Nositelia Nobelovej ceny za literatúru

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: ivana123
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 08.01.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 507 slov
Počet zobrazení: 5 741
Tlačení: 437
Uložení: 414
Nositelia Nobelovej ceny za literatúru
 
1.Úvod
Túto tému som si vybral z dôvodu, že som sa chcel viac dozvedieť o nositeľoch Nobelovej ceny za literatúru aj jej históriu. Dúfam, že sa prostredníctvom tejto práce dozviem viac a budem o trochu múdrejší.
 
2.Charakteristika Nobelovej ceny
 
Alfred Bernhard Nobel
(21. október 1833, Štokholm – † 10. december 1896, San Remo)
 
Bol švédsky chemik, inžinier a patril k najvýznamnejším vynálezcom 19. storočia. Svojím závetom založil v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti v oblasti fyziky, chémie, literatúry, fyziológie alebo medicíny a mierotvorby, Nobelovu cenu. Nobelova cena je ocenenie každoročne udeľované za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Všeobecne je považovaná za najhodnotnejšie ocenenie, ktoré sa dnes udeľuje. Nobelove ceny sa udeľujú za činnosť v piatich kategóriách: fyzika, chémia, medicína, literatúra a za prínos pre mier; spolu s týmito cenami sa udeľuje tiež cena za ekonómiu, ktorá však technicky nie je Nobelovou cenou (pozri nižšie). Ceny boli založené v poslednej vôli švédskeho vedca a priemyselníka Alfreda Nobela, vynálezcu dynamitu. Pochádzal z rodiny švédskeho chemika, podnikateľa, vynálezcu a inžiniera Immanuela Nobela, ktorý mal stavebnú firmu v Štokholme. Jeho stavebná firma zbankrotovala a celá jeho rodina i s ním odišla do Ruska. Začal sa zaoberať výrobou výzbroje pre armádu. Presvedčil aj cára, jeho generálov o jeho užitočných vynálezoch. Tam vďaka svojím vynálezom dosiahol váženého postavenia a finančná situácia jeho rodiny sa zlepšila. Alfréd Nobel mal súkromných učiteľov a vo svojich 17 rokov hovoril plynule švédsky, rusky, francúzsky, anglicky a nemecky. Mal široké záujmy. Zaujímal sa najmä o poéziu, literatúru, ale aj chémiu a fyziku. Na prianie svojho otca sa vybral do sveta, aby si rozšíril vedomosti, získal skúsenosti a zdokonalil sa v chemickom inžinierstve. Neskôr sa mal vrátiť a pomáhať mu v podniku. Počas dvoch rokov navštívil Švédsko, Nemecko, Francúzsko a USA. V Paríži pracoval v súkromných laboratóriách známeho chemika, profesora Peluoza. Tam sa tiež zoznámil s mladým talianskym chemikom Ascaniom Sobrerom, vynálezcom technológie výroby vysoko výbušnej kvapaliny nitroglycerínu. Začal sa tím zaoberať a lákala ho predstava praktického využitia. V roku 1852 sa na žiadosť svojho otca vrátil do podniku, aby otcovi pomohol. Po skončení krymskej vojny bola opäť firma na pokraji bankrotu. V roku 1863 sa časť rodiny opäť vrátila do Švédska, kde ich otec založil továreň na výrobu nitroglycerínu v mestečku Heleneborg. O rok neskôr sa stala nehoda, došlo k výbuchu v továrni a o život prišlo niekoľko ľudí vrátane mladšieho Alfrédovho brata. Ich otec to neuniesol a následne nato umrel. Po tejto udalosti začal mať Alfréd výčitky svedomia ohľadom výbušnín.

