom bili dve úplne odlišné osoby
o Margareta Celsingová- majorka na Ekeby, dobrá, starostlivá, poskytla gavalierom
gavalierske krídlo na Ekeby a starala sa o nich, bola pre nich ako mama, manžela nemilovala, v minulosti bola zaľúbená do iného, ten však
umrel
o Sintram- majiteľ huty na Forse, stelesnený diabol, všade, kde sa udeje niečo zlé, je on
o Marianna
Sinclairová- krásna, dobrá, milá, zaľúbila sa do Göstu, po prekonaní vážnej choroby stratila svoju krásu
o grófka
Elisabeta Dohnová- najprv manželka grófa Dohnu, zaľúbená do Göstu Berlinga, dobrá, milá, pekná, starostlivá, dobrosrdečná.
o
gróf Henrik Dohna- Elizabethin manžel, hlúpy, škaredý, dovolil, aby jeho matka rozhodla o osude jeho ženy
o grófka
Marta- Elizabethina svokra, matka grófa Henrika Dohnu, na začiatku vyzerala ako milá žena, ktorá milovala zábavy a život, bezstarostná,
užívala si život plnými dúškami, neskôr zlá, panovačná, krutá
· Dej:
Gösta Berling pôsobí ako
katolícky kňaz, ale kvôli jeho alkoholizmu ho zosadili a zakázali kázať. Gösta sa chcel zabiť, no zabránila mu v tom majorka z Ekeby.
Zobrala ho so sebou ma Ekeby a zo žobráka urobila gavaliera. Majorka bola veľmi dobrá, no vo svojom vnútri bola nešťastná. Nešťastná bola
kvôli svojej láske z minulosti. Jedného dňa, akurát na Štedrý večer, sa gavalierom zjavil diabol a natáral im, že majorka je striga, že
s ním každý rok podpisuje zmluvu, v ktorej stojí, že každý rok musí jeden z gavalierov umrieť. Gavalieri sa rozhodli uzavrieť s diablom
zmluvu, vymenili sedem hút za Sintranov život. Na druhý deň sa majorka pozvala na sviatočný obed hostí. Tu sa pohádala s manželom, ktorý ju
vyhodil z domu. Tak sa naplnili slová jej matky, že sa z nej stane žobráčka. Pár dní potom sa vybral Gösta na bál. Tam mal šancu uniesť
Annu Stjärnhökovú, ktorá sa mala vydať za starého Dahlberga i keď ho neľúbila. Gösta jej ponúkol odvoz domov. Cestou zažili
dobrodružstvo s vlkmi. Anna sa zamilovala do Göstu. Na Ekeby sa konal bál. Statkár Julius pripravil živý obraz, aby jeho dcéra Marianna
vynikla v celej svojej kráse. Gösta hral Dona Juana. V tomto predstavení pobozkal krásnu Mariannu a ľudia si mysleli, že je to súčasť hry.
Keď sa o tom dozvedel Mariannin otec, odišiel odtiaľ bez dcéry. Marianna išla domov pešo, no otec ju vymkol a všetkým zakázal vpustiť ju
domov. Keď ju jej matka pustila, strašne ju zbil. Marianna sa chcela zabiť a tak sa hodila do záveja. Takmer tam zamrzla, ale našťastie ju
našli gavalieri a zobrali ju na Ekeby. Tu sa o ňu starali a Gösta sa do nej zamiloval. Marianna však ochorela, dostala kiahne a jej tvár už
nebola taká nádherná ako predtým, ale bola celá zjazvená. Majorka bola nahnevaná na gavalierov a tak zorganizovala vzburu a chcela ich
vyhnať z Ekeby. Gavalierov zachránila práve Marianna, ktorá počula majorkin plán a išla po pomoc. Mariannin otec usporiadal veľkú dražbu
a chcel sa zbaviť všetkého, čo mu ju pripomínalo. Robil to aj preto, aby Marianna nemohla nič zdediť. Gösta išiel na dražbu a povedal
Marianninej matke, že jej dcéra bola veľmi chorá. Tá išla za mužom, no ten sa tváril, že mu to je jedno. Neskôr však išiel po svoju dcéru
na Ekeby. Marianna si uvedomila, že jej láska ku Göstovi je neopätovaná a tak sa rozhodla vrátiť s otcom domov. Göstu to veľmi trápilo.
