Život a dielo Paula Coelha

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča ivana123
Typ práce: Referát
Dátum: 15.01.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 5 433 slov
Počet zobrazení: 2 206
Tlačení: 236
Uložení: 253
Život a dielo Paula Coelha
 
ÚVOD
V tejto uponáhľanej dobe si len málokto z nás nájde čas, aby zobral do ruky knihu, spravil si pohodlie a ponoril sa do sveta, ktorý kniha ponúka. Namiesto toho sa všetci ženú a často krát nevedia ani prečo. Hlavne si neuvedomujú, čo strácajú a aký by mohol byť ich život plnší, keby sa aspoň na chvíľu zastavili a dovolili knihám, aby im ponúkli čo je v nich. Kniha nemusí obsahovať len rozprávky (o ktorých si veľa ľudí myslí, že z nich už vyrástli), nemusí tiež zhŕňať len samé fakty. Kniha môže ponúkať niečo, čo človeka pohladí pri srdci, čo povzbudí dušu a môže v nás prebudiť dávne túžby a snáď i naše zabudnuté ja, ktoré nie je len zrkadlom modernej a pretechnizovanej doby.
Vo svojej práci by som vám chcela predstaviť autora, ktorý obohatil knižný svet už mnohými publikáciami, i keď do povedomia širšej verejnosti Slovákov sa dostal len nedávno. No napriek tomu si našiel veľa priaznivcov a obdivovateľov. Budem sa vám snažiť priblížiť jedno z jeho najúspešnejších diel, román Alchymista. Dielo, ktoré na prvý pohľad ponúka rozprávkový príbeh, no na druhej strane stojí zamyslenie nad tým, kam smeruje náš život a čo vlastne máme dosiahnuť. Taktiež by som rada charakterizovala  literárny smer magický realizmus, ktorý si ľudia často mýlia s vedecko-fantastickou literatúrou. Majú síce spoločné niektoré prvky, no fantastická literatúra vychádza z predstáv autora, z jeho fantázie, pričom magický realizmus vychádza skôr zo skutočnosti a prvky tajomnosti sú s realitou tak prepletené, že čitateľ je po čase presvedčený, že jednotlivé fakty, ktoré literatúra prináša, sú možné. Magický realizmus reprezentuje  obdobie svetovej literatúry druhej polovice 20. storočia, ktoré viac či menej ovplyvnilo i súčasných autorov.

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ
1.1 Svetová literatúra druhej polovice 20.storočia
1.1.1  Spoločensko-historické pomery
Druhá svetová vojna (1939-1945), najkrvavejší vojnový konflikt v dejinách ľudstva, nesmierne ovplyvnila spoločenský, politický i umelecký vývoj celej druhej polovice minulého storočia a je inšpiračným zdrojom dodnes. Prvotná mierová eufória bola spojená so snahou zabrániť ďalším vojnovým konfliktom (vznik OSN). Odohrávali sa niektoré regionálne vojnové konflikty. Svet sa rozdelil na dva póly ( USA reprezentovali svet demokracie, trhovej ekonomiky, ZSSR svet socialistických diktatúr, plánovanej ekonomiky). 60-te roky boli obdobím „ šťastných detí“, ktoré sa snažili užívať si život, bojovať proti konzumnej spoločnosti, vojnám a intrigám v súlade s prírodou.
Sledované polstoročie znamenalo obrovský vývoj vo vede a technike, jadrovom výskume, kozmonautike, moderných technológiách všetkých oblastí ľudského bádania. V spoločensko-politickom kontexte dochádza v 80-tych a 90-tych rokoch k politickej integrácii, ktorá je v Európe reprezentovaná Európskou úniou a jej snahou o ďalšie rozširovanie. V myslení i kultúre je predovšetkým v 90-tych rokoch evidentné smerovanie k názorovej pluralite, odklon od jednotlivých ideí a plošných právd. Globálnymi problémami konca 2.tisícročia sú populačná explózia, ekologické problémy, civilizačné choroby...
 
1.1.2  Rozdelenie literatúry
Vo vývoji epických žánrov (román, poviedka, novela) sa uplatňuje v jednotlivých národných literatúrach viac tendencií. Experimentovanie a hľadanie nových foriem neovplyvnilo celý literárny proces.
 
Existencionalizmus:  -  vznikol v Nemecku a v 40-tych rokoch patril k najvplyvnejším
filozofickým prúdom. Tento smer rozšírili hlavne francúzsky filozofi
a spisovatelia.
  -  skúma otázky existencie človeka z hľadiska jeho individuality
  i z hľadiska spoločenských vzťahov
  -  Jean-Paul Sartre, Albert Camus

Neorealizmus: -  najvýraznejší umelecký smer po 2. svetovej vojne v Taliansku
-  rozvíja prostriedky a žánre kritického realizmu, prevláda sociálna
 tematika.
-  drastické zobrazenie talianskeho života a kritika fašizmu
- Alberto Moravia, Pier Paolo Pasolini
 
Beat generation -  umelecké a literárne hnutie v USA
- hlásali revoltu materiálnych hodnôt, slobodu, nezávislosť
-  písanie poézie, určené na prednes, na verejné čítanie spojené s hudbou
-  Lawrence Ferlinghetti, Allen Ginsberg
 
Postmoderna a
magický realizmus  -  literárne a umelecké smery poslednej tretiny 20.storočia
-  Odmietanie kultúrnej a intelektuálnej nadradenosti západnej civilizácie
-  prelínanie mystického vesmírna s každodennosťou, výmysel s realitou 
-  Umberto Eco, Vladimir V. Nabokov 
-  Gabriel García Márquez, Paulo Coelho

1.1.3 Magický realizmus
Literárny žáner, v ktorom sa magické prvky objavujú v inak realistickom prostredí. Pochádza z Latinskej Ameriky. Tento termín bol po prvý raz použitý nemeckým kritikom Franzom Rohom v súvislosti s maliarstvom (Nová vecnosť). V súvislosti s literatúrou bol použitý v spojitosti s venezuelským esejistom a kritikom Arturom Uslarom-Pietrom. No definitívne sa spomína pri charakterizovaní špecifickej prózy Južnej Ameriky, počnúc Miguelom Ángelom Asturiasom. Čitateľ prijíma hrdinu cez jeho vnímanie reality a premosťuje tak realitu objektívnu s adaptáciou reality v texte. Toto si vyžaduje schopnosti a vedomosti čitateľa, aby text mohol dekódovať. Tento nesúzvuk realít je odrazom nesúzvučnej doby 20. storočia, kedy tóny nahradili hluky. Magický realizmus – umenie prekvapení. Je to svetový fenomén, hoci sa zrodil v 40. rokoch v Latinskej Amerike. Spracúva skutočný, existujúci svet, no pridáva mu štatút tajomnosti, neobyčajnosti a toto sa uskutočňuje cez predstavivosť. Alejo Carpentier pomenoval magický realizmus aj termínom „zázračné reálno“. Táto metóda písania sa dosahuje inverziou skutočnosti – z reálnej skutočnosti sa premieta na krajný pól možného, no ďalej už nezasiahne. Magický realizmus je svetový jav, spája historické, geografické a kultúrne kontexty, no zároveň im dávajú rys špecifickosti.. Spája ich fakt, že príbehy sa odohrávajú v akomsi novom- druhom svete. Realita sa predstavuje ako subjektívny zážitok sveta.

Znaky magického realizmu:
- obsahuje magické prvky
- tieto prvky pôsobia prirodzene, ale nie sú vysvetlené
- protagonisti ich prijímajú, nehľadajú v nich logiku
- obsahuje množstvo detailných vnemov
- zakrivuje plynutie času do slučky alebo ho úplne vynechá
- dochádza k obráteniu príčiny a následku, napríklad postava trpí pred vypuknutím tragédie
- obsahuje legendy a folklór
- zobrazuje udalosti z rôznych uhlov pohľadu
- dochádza k zrkadleniu minulosti a prítomnosti, astrálnej a fyzickej roviny alebo jednotlivých postáv

1.2  Paulo Coelho
Paulo Coelho je brazílsky spisovateľ. Predtým ako sa úplne začal venovať literatúre, pôsobil ako riaditeľ divadla a autor hier, skladateľ, žurnalista. V súčasnej dobe patrí medzi desať najpredávanejších spisovateľov sveta. Coelho predal viac ako 100 miliónov kníh vo viac ako 150 krajinách po celom svete a jeho práce boli preložené do 66 jazykov. Boli mu udelené viaceré literárne ceny v mnohých krajinách. Je vážený nielen v Brazílii, ale aj v USA a taktiež v Európe. Je najlepšie predávaným portugalsky píšucim autorom všetkých čias. Má vlastný inštitút, Instituto Paulo Coelho, ktorý slúži na podporu chudobných detí v Brazílii.

1.2.1  Detstvo
Paulo Coelho de Souza sa narodil 24. augusta 1947 na deň svätého Bartolomeja v Humaitá, štvrti strednej triedy brazílskeho Ria de Janeiro. Lekári nepredpokladali, žeby sa dieťa narodilo živé. Počiatočné vyšetrenia totiž naznačovali, že pravdepodobne prehltlo smrteľnú zmes plodovej vody a mekónia, teda vlastných výkalov. Nehybne ležalo v matkinom bruchu. Pôrod prebiehal za pomoci klieští, pričom sa malému Paulovi pod veľkým tlakom zlomila kľúčna kosť. Chlapček bol mŕtvy. Rodičia teda chceli zavolať kňaza na posedné pomazanie, no vtom začuli slabučké skučanie. Bol to ich chlapček, očividne živý, v hlbokej kóme, ale živý.

Ako sedemročný sa stal žiakom jezuitskej školy svätého Ignáca v Riu de Janeriru.  Nenávidel učenie, ale veľmi rád čítal. Povinný charakter náboženskej praxe v škole mu tiež začal veľmi vadiť, neznášal modlitby ani účasť na omšiach. Napriek tomu mu škola v niečom pomohla – zistil, čím chce byť: spisovateľom „... Píšem, lebo keď som bo v puberte, nevedel som hrať futbal, nemal som auto, slušné vreckové ani svaly. Nechodil som módne oblečený. To jediné dievčatá z mojej triedy zaujímalo, nevedel som na seba upútať pozornosť. Večer, keď boli moji priatelia z frajerkami, začal som tráviť čas vytváraním sveta, kde by som bol šťastný; spoločnosť mi robili spisovatelia a ich knihy...“ Svoju prvú literárnu cenu získal na školskej básnickej súťaži. Napriek takémuto úspechu nechceli rodičia Paulovi dráhu spisovateľa povoliť. Priali si, aby ich syn bol inžinierom a snažili sa potlačiť jeho túžbu venovať sa literatúre.
Ich neústupnosť prebudila v Paulovi vzdor a ona začal porušovať rodinné pravidlá. Otec chápal synovo chovanie ako príznak duševnej poruchy a nechal syna v sedemnástich rokoch dvakrát hospitalizovať v psychiatrickej liečebni. Paulo sa tu musel podrobiť elektrošokovej terapii. Po návrate rodičia Paulovi sľúbili, že ho už znovu do liečebne nepošlú. Paulo ale skoro nadviazal styky s jednou divadelnou spoločnosťou a začal pracovať ako novinár. V očiach meštiackej rodiny bolo divadelné prostredie pôsobiskom ľudí bez morálky. Paulovi rodičia sa toho zľakli, porušili sľub a poslali ho do liečebne po tretíkrát. Pobyt v tomto ústave bol inšpiráciou pre napísanie knižky s názvom Veronika sa rozhodla zomrieť.
 
1.2.2  Život
V šesťdesiatych rokoch sa do Brazílii dostalo hnutie hippies. V tejto dobe nosil Paulo dlhé vlasy, nenosil so sebou doklady a istú dobu bral aj drogy, pretože chcel prežiť skúsenosť hippies v plnej intenzite. Následne napísal texty pre úspešnú brazílsku alternatívnu kapelu a  v spolupráci s Raulom Seixasom do roku 1976 napísali cez 60 piesní a ovplyvnili tak podobu brazílskeho rocku. V roku 1973 sa obaja stali členmi Alternatívnej spoločnosti. Táto organizácia sa stavala proti kapitalistickým ideológiám, zastáva názor, že každý má slobodu robiť si, čo chce a praktizovala čiernu mágiu. Túto skúsenosť neskôr popísal Paulo v románe Valkýry. V tejto dobe vytvorili s Raulom komiksový seriál oslavujúci slobodu, Kringha. Vďaka tomu boli obidvaja považovaní za nebezpečenstvo režimu, boli zatknutí a uväznení. Raula pustili, ale Paulo bol považovaný za iniciátora celej akcie a bol zadržiavaný dlhšie. Dva dni potom, čo ho prepustili, ho na ulici uniesli vojenskou rozviedkou a mučený. „...Bojím sa aj napísať, čo sa mi prihodilo. Bol to jeden z najhorších zážitkov v mojom živote – opäť ma neprávom uväznili. Ale strach prekonávam vierou a nenávisť porazím láskou. Z neistoty sa zrodí moja nová sebadôvera...“

V dvadsiatich rokoch sa rozhodol, že zmení svoj život. Našiel si prácu v spoločnosti Philips, kde sa zoznámil so svojou budúcou ženou. Napriek úspechom v práci sa jeho manželstvo rozpadávalo. Materiálne zabezpečenie, ktoré mu priniesol svet hudby, ho však očividne ani na chvíľu neodviedlo od starého ošúchaného sna – stať sa veľkým spisovateľom. „ ... Rozhodne sa nechystám vydávať v Brazílii. Tu na to ešte nie je trh. Ak chcem byť spisovateľo,m musím byť stále pripravený na odchod...“ V roku 1977 sa presťahoval do Londýna, kde sa Paulo začal naplno venovať literatúre, ale bez väčších výsledkov. „... V Londýne stroskotali všetky moje nádeje, že sa raz stanem svetoznámym spisovateľom...“

V roku 1979 sa stretol s dávnou priateľkou Christinou Citicicovou, vzali sa a dodnes spolu žijú. Spolu tiež odišli do Európy a precestovali veľa krajín. V Nemecku navštívili koncentračný tábor v Dachau. Tam Paulo zažil akési videnie- zjavila sa mu postava muža, ktorého o dva mesiace neskôr stretol v karaváne v Amsterdame. Človek, ktorého totožnosť Paulo nikdy nechcel prezradiť, mu navrhol, aby sa opäť vrátil ku katolíckej viere a aby vykonal púť do Santiaga de Compostela. Rok potom, čo Paulo túto púť vykonal, napísal prvú knihu: Pútnik z Compostely ( Mágov denník). „...Prešiel som sotva pár krokov po chodníku, keď som zbadal znamenie, o ktoré som prosil Boha: holubie pero. Nadišiel čas plne sa sústrediť na knihu...“

Svoju najúspešnejšiu knihu Alchymista napísal v roku 1988. Jeho prvé dve knihy sa stali bestsellermi až o pár rokov neskôr, keď vyšiel román Brida. Potom nasledovali ďalšie knihy, preklady do 66 jazykov a celosvetový úspech. Jeho knihy boli vydané v 150 krajinách. V roku 1995 bol Paulo Coelho vymenovaný za rytiera Rádu umenia a literatúry a o rok neskôr sa stal zvláštnym poradcom programu UNESCO pre duchovné zbližovanie a dialóg medzi kultúrami. V roku 2000 založil Inštitút Paula Coelha, organizáciu pomáhajúcu menej privilegovaným členom brazílskej spoločnosti, predovšetkým deťom a starším ľuďom.

1.2.3  Prehľad tvorby
·  Pútnik z Compostely - Knižka popisuje nachádzanie vlastnej cesty, nasledovanie vlastného
( Mágov denník 1987)  sna a hľadania vlastnej osobnosti.

·  Alchymista (1988)  - Pútavé rozprávanie o chlapcovi, ktorý sa nebál naplniť svoj Osobný
  príbeh.

·  Brida (1990)  - Skutočný príbeh jednej z najmladších učiteliek čarodejníckej tradície.
   Hovorí o prvých krokoch vtedy dvadsaťjeden ročnej dievčiny, ktorá
sa jedného dňa rozhodla, že svoj osud spojí s tajomstvom mágie.
·  Valkýry  (1992)  - Autor tu hovorí, že hlavná nie je modernosť či nemodernosť.

A zároveň hľadá odpoveď na otázku : „Prečo ničíme veci,
  na ktorých nám záleží najviac? „  

 ·   Maktub (1994)

 ·  Piata hora (1996)  - Inšpirovaný krátkou pasážou z Biblie nám Paulo Coleho rozpráva
príbeh proroka Eliáša počas jeho exilu. Pokiaľ sme si strojcami
vlastného osudu? To je otázka, na ktorú nás román núti hľadať
odpoveď.

·  Veronika sa rozhodla zomrieť (1998)  - Veronikin príbeh je o tých, ktorý nezodpovedajú
  predstavám o normálnych ľuďoch. Je o šialenstve,
  ľudskej zraniteľnosti a ľudských predsudkoch.

·  Jedenásť minút (2003) -  Paulo Coelho varuje pred „ falošnými modelmi sexu“. Maria im  podlieha a súčasne je nimi sklamaný. Vydáva sa preto na symbolickú Svätojánsku cestu prechádzajúcu Ženevou, ktorou sa očisťuje.

·  Záhir (2005) - Príbeh odohrávajúci sa spisovateľovi a jeho manželke, ktorá však
na počiatku rozprávania zmizne. Spisovateľ sa rozhodne svoju
ženu hľadať, vydá sa na cestu do cudzej zeme vo svojom vnútri
   rekapituluje minulosť.

·  Ako rieka, ktorá plynie (2006) - Kaleidoskop postrehov o ľudskej povahe, literárnej tvorbe,
   dejinách či bežnom každodennom živote približuje   
čitateľom autorov spôsob myslenia väčšmi než kedykoľvek
predtým a je esenciou filozofie človeka, ktorý pozoruje
život rovnako vyrovnane, akoby hľadel na pokojnú hladinu
rieky.

·  Čarodejnica z Portobella (2006) - Kniha dokazuje, že i počas úplne všedného života
  môžeme nájsť sami seba, ísť svojou cestou a radovať sa
  z každého dňa, keď slnko putuje po oblohe.
1.2.3  Úspechy a ocenenia
·  Čestné vyznamenanie mesta Odense (Cena Hansa Christiana Andersena) (Dánsko 2007)
·  Cena "Las Pergolas" v r. 2006 udelená Združením mexických predajcov kníh (ALMAC) (Mexiko 2006)
·  &"I Premio Álava en el Corazón" (Španielsko, 2006)
·  "Cruz do Mérito do Empreendedor Juscelino Kubitschek" (Brazília, 2006)
·  “Wilbur Award”, udelená Radou náboženských komunikátorov (USA, 2006)
·  Cena "DirectGroup International Author Award" (Nemecko, 2005)
·  Cena "Goldene Feder" (Nemecko, 2005)
·  Cena Budapešti (Maďarsko, 2005)
·  "Čestný rád Ukrajiny" (Ukrajina, 2004)
·  &"Rád Sv. Sofie" za príspevok k oživeniu vedy a kultúry (Ukrajina, 2004)
·  Cena "Nielsen Gold Book Award" za Alchymistu (Veľká Británia, 2004)
·  Cena za najlepšiu beletriu "Corine International Award" 2002 za Alchymistu (Nemecko, 2002)
·  Cena "Club of Budapest Planetary Arts Award 2002", ako uznanie jeho literárneho diela (Nemecko, 2002)
·  Cena "Bambi 2001 Award" (Nemecko 2001)
·  &"XXIII Premio Internazionale Fregene" (Taliansko 2001)
·  "Cena Crystal Mirror Award" (Poľsko, 2000)
·  "Chevalier de l'Ordre National de la Légion d'Honneur" (Francúzsko, 1999)
·  "Crystal Award" na Svetovom ekonomickom fóre (1999)
·  "Zlatá medaila Galície" (Španielsko, 1999)
·  "Comendador de Ordem do Rio Branco" (Brazília, 1998)
·  "Zlatá kniha" (Juhoslávia 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000 a 2004)
·  Cena "Super Grinzane Cavour Book Award" (Taliansko, 1996)
·  Cena "Flaiano International Award" (Taliansko, 1996)
·  "Rytier umenia a literatúry" (Francúzsko, 1996)
·  "Grand Prix Litteraire Elle" (Francúzsko, 1995)

1.3 Alchymista  
„...Alchymista je symbolický text. Na stránkach sa usilujem podať ďalej to, čo som sa naučil o tejto téme, a zároveň vzdať poctu veľkým spisovateľom, ktorým sa podarilo preniknúť do univerzálneho jazyka: Hemingwayovi, Blakeovi, Borgesovi, Malbovi Tahanovi a ďalším...“  ( P. Coelho)

 Dielo Paula Coelha  vychádza z perzského mýtu, ktorým sa inšpiroval aj Borges v poviedke Príbeh dvoch mužov, ktorí mali sen, uverejnenej v roku 1935 vo Všeobecných dejinách nehanebnosti. Je to rozprávanie pastiera Santiaga, ktorý sa potom, ako sa mu niekoľkokrát sníva o poklade ukrytom pri egyptských pyramídach, rozhodne opustiť svoju rodnú dedinu a vydáva sa hľadať to, čo autor nazýva „ Osobný príbeh“. Na ceste do Egypta sa spoznáva Santiago niekoľko osôb, medziiným aj alchymistu, a z každého stretnutia si zoberie nové ponaučenie. Na konci púte zistí, že cieľom jeho hľadania bola práve dedina, ktorú opustil. Tomuto príbehu vybral názov: Alchymista.
  Je zaujímavé, že kniha, ktorá sa stala jedným z najväčších bestsellerov všetkých čias (na začiatku dvadsiateho prvého storočia dosiahol počet predaných výtlačkov tridsaťpäť miliónov) bola pôvodne vymyslená ako divadelná komédia, ktorá mala spojiť Shakespeara s brazílskym humoristom Chicom Anysiom, ako si autor zapísal do denníka v januári 1987:
„... Menescal a herec Perry mi zavolali a požiadali ma, aby som napísal hru pre jedného herca. Náhodou som práve na videu pozeral Duel (Steven Spilberg, 1971). Je to film, kde vystupuje len jedna postava.