Alfréd Nobel nenávidel vojny, a aj keď bol sprvoti presvedčený o tom, že práve dynamit je poistkou proti vojne, mýlil sa. Čím ďalej tým viac bol sužovaný výčitkami a aj pochybnosťami, pretože vedel, že jeho vynález bol zneužitý na vojenské konflikty. Mal kardiologické problémy a bol prepracovaný, a preto zostavil v Paríži 27. novembra 1895 testament. Na ďalší rok 10. decembra 1896 umrel v talianskom meste San Remo. Za svoj život zaregistroval 355 patentov. Vykonávateľmi závetu boli dvaja mladí inžinieri Ragnar Sohlman a Rudolf Lilljequist, ktorí patrili medzi zakladateľov Nobelovej nadácie ako organizácie, ktorá dbá na hospodárenie s jeho finančnými prostriedkami poskytnutých Nobelom na tento úče

Udeľovanie cien
Prvýkrát boli Nobelove ceny udeľované v roku 1901, ceremoniál sa uskutočnil v Štokholme. Od roku 1902 väčšinu cien odovzdáva švédsky kráľ počas slávnostného večera, ktorý sa koná vždy 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti, v Štokholme; Nobelova cena za mier sa v rovnaký deň odovzdáva na ceremoniáli v Oslo. Mená držiteľov cien sa však zverejňujú vopred; jednotlivé komisie ich zverejňujú v priebehu októbra.

Pôvodne sa udeľovali tieto ceny:
- Nobelova cena za fyziku – udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou vied
- Nobelova cena za chémiu – udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou vied
- Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu – udeľovaná inštitútom Karolinska
- Nobelova cena za literatúru – udeľovaná švédskou akadémiou
- Nobelova cena za mier – udeľovaná komisiou nórskeho parlamentu

V roku 1968 sa Švédska národná banka rozhodla založiť cenu za ekonómiu, pod názvom Cena Švédskej banky za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela. Túto cenu udeľuje švédska Kráľovská akadémia vied, ale keďže táto cena nie je spomenutá v Nobelovom závete, peňažná odmena sa nevypláca z Nobelovho fondu, nejde teda technicky o Nobelovu cenu. Napriek tomu sa udeľuje spoločne s ostatnými cenami. V roku 1968 však bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela".
Jedna Nobelova cena môže byť v jednom roku rozdelená aj medzi viac osôb (v roku 1968 bolo rozhodnuté, že najviac medzi tri osoby). Nobelovu cenu nie je možné udeliť posmrtne (in memoriam), s výnimkou situácie, keď držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním. (Toto pravidlo bolo zavedené v roku 1974, dovtedy mohla byť cena udelená aj vtedy, ak už nominovaný človek zomrel po 1. februári príslušného roku.)

Obsah ceny
Každý držiteľ Nobelovej ceny má okrem medaily a diplomu tiež nárok na finančnú odmenu, ktorá v súčasnosti predstavuje 10 miliónov švédskych korún (cca 854 000 €). Pôvodným cieľom tejto odmeny bolo umožniť pokračovanie vo výskume či práci bez nutnosti starať sa o finančnú situáciu, tento dôvod však zvyčajne nie je aktuálny.

Udeľované medaily majú na líci portrét Alfreda Nobela s nápisom udávajúcim roky jeho narodenia a smrti v latinčine: NAT-MDCCC XXXIII OB-MDCCC XCVI. Na rube je motív zodpovedajúci príslušnej cene a nápis: Na „švédskych“ cenách (fyzika, chémia, medicína, literatúra) je nápis Inventas vitam juvat excoluisse per artes (vynálezy zlepšujú život, ktorý je skrášľovaný umením – citát z Vergiliovej Aeneidy), na cene za mier je nápis Pro pace et fraternitate gentium (pre mier a bratstvo medzi národmi), na cene za ekonómiu je názov ceny – Sveriges Riksbank till Alfred Nobels Minne 1968. Na každej medaile je vyryté aj meno držiteľa. Diplom je zvyčajne unikátne grafické dielo, diplomy nemajú jednotnú podobu, iba text uvedený na diplome sa príliš nemení; „švédske“ ceny majú na diplomoch stručné zdôvodnenie, za čo bola cena udelená.