Ďalší bál sa konal na mieste, kde bola uväznená majorka. Na bále bola aj grófka Elisabeta Dohnová. Videla tam uväznenú majorku a veľmi sa
nahnevala na gavalierov. Keď ju Gösta prišiel popýtať do tanca, odmietla ho. Preto ju Gösta uniesol. Uniesol ju naspäť k mužovi. Grófovi
Dohnovi sa toto správanie jeho manželky nepáčilo a tak jej prikázal aby Göstovi pobozkala ruku. Aby grófka nebola pokorená, strčil si
Gösta ruky do ohňa a spálil si ich. Vtedy grófka objavila v ňom krásu jeho srdca. Elisabeta je veľmi dobrá kamarátka s Annou a tá jej
jedného dňa vyrozpráva o Göstovej starej láske, Ebbe Dohnovej. Elisabeta ja nahnevaná na Göstu, pretože kvôli nemu umrela mladá Ebba
Dohnová. Nevedela však o tom, že Gösta o tom nevedel. Elisabeta zakázala Göstovi navštevovať jej dom. Neskôr ju to mrzelo a išla sa
Göstovi ospravedlniť. Bolo to v čase, keď na Ekeby prišla potopa. Gösta ju bol odprevadiť domov, no videla ich Elisabetina svokra, grófka
Marta. Tá to požalovala synovi a on ju požiadal, aby nevernú manželku potrestala ona. Elisabeta potom ťažko drela. Týrali ju psychicky aj
fyzicky. Keď to už nevydržala, rozhodla sa utiecť. Na úteku ju zase zachránili gavalieri. Gösta si ju chcel vziať na Ekeby a chrániť ju
tam, no ona bola presvedčená o tom, že za svoje hriechy musí pykať. Gösta ju ľúbil a nechcel ju tam držať na silu. Sám ju zaviezol tam,
kam chcela ísť. Od tej doby bol Gösta veľmi smutný a trápil sa. Elisabeta odišla ďaleko od domova a tam sa jej narodilo dieťa, ktoré však
bolo veľmi choré a Elisabeta chcela, aby dieťa malo otca. Gróf sa s ňou medzi časom rozviedol. Jej jedinou nádejou bol Gösta Berling. Gösta
súhlasil, no dieťa aj tak po niekoľkých dňoch umrelo. Elisabeta zostala na Ekeby a pomáhala chudobným a chorým. Gösta raz dávno zo žartu
povedal jednej dievčine, že na Ekeby zažije to, čo ešte v živote nezažila. Všetci si mysleli, že sa s ňou chce oženiť. Toto dievča sa
neskôr stratilo a obyvatelia tej osady sa chceli Göstovi pomstiť. Potom sa všetko vysvetlilo a Gösta objavil novú lásku- lásku k ľudu. Raz
sa len tak potuloval a stretol ho Sintram a po menšej potýčke so Sintramom a po tomto stretnutí sa rozhodol vziať si život. A tak odišiel
do lesa, aby skočil z tej istej skaly, ako aj to dievča. Elisabeta ho išla hľadať. No nenašla ho. Zastavila sa v chalúpke v lese, kde
akurát boli cigáni. Chlapi išli hľadať Göstu a zviazaného ho priniesli naspäť.
Majorka putovala po svete a hľadala svoju
matku, aby ju poprosila o odpustenie. Potom sa vrátila späť na Ekeby. Po návrate ochorela. Dostal sa k nej list, Göstova zmluva s diablom, to
ju rozzúrilo a chcela Ekeby zničiť tak, že zverila vládu do rúk gavalierom. Gösta to odmietol. Chcel žiť v pokoji a tichu a chcel byť
chudobný. Majorka aj tak nestihla napísať závet a umrela.
Témou môjho projektu boli ženy, ktoré dostali Nobelovu cenu za literatúru.
Mohli ste sa dozvedieť, že Nobelova cena sa udeľuje za významný vedecký objav alebo prínos. Nobelova cena sa udeľuje v kategóriách
fyzika, chémia, literatúra, mier medicína a existuje aj Cena Švédskej banky za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela. Sena pozostáva z medaily,
diplomu a finančnej odmeny. Nobelovu cenu za literatúru doteraz dostalo dvanásť žien. Medzi nimi napríklad aj Selma Lagerlöfová. Bola to
švédska spisovateľka a medzi jej najznámejšie diela patria Gösta Berling a Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po Švédsku.
Ďalšou ocenenou spisovateľkou je Grazia Deleddová, ktorá túto cenu získala v roku 1926. Jej najvýznamnejšími dielami sú Eliáš Portolu,
Brečtan, Holuby a jastraby. Poslednou autorkou, ktorú som vám predstavila bola Pearl S. Bucková. Mala neľahký osud, no bola to silná žena,
ktirá zvládla všetko, čo jej osud nadelil. Značnú časť života prežila v Číne, preto sa s touto tematikou môžeme stretnúť aj v jej
dielach Vlastenec, Dračie semeno, Pavilón žien. Ďalej ste sa v mojom projekte mohli zoznámiť s románom Gösta Berling od Selmy Lagerlöfovej.
Je to román zložený z poviedok. Má jednu hlavnú dejovú líniu, no okrem nej sa tam vyskytuje veľa ďalších. V románe vystupuje veľa
postáv. Román je o zosadenom kňazovi, ktorý je veľmi pekný a ženy sa do neho ľahko zamilujú, on však miloval len jednu. Na začiatku
vystupuje ako alkoholik, pokúsil sa o samovraždu, no na konci je z neho úplne iný človek, ktorý miluje svoj ľud. Knihe sa stretávame aj
s vymyslenými postavami a tak nám tento román môže pripomínať rozprávku.
Dúfam, že aj prostredníctvom toto projektu ste sa
dozvedeli niečo nové o niektorých významných ženách a ich dielach.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta