Zóny pre každého študenta

Frank Herbert a jeho duna

Frank Herbert a jeho duna

ÚVOD
Ak sa povie sci-fi, mnohých z vás napadne myšlienka o niečom neskutočnom o niečom, čo sa nestalo, ale v budúcnosti by sa mohlo stať. Iným, ktorí majú odpor k tomuto výrazu z dôvodu, že v jeho podstate nenachádzajú žiadne umenie, sa zobrazuje niečo nezaujímavé, poprípade sa nad týmto výrazom vôbec nepozastavia a ignorujú ho, ako keby nič nepočuli. Ale verím, že je medzi nami veľa takých, ktorí reagujú na toto slovo veľmi pozitívne a hneď sa im akosi zlepší nálada. Následne ich zrejme napadne aj svoje obľúbené literárne dielo, film alebo seriál poprípade virtuálna hra, ktoré s pojmom sci-fi úzko súvisia. Možno to bude nejaký román od Julesa Verna alebo H. G. Wellsa, možno klasika ako Star Trek, svetoznámy Star Wars od Georga Lucasa, Alien, Blade Runner, jedinečný Matrix alebo doslova fantastický Final Fantasy, možno niektorý z TV seriálov ako Babylon 5, Battlestar Galactica, Stargate (Atlantis), či komediálna animovaná Futurama. Aj keď všetky tieto diela patria medzi najpopulárnejšie, existuje aj mnoho iných, ktorých kvalita za nimi vôbec nezaostáva. Pre mňa ešte stále neopodstatneným dôvodom je, prečo sa aj tieto menej známe diela nedostali na popredie sci-fi na Slovensku natoľko, aby sa vyrovnali v popularite aj týmto súčasným gigantom.

Dielo, ktoré má k tomu už veľmi blízko, napísal americký spisovateľ Frank Herbert. Celú ságu pomenoval Duna. Kvalite tohto románu zodpovedajú autorove skúsenosti a schopnosti a dávajú mu čosi neopísateľné, čosi, čo pochopí iba čitateľ po prečítaní jeho skvelého diela. Ako som už uviedol sága Duna patrí bezprostredne do prostredia sci-fi. Pre lepší prehľad tento žáner najskôr stručne charakterizujem a následne vám priblížim Frankov život, literárnu tvorbu a jeho najväčšie už spomínané dielo Duna.

1  TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ
1.1  Vedecká fantastika

Vedecká fantastika (science-fiction, skrátene sci-fi) je žáner prozaických alebo audiovizuálnych diel, v ktorých sa obraz sveta, spravidla premietnutý do budúcnosti, opiera o znalosti súčasnej vedy a techniky a o predpoklady jej vývoja.
 
1.1.1 Literatúra vedeckej fantastiky
Literatúra vedeckej fantastiky alebo vedecko-fantastická literatúra (science-fiction, skrátene sci-fi) siaha svojimi koreňmi až k pradávnemu žánru utopistickej literatúry (Platónova Atlantis, Lukiánove Pravdivé príbehy, Rabelaisov Gargantua a Pantagruel, Morov Utópia, Campanellov Slnečný štát a i.). Za zakladateľov modernej science-fiction považujeme Jula Verna (Cesta na Mesiac, Vynález skazy, Robur-Dobyvateľ, Oceľové mesto a i.) a H. G. Wellsa (Prví ľudia na Mesiaci, Neviditeľný, Stroj času). Ich fiktívne príbehy umiestnené do budúcnosti a na iné vesmírne telesá nie sú iba výsledkom bujných fantastických predstáv, ale usilujú sa vychádzať z reálnej perspektívy vedy a techniky. V tomto zmysle je science-fiction zvyčajne pokusom o pohľad do budúcnosti človeka, ľudstva, civilizácie. Pretože tento žáner prebral na seba v zmenenej podobe niektoré črty fantastickej ľudovej rozprávky, nazval ho poľský autor Stanislav Lem rozprávkou 20. storočia.
 
1.1.2 Film vedeckej fantastiky
 
60. roky
V 60. rokoch 20. storočia (1966) vznikol seriál Star Trek, ktorý režíroval Gene Roddenberry. Star Trek mal veľký úspech, ktorý motivoval jeho režiséra nakrútiť ďalší seriál. Nakoniec vzniklo šesť seriálov a desať filmov na tému Star Trek. Posledný seriál Star Trek: Enterprise bol dokončený v roku 2005.
 