Prehľad laureátov Nobelovej ceny za literatúru od roku 1901
2010 – Mario Vargas Llosa
2009 - Herta Müllerová
2008 - Jean-Marie Gustave Le Clézio
2007 - Doris Lessing
2006 - Orhan Pamuk
2005 - Harold Pinter
2004 - Elfriede Jelinek
2003 - J. M. Coetzee
2002 - Imre Kertész 
2001 - V. S. Naipaul
2000 - Gao Xingjian
1999 - Günter Grass
1998 - José Saramago
1997 - Dario Fo
1996 - Wislawa Szymborska
1995 - Seamus Heaney
1994 - Kenzaburo Oe
1993 - Toni Morrison
1992 - Derek Walcott
1991 - Nadine Gordimer
1990 - Octavio Paz
1989 - Camilo José Cela
1988 - Naguib Mahfouz
1987 - Joseph Brodsky
1986 - Wole Soyinka
1985 - Claude Simon
1984 - Jaroslav Seifert
1983 - William Golding
1982 - Gabriel García Márquez
1981 - Elias Canetti
1980 - Czeslaw Milosz
1979 - Odysseus Elytis
1978 - Isaac Bashevis Singer
1977 - Vicente Aleixandre
1976 - Saul Bellow
1975 - Eugenio Montale
1974 - Eyvind Johnson, Harry Martinson
1973 - Patrick White
1972 - Heinrich Böll
1971 - Pablo Neruda
1970 - Alexandr Solzhenitsyn
1969 - Samuel Beckett
1968 - Yasunari Kawabata
1967 - Miguel Angel Asturias
1966 - Shmuel Agnon, Nelly Sachs
1965 - Mikhail Sholokhov
1964 - Jean-Paul Sartre
1963 - Giorgos Seferis
1962 - John Steinbeck
1961 - Ivo Andric
1960 - Saint-John Perse
1959 - Salvatore Quasimodo
1958 - Boris Pasternak ( Doktor Živago )
1957 - Albert Camus
1956 - Juan Ramón Jiménez
1955 - Halldór Laxness
1954 - Ernest Hemingway ( Starec a more, Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu )
1953 - Winston Churchill
1952 - François Mauriac
1951 - Pär Lagerkvist
1950 - Bertrand Russell
1949 - William Faulkner
1948 - T.S. Eliot
1947 - André Gide
1946 - Hermann Hesse
1945 - Gabriela Mistral
1944 - Johannes V. Jensen
1943 – nebola udelená
1942 – nebola udelená
1941 – nebola udelená
1940 – nebola udelená
1939 - Frans Eemil Sillanpää
1938 - Pearl Buck
1937 - Roger Martin du Gard
1936 - Eugene O'Neill
1935 – nebola udelená
1934 - Luigi Pirandello
1933 - Ivan Bunin
1932 - John Galsworthy ( Sága rodu Forsytovcov )
1931 - Erik Axel Karlfeldt
1930 - Sinclair Lewis
1929 - Thomas Mann ( Boddenbrookovci- Úpadok jednej rodiny, Čarovný vrch )
1928 - Sigrid Undset
1927 - Henri Bergson
1926 - Grazia Deledda
1925 - George Bernard Shaw ( Pigmalion )
1924 - Wladyslaw Reymont
1923 - William Butler Yeats
1922 - Jacinto Benavente
1921 - Anatole France
1920 - Knut Hamsun
1919 - Carl Spitteler
1918 – nebola udelená
1917 - Karl Gjellerup, Henrik Pontoppidan
1916 - Verner von Heidenstam
1915 - Romain Rolland ( Peter a Lucia )
1914 – nebola udelená
1913 - Rabindranath Tagore
1912 - Gerhart Hauptmann
1911 - Maurice Maeterlinck
1910 - Paul Heyse
1909 - Selma Lagerlöf
1908 - Rudolf Eucken
1907 - Rudyard Kipling
1906 - Giosuè Carducci
1905 - Henryk Sienkiewicz
1904 - Frédéric Mistral, José Echegaray
1903 - Bjørnstjerne Bjørnson
1902 - Theodor Mommsen
1901 - Sully Prudhomme
 