Dostal som nápad: veľké laboratórium, kde starec alchymista hľadá kameň mudrcov. Chce presne vidieť, čo môže človek dosiahnuť s inšpiráciou. Alchymista (to by mohol byť dobrý názov) deklamuje texty Shakespeara a Chica Anysia. Spieva a rozpráva sa sám si sebou, hrá viacero postáv. No alchymista rovnako ako Faust vie, že múdrosť nie je v knihách, ale v ľuďoch- a ľudia sú v hľadisku. Aby ich posmelil skúša niečo zborovo spievať. Perry by bol alchymista pohltený hľadaním. Zdôrazňujem, že to treba urobiť s veľkou dávkou humoru...“ Keďže hra sa nikdy nedostala na javisko, Paulo tento krátky náčrt scenára prerábal a menil, až kým celkom nestratil charakter divadelnej hry a nezískal formu románu. S príbehom sa tak zžil, že keď sa rozhodol napísať knihu, za dva týždne mal v rukách dvestostranové dielo podobné rozsahu ako Mágov denník.

2.  VLASTNÁ PRÁCA 
V tejto kapitole by som chcela zobraziť stručný rozbor diela Alchymista, v ktorom budú zahrnuté : téma, kompozícia, charakteristika postáv, dejová línia, idea a záver.

2.1  Alchymista

2.1.1  Téma

  Príbeh mladého pastiera Santiaga, ktorý sa na základe svojho sna vydáva do sveta hľadať poklad, a tým naplniť svoj Osobný príbeh.

2.1.2 Hlavná myšlienka ( idea)

  Život je zaujímavý práve pre tú možnosť uskutočniť nejaký sen. Každý človek má svoj Osobný príbeh a srdce každému napovie, čo je jeho Osudom a za čím má ísť. Hlavne by sme sa nemali báť ísť za svojím snom.

2.1.3   Kompozícia

  Dielo je rozdelené na dve časti, pričom jednotlivé dejové línie sú oddelené tromi hviezdičkami, obsahuje tiež predslov autora, prológ a epilóg.

2.1.4  Charakteristika postáv
Hlavná postava:
Santiago -  meno bolo inšpiráciou od Hamihwaya (Starec a more). Prvá veta je "starý muž sa
volal Santiago". A potom sa nikdy neuvádza jeho meno znovu. Tak isto aj
Coelho, tým chcel vzdať česť Hamigwyovi
-  pastier, snažiaci sa naplniť svoj Osobný príbeh
  - verný, všímavý, odvážny, citlivý, spočiatku veľmi
  dôverčivý
  - príbeh popisuje Santiagovu duševnú premenu
„... Ovce ho však naučili čosi oveľa dôležitejšie: že na svete je len jedna reč, ktorej všetci rozumejú. Je to jazyk nadšenia, vecí urobených s láskou a chuťou, s túžbou dosiahnuť to o čom snívame alebo čomu veríme...“
Ďalšie postavy:

cigánka - prefíkaná prospechárka
- zarába si ako vykladačka snov
  „... Cez sny hovorí Boh. Keď hovorí svetským jazykom môžem sen vyložiť, ale ak hovorí jazykom tvojej duše, len ty sám mu môžeš porozumieť. A ja si za veštbu nechám zaplatiť tak či onak...“
Kráľ(starec) - všetko vie
- pomáha ľuďom napĺňať ich Osobný príbeh
 „...Vždy som s tými, ktorý prežívajú svoj Osobný príbeh. Niekedy je to vo forme dobrého nápadu, východiska. Inokedy sa v rozhodujúcej chvíli pričiním o to, aby veci boli jednoduchšie. A tak to ide stále dookola; väčšina ľudí si to ani nevšimne...“
Obchodník so sklom - starý, veriaci Arab
  - strach a neochota zmeniť svoj život,
 - sníva svoj veľký sen, ale má málo odvahy ho naplniť

„...Lebo Mekka ma udržiava pri živote. Práve vďaka nej dokážem znášať tieto jednotvárne dni. Mám strach, že keby som uskutočnil svoj sen, nemal by som prečo žiť...“

Angličan - opak obchodníka so sklom - robí všetko preto aby dosiahol svoj sen
- cestuje do oázy Al-Fajjúm, aby sa stretol s najmúdrejším Alchymistom a naučil sa od neho reč Sveta ako aj premeniť olovo na zlato
- je veľmi sčítaný, no na uskutočnenie svojho sna musí do všetkého, čo robí, zapojiť srdce
„...Treba však napredovať. Musí veriť znameniam. Celý doterajší život, všetko štúdium venoval hľadaniu jedinej reči, ktorou hovorí Vesmír...“

Fatima - slušná, zdvorilá, verná, úprimne milujúca Santiaga
„...Od detstva som snívala, že púšť ma obdarí tým najkrajším darom v mojom živote. A ten dar som napokon odstala a ním si ty, Santiago. Preto chcem, aby si pokračoval v smere, ktorým si sa pustil. Vietor síce mení duny, púšť je však stále rovnaká. A tak to bude aj s našou láskou. Teraz aj ja budem mať na koho čakať. Som žena púšte a som na to hrdá...“

Alchymista - silná osobnosť, múdry, šetrí slovami
-  často koná nepochopiteľne a správa sa necitlivo voči Santiagovi, to len preto
   aby  ho niečo naučil 
- pomáha Santiagovi plniť jeho Osobný príbeh

„... Svet je len viditeľnou časťou Boha a poslaním alchýmie je preniesť do materiálnej roviny duchovnú dokonalosť...“
„... – Ak sa mi nepodarí premeniť na vietor zomrieme, tak načo kŕmite sokola?- spýtal sa chlapec
- Ak niekto z nás zomrie, budeš to ty. Ja sa viem premeniť na vietor- povedal alchymista...“

2.1.5  Dejová línia
Kniha Alchymista nám  rozpráva príbeh o chudobnom pastierovi Santiagovi, ktorý so svojím stádom oviec putuje španielskou Andalúziou a nič mu nechýba. Raz v noci sa mu už po druhýkrát prisnil ten istý sen . V tom sne vystupovalo dieťa, ktoré ho doviedlo k egyptským pyramídam, a práve keď mu chcelo ukázať miesto skrytého pokladu, zobudil sa.  Keď prechádzal cez mesto, zastavil sa u starej cigánky, aby mu sen vyložila. Návšteva ho však sklamala. Prv ako mu jeho sen vysvetlila, musel sľúbiť, že jej dá za veštbu desiatok zo svojho pokladu. Až potom, čo jej to sľúbil mu vyložila sen.

