Rôzne podoby lásky

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča ivana123
Typ práce: Referát
Dátum: 15.01.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 625 slov
Počet zobrazení: 5 214
Tlačení: 318
Uložení: 324
Rôzne podoby lásky
  
Úvod
Niekto si povie, že lásku vidíme na každom rohu. Stačí zapnúť televízor, kúpiť si ľúbostný román, v bulvári čítame o rozchodoch, vzťahoch či svadbách a po ulici okolo nás neustále chodia nejaké páriky. V tomto vidia bežný ľudia lásku. Otázkou však zostáva, či to láska naozaj je.
 
Najbežnejšou odpoveďou na otázku „Čo je láska?“ je: „Keď sa majú ľudia radi.“. V podstate tomu nemám čo vytknúť, ale je to všetko? Veď ľudia sa dokážu mať jeden deň radi a na druhý sa nenávidia, tak ako by to mohlo byť ono?
 
Láska...Láska je keď pre niekoho robíš niečo, bez toho, aby si za to niečo čakal...Láska je o činoch, nielen o pekných slovách...
 
Pozrime sa do, čo hovoria knihy.
 
Božia láska
Božiu lásku si väčšina z vás pravdepodobne nevie predstaviť...Pod týmto pojmom si možno letmo spomeniete na reči starých mám na Vianoce alebo Veľkú noc, keď vám hovorili, že: „Ježiško je dobrý“ alebo ste niečo počuli v kostole a niektorí ste možno nepočuli nič.

Kde inde hľadať niečo o Božej láske ako v Knihe kníh? V 1. Jánovej 4:8 sa dočítame: „...pretože Boh je láska.“ Biblia lásku opisuje ako takú, ktorá za to, čo dáva, nič nečaká. Píše, že láska je večná, pretože Boh je večný a píše, že je to láska dokonalá. Boh miluje všetkých rovnako. Krásny opis lásky v Biblii nájdeme v 1. Korintským 13:4-8 „Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa, nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé, neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde; všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive. Láska nikdy neprestáva.“

Toto stavia latku hodne vysoko. Ukazuje nám to Božiu dokonalosť, pretože si viem len ťažko predstaviť človeka, ktorý by bol stále takýto (hlavne čo sa týka toho: nenadúva sa, nezávidí alebo nehľadá svojho vlastného, však?). K tomu, aby sme taký boli, nám vie pomôcť naozaj len Boh.
 
Láska k vlasti
Pri láske k vlasti mi prvé myšlienky zaleteli k Štúrovcom. A nie je sa čomu diviť. Boli to naozaj veľký národniari, o čom sa dozvedáme nielen z ich životopisov, ale hlavne z ich tvorby. Väčšina z nich obetovala pre vlasť všetko. Žili pre ňu.
Kto by nepoznal Mor ho! Sama Chalupku?
Lež večná meno toho nech ovenčí sláva,
kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.

Chalupka nám necháva odkaz aj prostredníctvom svojho epitafu z Branka.
Pravde žil som, krivdu bil som,
verne národ svoj ľúbil som:
to jediná moja vina,
a okrem tej žiadna iná.

Spomeňme si na Ľudovíta Štúra. Časť jeho života nám prezrádza kniha Ľuda Zúbeka Jar Adely Ostrolúckej. A na jej konci nájdeme jeho podrobný životopis od Zlaty Dônčovej, ktorá o ňom píše: „Štúr kládol záchranu slovenského človeka na prvé miesto.“ a preto sa nemôžeme diviť jeho básni Rozžehnání, ktorú napísal jednej zo svojich dvoch životných lások.
Zapomni, drahá, zapomni jinocha,
nade nímž mraky bouřlivé se shání,
zapomni, drahá, zapomni na hocha,
on ti posílá bolné rozžehnání:
On na vše světa zapomene slasti,
jenom nikdy ne, jen nikdy o vlasti.
 