3.Rozbor prečítaného diela
Ernest Hemingway  ( 21.7.1889 – 2.7.1961 )
Narodil sa v rodine vidieckeho lekára Clarenca Edmondsa Hemingwaya a speváčky Grace Hallovej Hemingwayovej. Bol prvým synom a druhým dieťaťom v rodine. Mal staršiu sestru Marcelline a po Ernestovi nasledovali Ursula, Madelaine, Carol a druhý syn Leicester. Rodina žila pokojným životom vyšších vrstiev. Hemingway vyrastal vo veľkom viktoriánskom dome, ktorý patril jeho ovdovenému starému otcovi z matkinej strany, Ernestovi Hallovi. Jeho matka bola veľmi citlivá žena a výborná hudobníčka a jeho otec zas miloval prírodu, bol lovcom a vášnivým rybárom, a túto lásku k prírode a lovu vzbudil aj v svojom synovi. Keď mal 10 rokov, zúčastnil sa safari v Afrike, kde si ho pod svoje krídla vzal Theodore Roosevelt. Jeho vzťahy s rodičmi boli veľmi komplikované. S otcom vychádzal veľmi dobre, no jeho vzťah k matke bol problematický; neskoršie sa o nej vyjadroval veľmi zle. Hemingway navštevoval v rokoch 1913 – 1917 Oak Park and River Forest High School v Oak Park, v Illinois. Bol skvelým žiakom, ktorý exceloval v športe i v školskej lavici, hoci mu išla lepšie angličtina ako matematika. Venoval sa aktívne boxu a futbalu. Po ukončení štúdia na strednej škole nemal záujem pokračovať vo vzdelávaní. Ako osemnásť-ročný začal publikovať svoje prvé práce v Kansas City Star, kde však pracoval len 6 mesiacov (17. október 1917 – 30. apríl 1918), a napokon sa proti otcovej vôli rozhodol vstúpiť do armády, aby mohol vidieť na vlastné oči dianie v prvej svetovej vojne. Ako člen Červeného kríža v roku 1918 odišiel na palube lode Chicago do Európy, kde pôsobil ako člen American Field Service. Pripojil sa k ambulantnej jednotke na fronte vo Francúzsku, kde sa nejaký čas zdržal v Paríži, no napriek tomu, že tam mohol zostať v pomernom bezpečí, jeho snom bolo dostať sa čo najbližšie k bojovej línii. Jeho kroky viedli smerom k talianskemu frontu, kde sa stal svedkom brutality vojny a už v prvý deň jeho služby na fronte s ním otriasol pohľad na smrť. Napriek tomu však až do konca 1. svetovej vojny slúžil ako dobrovoľník v jednotke Červeného kríža na talianskom fronte. 8.júla 1918 ho zranil rakúsky šrapnel a stal sa tak prvým Američanom, ktorého zranili na talianskom fronte. V nemocnici sa zoznámil s ošetrovateľkou Agnes Hannah von Kurowsky, s ktorou prežil krátky románik, hoci podľa svedkov vzťah nedosiahol až takú intenzitu, akú neskôr opisuje v autobiografickom románe Zbohom zbraniam. V polovici októbra sestru preložili do Florencie, ale naďalej si písali. 21.januára 1919 sa Hemingway vrátil do USA. Doma sa zotavoval a pokúšal sa písať. V marci 1919 dostal od Agnes list, ktorým ho definitívne odmietla. Po vojne odchádza v januári 1920 do Toronta a začína spolupracovať s Toronto Star Weekly, kde má jeho práca úspech. Počas pobytu v Paríži sa stal členom skupiny intelektuálov, ktorú americká spisovateľka Gertrude Steinová nazvala "stratenou generáciou". Bol účastníkom občianskej vojny v Španielsku kde bojoval na strane republikánov, počas 2. svetovej vojny pôsobil ako frontový dopisovateľ. Hemingway bol štyrikrát ženatý. Niektoré jeho manželstvá boli romantické a niektoré z rozumu. Posledné roky svojho života prežil na Kube. Strach, že nenapíše už nič dobré, a začínajúca staroba naňho pôsobili deštruktívne, preto sa viackrát pokúsil spáchať samovraždu. Depresia ho 2. júla 1961 dohnala až k trinástemu pokusu o samovraždu, ktorú neprežil. Zastrelil sa, mnohí sa domnievajú, že išlo o nehodu pri čistení hlavne, čomu odporuje fakt, že Hemingway bol skúsený poľovník.