„...Môj výklad je takýto: Musíš ísť až k egyptským pyramídam. Nikdy som o nich nepočula, ale ak ti ich dieťa vo sne ukázalo, musia existovať. Tam nájdeš svoj poklad a zbohatneš...“

 
Santiago sa vydal na námestie a pritom premýšľal o ceste do mesta. „...Aj preto sa rád túlal svetom. Takto si vždy získal nových priateľov a vôbec sa s nimi nemusel stretávať každý deň. Keď sa deň čo deň stretávame stále s tými istými ľuďmi, tí sa napokon stanú súčasťou nášho života. A keď sú súčasťou nášho života, pomaly začnú chcieť meniť naše životy. A ak sa nesprávame podľa ich očakávaní, hnevajú sa na nás. Lebo všetci majú presnú predstavu o tom ako by sme mali žiť. Pritom im však vôbec neprekáža , že nevedia ako by mali žiť oni sami...Sadol si na lavičku a začal sa venovať knižke. Zrazu sa pri ňom objavil starec s veľkým záujmom o jeho čítanie. Starec sa volal Melchizedech, bol to kráľ zo Sálemu. Santiago starcovi nedôveroval až do chvíle, keď do piesku na námestí nevpísal chlapcovu minulosť, budúcnosť i veci o ktorých nikomu nepovedal. Kráľ mu povedal, že pomáha ľuďom plniť svoj Osobný príbeh. „...Na tejto planéte existuje jediná hlavná pravda: nech si kýmkoľvek a nech robíš čokoľvek, keď chceš niečo skutočne dosiahnuť, je to preto lebo tvoja túžba sa zrodila v Duši sveta. Naplniť svoj Osobný príbeh je jedinou povinnosťou človeka. Všetko je jedno. A keď niečo chceš celý Vesmír sa spojí, aby si to dosiahol...“ Potom čo Santiaga presvedčil o svojich schopnostiach, ponúkol sa, že za desiatok svojho stáda mu povie viac o jeho poklade. „..Za všetko sa musí v živote platiť...“ Na cestu mu ešte daroval dva kamene (Urim, Thumim), ktoré mu mali pomôcť s rozhodovaním pri rozoznávaní znamení.

Na druhý deň sa už Santiago plavil do Afriky. Bola to pre neho neznáma zem. So sebou si niesol len pár vecí a nejaké peniaze, o ktoré bol neskôr okradnutý zlodejom hovoriacim po španielsky. Bez peňazí a možnosti návratu došiel do jedného sklenárstva a ponúkol sa, že vyčistí všetky tie poháre za kúsok jedla. Obchodník neodpovedal, a tak sa Santiago  s malou dušičkou pustil do práce. Po namáhavom výkone ho obchodík pozval na obed. „...-Nemusel si nič čistiť.- povedal. –Korán nám prikazuje nakŕmiť hladného. – Prečo ste ma to potom nechali urobiť?- spýtal sa chlapec. –Pretože sklo bolo zaprášené. A obidvaja sme si potrebovali vyčistiť hlavu od chmúrnych myšlienok...“ Potom ešte predavač so sklom ponúkol Santiagovi, aby u neho pracoval. Predavač mal jeden veľký sen- navštíviť Mekku. Ale nechcel tento svoj sen uskutočniť, chcel o Mekke iba snívať a predstavovať si ako ju vidí. Žil iba pre sen...Deň čo deň u neho chlapec leštil poháre, až ho napadlo, že by mohli okoloidúcim podávať osviežujúci čaj. Nielenže by tým prilákali ľudí, ale hlavne by si všimli, ako krásne čaj v skle vyzerá a obchodníkovi by to mohlo zvýšiť obrat. Obchodník poslúchol Santiaga a onedlho sa jeho obchod stal vyhľadávaným. Trvalo to celý rok než si Santiago zarobil u neho dostatok peňazí a mohol pokračovať v ceste. „...Ty si bol pre mňa hotovým požehnaním. A dnes viem jedno: požehnanie, ktoré neprijmeme, sa premení na prekliatie...“

Chlapec za zarobené peniaze kúpil ťavu a pripojil sa ku karavane smerujúcej priamo k pyramídam. Cestou sa zoznámil so životom púšte a so znameniami, ktoré duny piesku človeku poskytujú, pokiaľ sa dobre pozerá. Tiež spoznal Angličana, ktorý  putoval do púštnej oázy, lebo sa dozvedel o veľmi starom Alchymistovi, ktorý tam žije, a ktorý by mu mohol prezradiť tajomstvo o premene železa na zlato(cieľovému poznaniu všetkých alchymistov). Angličan požičal Santiagovi pár kníh o alchýmii a Santiago poradil Angličanovi, žeby mal viacej pozorovať púšť. No takéto učenie nemalo žiadaný účinok ani z jednej strany. „...Každý má svoj vlastný spôsob, ako sa učí. Jeho spôsob nie je mojím a môj spôsob nie je jeho. Ale obidvaja hľadáme svoj Osobný príbeh, a ja ho preto rešpektujem...“