Zapomni, drahá, zapomni o junu,
jehož pod lípou máti odchovala,
zapomni o něm, jemuž ona v lůnu
lásku k rodině zpěvy vdechovala:
Láska se zňala, rodina ve strasti,
pri ni on hotov všech se zřeknout slastí.
 
Kdybys' viděla ty bouřlivé mraky,
jak naši Tatru valně obletují,
ó, jistě by tvé skalily se zraky;
naše let mračen směle pozorují:
Ať bouří, hřímá Tatra, naše máti,
my při ní v bouřích, v hromích budem státi!
 
Tatra se halí, jinoch zarmucuje:
Co by ti bylo z jinocha smutného?
Z jinocha, jemuž všecko prorokuje
bouři, po celý čas žití zemského:
On v jejím víru na vše zapomene,
jen někdy kradmo na drahé vzpomene!
Tak také bolo vlastenecké odhodlanie. A možno je aj teraz, ale už to nie je také zjavné. Viem, že Slováci sú hrdí na to, kým sú. A stoja pri svojich, čo sa ukázalo nedávno aj na Majstrovstvách sveta v hokeji, veď vytvárali jednoznačne najlepšiu atmosféru a vyjadrovali najväčšiu podporu. Ale predsa sa neviem zbaviť pocitu, či to niektorí občas nepreháňajú a či to občas neústi do nacionalizmu...
 
Rodičovská láska
Nie je nič krajšie ako pohľad na milujúcich rodičov. Nič ma nevie dojať tak, ako keď vidím otcov s radosťou sa hrajúcich so svojimi deťmi. Rodina nadovšetko!
Aj k tejto téme sa nám viaže veľa literárnych diel. Mojou srdcovkou je určite kniha Ericha Segala Muž, žena a dieťa. Ukazuje nám, že keď má manželstvo pevné základy a nejde len povrchný vzťah vzniknutý z pobláznenia, vydrží aj skúšky. Takúto skúšku prežila rodina Beckwithovcov. Život v šťastnom manželstve sa zmenil jediným telefonátom, v ktorom Bobovi oznamujú, že mu ostal syn po nebohej Nicole Guèrinovej. Kniha má dve línie: manželstvo Boba a Sheily a ich vzťah k deťom, obzvlášť medzi Bobom a Jean-Claudom.
Pozrime sa na text:

Bobov kamarát Bernie o svojom synovi hovorí: „No len sa pozri na to dieťa! Nie je fantastický? Ani sa mi nechce veriť, že je to môj syn!“ alebo „Neviem, či je to aj moja zásluha, ale to dieťa má všetko to, po čom som ja len túžil. Pozri, ako spracoval tú loptu.“

Keď Jean-Claud odchádzal do súkromnej školy v St. Mâlo: „Schytil chlapčiatko do náručia a tisol ho k sebe. Počul, ako rýchlo mu bije srdiečko. Neprehovorili ani slova. Túžil mu povedať, že ho ľúbi, ale bál sa, že by mu zlyhal hlas. Tak si len držal svojho syna. A tisol ho k sebe, pritískal a už nikdy ho nechcel pustiť.“
Tak isto by sme sem mohli zaradiť knihu Bez dcéry neodídem od Betty Mahmoodyovej, ktorá je skutočným príbehom autorky. Betty opisuje svoj a dcérin útek z Iránu späť do USA. Iné momenty rodičovskej lásky nájdeme v knihe Lekári opäť od Erich Segala v poslednej časti knihy, kde Barney a Laura bojujú o život svojho malého synčeka.
 
