Prométheus v gréckej mytológii

Prométheus v gréckej mytológii

Úvod

Ľudstvo si už oddávna formuje vlastnú predstavu o svete, vesmíre, či vlastnej existencii. Tam kde končí racionálne vysvetlenie sveta okolo nás, začína sa rozprestierať hmlistá ríša mýtov a legiend. Ríša, ktorej vládnu mocní a vznešení bohovia, plná nebezpečných bytostí a odvážnych hrdinov. V každej kultúre je táto ríša plná úžasných príbehov ktoré vychádzajú z hlbín ľudskej duše.

Azda najznámejšou a najzaujímavejšou je práve mytológia starovekého Grécka. Bohovia a hrdinovia o ktorých slávnych činoch sa dočítame v knihách aj dnes po vyše dvetisíc rokoch, mali svoje vlastné povahové črty, sny, názory na svet a častokrát mali medzi sebou veľmi zložité vzťahy. Všetkým je určite známy mocný vládca bohov Zeus, bohyňa lásky Afrodita alebo mocný Herkules, ktorý je dodnes stelesnením sily a odvahy. Spomedzi množstva týchto vznešených osobností mňa oslovila jedna – Prométheus.

Postava tohto Titána je podľa môjho názoru jednou z najcennejších výtvorov gréckej mytológie, predstavujúca zosobnenie odvahy, lásky k slobode, humanity či hrdého vzdoru k dogmatizmu a patrí k najstarším a pritom stále živým symbolom boja za pokrok a šťastie ľudstva. Možno práve preto si ho za vzor svojich myšlienok a ideálov zvolili počas stáročí mnohí filozofi, spisovatelia či revolucionári. V mojom projekte popíšem starogrécky mýtus o tomto veľkom hrdinovi a tiež poukážem na využitie jeho postavy ako symbolu v boji za spravodlivý a čestný život.

1. Mýtus zvaný Prométheus

1.1 Prvé kroky Prométhea

Prométheus bol synom Titána Íapeta a bohyne Themidy. Mal dvoch súrodencov – Epiméthea a Atlanta. Už tento urodzený pôvod ho predurčoval na veľké činy. Prométheus vystupuje na scénu v čase, keď Zeus povstal proti Titánovi Kronovi, aby nastolil vládu nového veku.

Titáni bránili staré Kronovo usporiadanie sveta a aj keď bol Phrométeus sám Titán, postavil sa na stranu Dia a tým pádom defacto proti svojmu otcovi Íapetovi, bojujúcom po Kronovom boku proti olympským bohom. Presný zámer Prométhea postaviť sa proti vlastnému rodu Titánov a dokonca proti vlastnému otcovi nie je úplne jasný.

Možno tak konal v túžbe po novom a spravodlivejšom usporiadaní sveta. Phrométheus pomohol Diovi v boji radou ale tiež priamou účasťou. Keď Zeus po desaťročnom urputnom zápase zvíťazil, nijako sa mu neodmenil. Prométheovi to však neprekážalo pretože myšlienkovo sa od Dia odklonil už dávnejšie, v čase keď Zeus začal kruto a nespravodlivo upevňovať svoju moc. K otvorenému konfliktu došlo potom, keď sa Zeus rozhodol vyhubiť bezmocné pokolenie ľudí. Prométheus mal ľudí rád a súcítil so slabšími, preto sa odhodlal zachrániť ich aj za cenu, že tým na seba privolá hnev vládcu bohov.

1.2 Prométheus – stvoriteľ človeka

Tento Prométheov prívlastok si môžeme vyložiť dvoma rôznymi spôsobmi. Pokiaľ čerpáme z tragédie Spútaný Prométheus pochádzajúcej z piateho storočia pred naším letopočtom od gréckeho autora Aischyla, bol Phrométheus stvoriteľom človeka v tom zmysle, že ho vymanil z prírodného stavu a stvoril z neho rozumnú bytosť tým že ho naučil čítať, počítať, využívať oheň a obrábať pôdu či drahé kovy.