Počas cesty však vypukla vojna medzi púštnymi kmeňmi  a karavána sa musela počas nej uchýliť do bezpečia oázy, ktorá je podľa Tradície neutrálnym územím. Angličanovi sa podarí nájsť Alchymistu, ale je z neho sklamaný. Alchymista mu neporadil ako má vyrobiť Kameň mudrcov, ale povedal mu iba: Choďte a skúšajte. Santiago sa tu stretáva s arabským dievčaťom Fátimou. Spozná v nej ženu svojho života. „...- Prišiel som ti povedať niečo veľmi jednoduché,- povedal Santiago. -Chcem aby si sa stala mojou ženou. Ľúbim ťa.“ „Milujem ťa , lebo celý Vesmír sa spojil, aby som ťa stretol...“ Napriek tomu, že miluje Fátimu a chce s ňou zostať, chápe, že láska nebráni nikomu, aby naplnil svoj Osobný príbeh. „...Odteraz bude púšť dôležitejšia. Stále sa bude do nej pozerať v snahe uhádnuť, ktorá hviezda vedie Santiaga na jeho ceste za pokladom...“ Čas plynul, boje neustávali. Santiago sa začína venovať púšti, študuje jej chod a život. Pritom si jedného dňa všimne zvláštny let dvoch krahulcov. Náhle sa mu v jedinej chvíľke objavil pred očami obraz napadnutej oázy. Vyrozpráva toto znamenie kmeňovým vodcom oázy. Oni, ako muži púšte sú zvyknutí na jej znamenia, len nevedia pochopiť, prečo by ich mal vidieť neznámy cudzinec. Nakoniec sa rozhodnú údajnému nebezpečenstvu čeliť, avšak v prípade, že ich zbrane neprehovoria, príde o život sám Santiago. Oáza je naozaj napadnutá a vďaka pripravenosti bojovníkov zachránená. Tesne pred bitkou sa chlapcovi zjavil impozantný Arab. „... Na koni sa niesol jazdec odetý do čierneho, a na ľavom pleci mu sedel sokol. Na hlave mal turban a tvár mu zahaľovala šatka, z ktorej bolo vidno iba jeho oči. Chlapcovi sa zdalo, že je to posol z púšte a z jeho osobnosti vyžarovala taká obrovská sila, s akou sa ešte nikdy v živote nestretol...“ Takto sa zoznamuje so samotným Alchymistom. Ten mu ponúka svoj doprovod až k pyramídam napriek prebiehajúcim bojom. Cestou ho učí, ako načúvať svojmu srdcu alebo, ako správne čítať znamenia, ktoré človeku Vesmír ukazuje, aby došiel až k naplneniu svojich snov.

Najväčšou skúškou pre Santiaga bolo stretnutie s jazdcami. Santiago mohol zachrániť svoj a Alchymistou život len vtedy, keď sa premení na vietor. Vďaka svojmu rozhovoru s púšťou, vetrom, slnkom túto ťažkú skúšku splnil. „...Každý má svoj osobný príbeh, to je pravda, ale jedného dňa sa tento Osobný príbeh naplní. Vtedy bude treba premeniť sa na niečo dokonalejšie a mať nový osobný príbeh, až kým sa duša svet nestane skutočne jedným jediným...“ Santiago potom pokračoval na ceste púšťou a načúval svoje srdce, lebo len ono ho mohlo odhaliť správne miesto, kde je ukrytý poklad. „...Tam kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce, povedal Alchymista...“ Pri pyramídach narazil Santiago na lupičov. „...Ty nezomrieš, budeš žiť a pochopíš aký si bol hlúpy. Tu na tom istom mieste, kde teraz ležíš sa mi pred 2 rokmi prisnil dvakrát ten istý sen. Snívalo sa mi, že by som mal ísť až na planiny Španielska, vyhľadať ruiny nejakého kostola, v ktorom prespávajú pastieri s ovcami. Uprostred sakristie mal rásť figovník, a keby som začal kopať pri koreňoch toho figovníka, našiel by som skrytý poklad. Ja však nie som taký hlupák, aby som putoval púšťou len preto, že sa mi dvakrát prisnil ten istý sen...“ Santiago sa ešte raz zadíval na pyramídy a s radosťou v srdci sa na ne usmial. Našiel svoj poklad.  „...Život je naozaj štedrý k tomu, kto prežíva svoj osobný príbeh...“ keď sa vrátil do Španielska a vykopal poklad. Spomenul si, že ešte musí dať desatinu z pokladu cigánke. Znovu začal viať vietor, prinášal známu vôňu. „Už idem  Fátima.“ zvolal.
 
2.1.6  Môj čitateľský posudok
Musím sa priznať, že mi dlho trvalo prečítať túto útlu knižku. Možno to bolo preto, že som nemala veľa času, ale preto, že takýto typ knižky som ešte nečítala. No určite vo mne príbeh zanechal stopy, a samozrejme kopec otázok. Aký je môj osobný príbeh? Žijem ho? Osobne si myslím, že je ťažké v tejto rýchlej dobe sledovať znamenia. Nech sú už akokoľvek jasné. Bolo by zaujímavé dozvedieť sa, či tento príbeh zmenil niekomu život. Po prečítaní niektorých recenzií, ako rýchlo sa táto knižka číta, som sa musela zamyslieť.  Áno knižka má veľmi zaujímavý a pútavý dej, to nepopieram. Lenže ja som si musela každú myšlienku prečítať minimálne trikrát. Aby som pochopila, čo tým chce autor povedať, aby som si to mohla aplikovať na svoj život a aby som to vedela aplikovať všeobecne pre „ dnešné“ ľudstvo. Tak teda z toho vyplýva, buď som ešte nebola dostatočne duševne zrelá na takéto čítanie, alebo každý z nás je jedinečný a dokáže vnímať úvahové pravdy úplne ináč. Ktovie, nech to každý po prečítaní knižky usúdi sám. Zo všetkých uverejnených „postrehov“ , ktoré som mala možnosť na internete prečítať, tam bol asi iba jeden, ktorý sa ku knižke vyjadroval negatívne. A to tam boli komentáre nie z jedného či dvoch mesiacov, ale z posledných 3 rokov. Áno, táto knižka si získala srdcia veľkého počtu ľudí. Čo ma vôbec neprekvapuje. Možno k tomu prispel rozsah diela, alebo otázka, nad ktorou sa autor zamýšľa: Prečo sme vlastne na svete? Práve túto otázku si určite položil každý jeden z nás. No nie každý dostal odpoveď. Práve knižka Paula Coelha ponúka jednu z odpovedí. A je na nás, či túto odpoveď prijmeme alebo nie. Zadarmo však ponúka povzbudenie: Ak niečo veľmi chceme, celý Vesmír sa spojí, aby sme to dosiahli.