Kamarátska láska
Neviem či termín láska spolu s kamarátstvom je to pravé orechové...avšak aj tu nám ide o nejaký ten vzťah. Aj pre kamaráta, obzvlášť toho dobrého, robíme niečo čo by sme vlastne nemuseli. Máme k nemu dôveru. Teší nás, keď je šťastný. Pomáhame mu... O kamarátstve sa dočítame nejakým spôsobom skoro v každej knihe. Opäť začnem knihou Ericha Segala Lekári. Kniha stojí na priateľstve dvoch ľudí Barneyho a Laury, ktorí sú priateľmi od detstva a to, že patria k sebe si uvedomujú pomerne neskoro...až po tridsiadke.
Kniha nám ukazuje ako pri sebe vždy stáli (aj vtedy, keď Laure umrela sestra), navzájom sa podporovali a zo začiatku to naozaj vyzeralo tak, že sa jeden bez druhého nepohnú. Ďalšou knižkou by mohla byť kniha Maliny dozrievajú v daždi od.........., kde po nešťastnom úraze pri sánkovaní ochorenie hlavná hrdinka Katka na epilepsiu. Tu pri nej stojí Lenka, jej spolužiačka a najlepšia priateľka zároveň. Pomáha jej vyrovnať sa s chorobou (ktorej liečba postupuje dobre) a pomáha jej dohnať zameškané učivo, aby zvládla prijímacie skúšky na strednú školu.
 
Láska muža a ženy
Vari najčastejšia téma kníh. V kníhkupectvách nájdeme mnoho kníh o vzťahu dvoch ľudí. Či už vo svetovej klasike alebo v súčasnej literatúre. Tento typ lásky by som rozdelila na dva druhy: ozajstnú a pomýlenú.
Ozajstná láska medzi mužom a ženou je tá, ktorá je založená na vzájomnej úcte, náklonnosti, ktorá vydrží naozaj až do smrti.
Do tohto druhu by som zaradila zase raz knihu Ericha Segala Muž, žena a dieťa. To, že Sheila odpustila Bobovi neveru je ozajstným znakom lásky. Knihu Emma od Jane Austenovej, kde sa Emma najprv niekoľko razí zaľúbila, kým si uvedomila, že „toho pravého“ má priamo pod nosom v osobe pána Knightleyho, dlhodobého priateľa.
Nájdeme  niečo aj v poézii? Samozrejme. Čo tak Sládkovičova Marína? Pozrime si prvú a štyridsiatuprvú strofu.
 
Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam si peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna,
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína!
 
Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruky nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť: -
nemožno mi ťa neľúbiť! -
 
Pomýlená láska vzniká z „pobláznenia“. V tejto dobe je naozaj častá, najmä medzi mladými. Každodenne sa s ňou stretávame v „úžasných“ seriáloch/ telenovelách, napríklad Ordinácia v Ružovej záhrade, Panelák či Tisíc a jedna noc. Pretože keď si povieš: „Už ho nemilujem.“, znamená to, že si ho nikdy skutočne nemiloval. Zo svetovej klasiky, by som sem zaradila Rómea a Júliu, Búrlivé výšiny, Chrám Matky Božej v Paríži... Nedá mi nespomenúť Angeliku. V súčasnej literatúre nájdeme kopu ľúbostných románov- knihy D. Steelovej, Johanny Lindsayovej, Julie Quinnovej, Mary Baloghovej, Lisy Kleypasovej a mnoho ďalších.
 
Láska k zvieratám
Častá téma detských alebo dorasteneckých kníh. Dej býva často osadený do rodiny zverolekára alebo vlastníka útulku. Medzi obľúbené patrí séria kníh rakúskeho spisovateľa Thomasa Brezinu Sedem labiek za Penny (Útok orla, Kto nás pritúli?, Záchrana v poslednej chvíli, …), séria kníh Lucy Danielsovej Útočisko zvierat (Poník na verande, Mačiatka v kuchyni, ...) alebo séria kníh Jenny Daleovej Psia hliadka (Statočný seter, Najneposlušnejší pes na svete, Stratený labrador, Dvojnásobné trápenie, …).
 
Záver
Našlo by sa ešte veľa druhov lások. Láska k peniazom (A. Haley- Peniaze), láska k literatúre (Mary Ann Shafferová – Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť), láska k prírode, láska k športu, láska k štúdiu, láska k rastlinám, láska k tancu, … A na tieto témy by sa našlo nekonečne veľa kníh. Smelo navštívte knižnicu a hurá do čítania!
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.3)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018