Dielo:  Starec a more
„Človeka možno zahubiť, ale nie poraziť.“
Starec Santiago rybárčil na svojom člne už 84 dní bez úlovku. Prvých 40 dní s ním chodil na more aj jeho priateľ, chlapec Manolin. Potom rodičia však Manolinovi kázali vymeniť bárku. A chlapec hneď chytil tri krásne ryby. Prišiel september a s ním aj 85 deň starcovho lovenia. Manolin mu zohnal nejakú návnadu. Starec sa zasa vydáva na more sám s odhodlaním a presvedčením, že určite musí niečo chytiť. Ako sa tak plavil chytil si ešte nejaké tuniaky ako návnadu. A čakal hodnú chvíľu. Potom sa mu na návnadu chytila ryba. Spočiatku len opatrne plával okolo návnady, z čoho bol starec nervózny. Nakoniec sa predsa chytila. Pokúšal sa ju vytiahnuť, ale nešlo to. Na prekvapenie začala plávať a zobrala zo sebou aj čln. Ťahala ho smerom na šíri oceán. Starcovi neostalo nič iné ako čakať, kým sa ryba vynorí, a potom sa o niečo pokúsiť. Jedol tuniaky, lietajúce ryby, neskôr ulovil aj delfína. Čas si krátil dumaním, spomienkami, úvahami. Raz sa ryba aj vynorila, bola však ďaleko od člna. Bola krásna, obrovská. Starec bol užasnutý nad jej veľkoleposťou. Prišiel tretí deň lovenia. Starec bol už veľmi unavený, ale nevzdával sa. Dokonca dostal do ruky aj kŕč, ktorý dosť dlho zvieral jeho ruku. Neskôr začala ryba krúžiť okolo bárky. Santiago už len vyčkával na správny okamih. Pokúšal sa ju pritiahnuť, ale nešlo to. Bol už veľmi vyčerpaný. Prišla však chvíľa, keď sa už ryba dostala blízko ku člnu. Starec schytil harpúnu a vrazil ju do ryby. Ryba sa vymrštila vysoko nad vodu a zrútila sa do vody. Bola už mŕtva. Starec ju priviazal o loďku a otočil sa smerom domov. Spočiatku tomu sám neveril, že ju chytil. Myslel si, že je to len sen. Po chvíli sa začal obávať o príchod žralokov. A aj to prišlo. Priplával prvý. Starcovi sa ho nepodarilo zabiť harpúnou. Žralok mu ale odhryzol veľký kus z ryby. Potom prišli ďalšie. Boli to dva tuponosé žraloky. Vrhli sa na rybu. Keďže starec stratil v prvom boji harpúnu, pripevnil si na veslo dýku a bil s ním žraloky. Podarilo sa mu ich premôcť. Žraloky odhryzli ďalší veľký kus z ryby. Potom prišli ďalší dvaja. Aj s tými si poradil. Prišiel večer tretieho dňa. Starec v diaľke zbadal odlesk svetiel z mesta. Modlil sa, aby ho už žraloky nenapadli. Ale asi okolo polnoci priplával celý húf žralokov. Bil ich pákou z kormidla. Žraloky sa jeden za druhým vrhali na rybu. Nakoniec sa jeden vrhol rybe priamo na hlavu. Starec vedel, že už je koniec. S vypätím posledných síl bil žraloka po hlave až kým rybu nepustil. Žralok zmizol pod vodou. Z ryby už totiž nebolo čo žrať. S vedomím, že je koniec pomaly priplával do prístavu. Vošiel dnu do svojej chatrče, ľahol si do postele a zaspal. Ráno vošiel do chatrče jeho priateľ Manolin. Keď zbadal starca, rozplakal sa. Bežal von z domu po trochu kávy. Priniesol ju, a keď sa starec zobudil, dal mu ju vypiť. Starec nakoniec porozprával Manolinovi svoj príbeh.
 
4.Záver
Dúfam, že ste sa prostredníctvom mojej práce dozvedeli niečo nové o Nobelovej cene za literatúru a aj o jej nositeľovi Ernestovi Hemingwayovi. Pokúsil som sa Vám aspoň v skratke opísať jeho dielo Starec a more ale najlepšie bude ak si túto novelu sami prečítate ak ste to doposiaľ neurobili.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.024 s.
Zavrieť reklamu