3. DISKUSIA
Detstvo a mladosť autora určite neboli ľahké. Prežil toho oveľa viac, akoby si človek vedel čo i len predstaviť. Musím sa priznať, že ma dosť zarazila časť jeho detstva, keď bol podrobený elektrošokom. Viem, že ho rodičia poslali na psychiatriu, lebo sa o neho báli a mali ho radi, ale neviem, či toto sa dá brať ako vysvetlenie ich činu. Každopádne sa Coelho vysporiadal s týmto zážitkom veľmi dobre a stále kráčal za svojim snom. Po prečítaní viacerých životopisov na internete, som si o jeho neskoršom živote utvorila svoj názor. Autor žal v dospelosti jeden úspech za druhým a jeho neskorší život by mu hádam závidel každý. No po prečítaní ( prelistovaní) knihy Mág, kde autor Fernando Morais ponúka neskreslený opis života Paula Coelha, doplnený citáciami z jeho denníka, sa môj názor zmenil. Coelho sa javí ako nekonečná studňa nápadov a zážitkov, no hlavne životných skúseností, ktoré využíva vo svojich dielach, čím sa jeho knihy stávajú takými jedinečnými. Presne takým je i román Alchymista.

Táto knižka je zaujímavá práve tým, že každý v nej môže nájsť niečo svoje. Ponúka myšlienky, ktoré sú také prosté a pritom pravdivé, niečo ako pomenovanie pocitov ( stavov), ktoré my sami pomenovať nevieme alebo jednoducho nechceme. Podľa môjho názoru je toto dielo nadčasové. Možno to vyznieva trochu odvážne, keďže toto dielo má asi tak 22 rokov, teda ešte nie je dlho na svete. No myslím si, že myšlienky, ktoré ponúka, budú aktuálne i pre nasledujúce generácie. I keby malo ponúkať len povzbudenie: „...Keď po niečom veľmi túžiš, celý vesmír sa spojí, aby si to mohol uskutočniť..“
 
Medzičasom som si prečítala aj veľa kritík k tomuto dielu i tie, ktoré neboli veľmi pozitívne. Priznávam, že ma tieto kritiky skôr zarmútili, akoby mali upraviť moju mienku o knihe. Je smutné, že najviac kritizujú tí ľudia, ktorí posolstvo knihy nepochopili.

Dlho mi trvalo, kým som zaradila toto dielo (autora) do literárneho smeru. Paulo Coleho a jeho diela totiž nie sú zahrnuté v stredoškolských osnovách a teda zaradenie do literárneho smeru sa hľadá veľmi ťažko. Nakoniec mi k dielu Alchymista najviac pasoval literárny smer magický realizmus, ktorý sa preberá v štvrtom ročníku gymnázií. Magické prvky pôsobiace prirodzene a nie sú vysvetlené, ktoré protagonisti prijímajú a nehľadajú v nich logiku a iné, presne vystihovali toto dielo. Nečítala som nič také, čo by patrilo k tomuto smeru, nie príliš veľká fantastika, no ani realistické dielo bez fantázie, taká zlatá stredná cesta. Keby som sa mala vyjadriť facebookovov terminológiou, napísala by som like. A to by platilo pre celé dielo P.Coelha.


Záver
Svetová literatúra 20. storočia je naozaj bohatá. Autori mohli čerpať z rôznych tém, ktoré toto obdobie ponúklo. Život sa s Paulom Coelhom tiež nemaznal. No po každej zložitej životnej situácii sa dokázal opäť postaviť, oprášiť a ísť za svojím snom, stať sa spisovateľom. A túto svoju životnú skúsenosť ponúkol aj vo svojom románe Alchymista. Veď život je zaujímavý práve pre tú možnosť uskutočniť nejaký sen. Každý človek má svoj Osobný príbeh a srdce každému napovie, čo je jeho Osudom a za čím má ísť. „...Život je naozaj štedrý k tomu, kto prežíva svoj osobný príbeh...“To dokazujú aj úspechy Paula Coelha. Nebál sa ísť za svojím snom, i keď veľakrát to vyzeralo biedne, Santiago sa tiež viackrát rozhodol, že svoju cestu k pyramídam ukončí a vráti sa domov. No nespravili to, lebo verili, že ich sen má zmysel. Toto by si mal uvedomiť každý človek, nezáleží na tom či sen, ktorý by naplnil náš život, pochádza z detstva, alebo sa nám „prisnil“ nedávno, príbeh hovorí, aby sme sa nebáli naplniť ho. „...Naplniť svoj Osobný príbeh je jedinou povinnosťou človeka...“ Táto veta môže znieť trochu skľučujúco. Musíš urobiť toto, lebo ináč... No pravdou je, že človek má na výber. To čo urobí, je jeho slobodné rozhodnutie, ktoré môže byť ovplyvnené románom Alchymista i nemusí.

Záleží na nás, ako veľmi dovolíme knihám, aby nám ich posolstvo ovplyvnilo život. V akej miere sa ich príbeh prekryje s naším. Toto obohatenie ponúkajú knihy. Po pretočení poslednej strany si možno povieme: aký pekný príbeh, škoda, že sa skončil. No zatvorenie knihy ešte nemusí znamenať koniec, ale práve začiatok. Prečo sa stále ponáhľať a nezastaviť sa nachvíľu pri knihe?
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 10)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014