Avšak v prípade diela gréckeho autora Hésioda Zrodenie bohov pochádzajúceho približne zo siedmeho alebo ôsmeho storočia pred našim letopočtom sa začína tento mýtus trochu ináč a Prométheus v tomto prípade nehrá už len rolu obrazného stvoriteľa človeka. Podľa tejto legendy stvoril človeka z hliny a vody, pričom mu Pallas – Aténa vdýchla dušu. K sporom medzi Prométheom a Diom prišlo tiež v týchto dvoch verziách trošku odlišnou cestou.

Kým v prvom prípade sa ľudia vďaka učeniu Phrométhea stali natoľko rozumní a mocní že sa prestali báť bohov, v druhej verzii je počiatok sporu pripisovaný prefíkanosti samotného Prométhea. K samotnému sporu došlo po rokovaní bohov akým spôsobom si ich majú ľudia uctiť.

Prométheus, ktorý sa postavil na stranu ľudí, rozdelil obetné zviera na dve časti a ľsťou dosiahol že Zeus si vybral horšiu polovicu – kosti prikryté kožou, pričom mäso zostalo ľuďom. Zeus z pomsty vzal ľudstvu oheň, avšak prefíkaný Prométheus ho na Olympe ukradol a v dutej palici priniesol opäť na svet. Koniec týchto dvoch rozličných verzií mýtu o Prométheovi je však rovnaký – krutý trest stihol ľudstvo aj samotného Prométhea.

1.3 Trest

1.3.1 Ľudský trest

Zeus ľudí už zahubiť nemohol, hoci si to pôvodne želal, ale rozhodol sa potrestať ich aspoň utrpením. Stelesnením trestu sa stala krásna žena menom Pandora čo v gréčtine znamená “Obdarovaná všetkými darmi“. Pandoru stvoril božský kováč Hefaistos a na príkaz Dia jej každý boh do kovovej skrinky uložil niečo, čoho ho trápilo a čoho sa chcel zbaviť. 

Božský posol Hermes ju potom odviedol do sveta ľudí, kde sa do nej zaľúbil Prométheov brat Epiméthus, ktorý zo zvedavosti otvoril jej skrinku. Vyleteli z nej všetky biedy, choroby a zlá ktoré do nej pomstychtiví bohovia uložili. Keď vydesený Epiméthus zabuchol veko na skrinke, zostala v nej len nádej, ktorú choroby zatlačili na samé dno. 

1.3.2 Prométheov trest

Rozhorčený Zeus rozkázal kováčovi bohov Hefaistovi prikovať Prométhea na vrchol skaly Kaukazu obrovskými reťazami tak mocne že sa nedokázal pohnúť. V lete trpel pod horúcim slnkom, v zime mu tuhli údy mrazom.
Každé ráno k nemu prilietal orol a ostrým zobákom zaživa žral Prométheovu pečeň ktorá mu za noc dorástla. Prométhea však ani tieto muky nezlomili. Ostal hrdý a svoju pomoc ľuďom neľutoval.

Práve vďaka hrdosti nebol ochotný prosiť Dia o milosť a dúfal že mu pomôžu ľudia, pre ktorých toľko trpel a z rúk ktorých by slobodu dokázal prijať. Jedného dňa prišiel pod jeho skalu naozaj človek – hrdina Herakles, paradoxne Diov syn. Len čo zazrel orla, ktorý priletel na svoju každodennú hostinu, zabil ho šípom. Nato vzal svoj ťažký kyj a rozbil okovy. Prométheus nakoniec získal slobodu a dosiahol ju s pomocou človeka.

Jeho víťazstvo sa dovŕšilo tým že ho bohovia prijali na Olymp. Aby sa však splnil Diov nezrušiteľný trest, musel nosiť prsteň zo svojich okov, v ktorom bol zapustený kúsok Kaukazskej skaly. Traduje sa že práve na Prométheovu počesť začali potom nosiť prstene s kameňom aj ľudia a nosia ich tak dodnes.

2. Prométheus ako symbol

2.1 Prométheus v literatúre

Vďaka neúnavnému boju voči autoritám si Prométhea za ideál zobrali mnohí svetoví autori, filozofi a revolucionári. Príkladom je dielo Prométheus nemeckého autora Goetheho z roku 1774 kde tento stvoriteľ človeka symbolizoval vzdor proti náboženstvu a absolutizmu. Sám Goethe o tejto básni napísal že “pôsobila ako rozbuška pre explóziu“.

Iný nemecký spisovateľ a filozof Herder vo svojej dráme Odpútaný Prométheus vyjadril presvedčenie o nevyhnutnom príchode nového poriadku v ľudskej spoločnosti. Prométheus anglického spisovateľa Georga Gordona Byrona bol plný revolučného optimizmu rovnako ako jeho myšlienky o oslobodzujúcom boji Grékov spod vtedajšej Tureckej nadvlády.

Shelleyho Odpútaný Prométheus z roku (1820) pre zmenu vyjadruje básnickú vieru v silu trpeného odporu proti zlu a povýšenosť utláčaného nad prostriedky utlačovateľa. Okrem mnohých autorov z ktorých som vyššie uviedol tých najznámejších, čerpali myšlienky z Prométhea aj mnohí filozofi. Vo svojej doktorskej dizertácii z roku 1841 napísal Marx “Prométheus je najvznešenejší svätý a mučeník vo filozofickom kalendári..“. Možno povedať že aj sám Prométheus definoval vo vete “No krátko, v nenávisti mám vás bohov všetkých“ vlastnú filozofiu, čo by sa dalo vnímať ako vlastné heslo proti všetkým vtedajším nebeským aj pozemským bohom, neuznávajúcim ľudské sebavedomie za najvyššie božstvo.

2.1 Prométheus v umení

Výtvarných umelcov inšpiroval mýtus o Prométheovi rovnako ako básnikov a dramatikov. Vázových malieb s Prométheom dnes poznáme vyše šesťdesiat, najviac sa ich zachovalo s výjavom Prométhea prikovaného na skalu ktorých je takmer dvadsať. Na iných je s Diom a ostatnými bohmi ako napríklad s Epimétheom alebo s Aténou pri stvorení človeka. Väčšina týchto diel pochádza už zo šiesteho a z piateho storočia pred našim letopočtom.

Samotný výjav Prométhea tvoriaceho človeka sa s obľubou používal na reliéfovú výzdobu sarkofágov, pričom dva najznámejšie z obdobia prvého a druhého storočia pred našim letopočtom sú dnes v parížskom Louvri a v Neapolskom národnom múzeu. Z novovekých maliarov vytvoril Prométheove stvorenie človeka ako prvý Piero di Cosima na začiatku šestnásteho storočia. Najznámejší obraz Prométheovho utrpenia však pochádza od talianskeho maliara Tizziana z roku 1549.

V našich zemepisných šírkach je známy najmä obraz Antonína Procházku Prométheus prináša ľudstvu oheň z roku 1938 ktorý je momentálne vystavený na univerzite v Brne, a tiež socha Prométhea od Vincenta Makovského z roku 1934. Azda najaktuálnejšie umelecké stvárnenie Prométhea je jeho pozlátená socha z roku 1933 od amerického autora Paula Mashipa v záhradách Rockefellerovho centra v New Yorku. Za sochou je vygravírovaný nápis "Prometheus, teacher in every art, brought the fire that hath proved to mortals a means to mighty ends." Čo by sa dalo voľne preložiť ako “Prometheus, učiteľ všetkých umení, ktorý nám daroval oheň a ukázal nám smrteľníkom cestu k vznešeným koncom. “ Z hudobných diel spomeniem Beethovenove dielo Prométheus z roku 1800.

Záver

Máloktorý mýtický hrdina sústredil na seba väčšiu pozornosť ako Prométheus. Vyše dva a pol tisícročia utvárajú jeho postavu básnici a myslitelia od Hésioda a Aischyla cez Goetheho, Byrona, Shelleyho až po Marxa. Každý z nich ho videl svojimi očami v zrkadle doby v ktorej žil.

Vždy bola však postava Prométhea spájaná s odvahou, silou vzdorovať voči nespravodlivým autoritám a bojom za vyššie a vznešené ciele. Vďaka svojej obrovskej vôli dokázal vzdorovať aj samotným bohom a ukázal nám že nič nie je nemožné. Ja ho preto považujem za najväčšieho gréckeho hrdinu a pokúsil som sa stručne popísať jeho neľahký život a vznešené ideály za ktoré bojoval.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/7822-prometheus-v-greckej-mytologii/