70. roky
Medzi filmy, ktoré najviac ovplyvnili filmový žáner sci-fi sa zaraďuje film Georga Lucasa: Hviezdne vojny (1977). Táto sága sa nedávno (2005) dočkala už šiesteho pokračovania s názvom Star Wars: Epizóda III- Revenge of the Sith. Do dejín vedecko-fantastického filmu sa zapísala aj séria filmov nesúca prívlastok Votrelec, ktorej prvú časť z roku 1979 režíroval Ridley Scott.
 
80. roky
Ďalším míľnikom v tejto oblasti bol film Blade Runner (1982), takisto od Ridleyho Scotta. Tento film je dodnes jedným z najkultovejších. V roku 1984 bol sfilmovaný prvý diel ságy Duna od Franka Herberta.
 
90. roky
Vedecko-fantastické filmy 20. storočia uzatvára prvý diel filmu Matrix. Zatiaľ jeden z najúspešnejších filmov svojho žánru.
 
21. storočie
Kapitolu 21. storočia otvára počítačom robený film Final Fantasy: Esencia Života (Final Fantasy: Spirits Within). Ide o prvý celovečerný film kompletne robený pomocou CGI. Projekt však nebol veľmi úspešný, keďže sa štúdiu Square Pictures vrátilo iba 30 miliónov dolárov z investovaných 137 miliónov dolárov. Film režíroval Hironobu Sakaguchi, zakladateľ jednej z najúspešnejších RPG hier: Final Fantasy.
 
1.2  Životopis Franka Herberta
Frank Patrick Herbert (*8.10.1920, Tacoma, Washington, USA - †11.2.1986, Madison, Wisconsin, USA) bol americký autor science-fiction. V súčasnosti nepochybne patrí k velikánom svetovej science-fiction a zaraďuje sa k osobnostiam ako Arthur Charles Clarke, J. R. R. Tolkien, Herbert George Wells, R.Zelazny a Harry Harrison. Zanechal po sebe svojbytné a okúzľujúce dielo. Preslávil sa najmä monumentálnym 6-zväzkovým eposom o púštnej planéte Duna, ktorý bohužiaľ nestihol ukončiť. Toto dielo sa dnes jednoznačne zaraďuje do zlatého fondu svetovej fantastickej literatúry.
 
1.2.1 Detstvo
Narodil sa 8. októbra 1920 Eileen McCarthyovej Herbertovej v Tacome (štát Washington), kde i vyrastal. Jeho otec, Frank Patrick Herbert senior, bol údajne tyranský a autoritársky typ. V čase jeho narodenia pracoval ako vodič linkového autobusu medzi mestami Tacoma a Aberdeen. Neskôr predával elektrické zariadenia, automobily, pracoval ako policajná hliadka na motocykli. V roku 1928 sa i z rodinou presťahoval do malej farmy v Burley.
Ako dieťa bol Frank veľmi zvedavý a veľa čítal. Páčili sa mu diela H. G. Wellsa, J. Verna a E. R. Burroughsa. V deň svojich 8. narodenín vstal spoza jedálenského stola v rodičovskom dome a prehlásil: „… Chcem byť spisovateľom…“. Jeho starý otec z matkinej strany, John McCarthy, o chlapcovi povedal: „… Je to desivé. Tak malé dieťa by nemalo byť tak bystré…“. Na základnej škole bol uznávanou autoritou na všetko. Jeho zvedavá a nezávislá povaha ho počas detstva i v dospelosti opakovane privádzala do ťažkostí. Strednú školu ukončil v roku 1938; univerzitu nedokončil, pretože sa odmietol zaoberať predmetmi, ktoré ho nezaujímali. Stal sa akýmsi vedcom bez diplomu.
 
1.2.2 Život
Profesionálnym spisovateľom sa stal však až v strednom veku. Roky sa ťažko predieral životom, meniac zamestnania i miesta, kde žil (precestoval väčšinu Severnej i Južnej Ameriky). Frank Herbert v roku 1939 ukončil Salem High School a v tom istom roku zahájil svoju kariéru ako novinár, keď klamal o svojom skutočnom veku - čo mu umožnilo stať sa zamestnancom novín Glendale Star. Počas II. svetovej vojny slúžil 6 mesiacov v námorníctve ako akreditovaný fotograf (Photographer Second Class V-6), neskôr bol zo zdravotných dôvodov prevedený do zálohy (1943). Potom pracoval 2 roky ako editor pre Oregon Journal v Portlande, štát Oregon.  V roku 1941 sa v meste San Pedro v Kalifornii oženil s mladučkou Florou Parkinsonovou. 16.2.1942 sa im narodila dcéra Penny. Manželstvo dlho nevydržalo, rozviedli sa už v roku 1945. V rokoch 1946 - 1947 študoval na University of Washington v Seattli, kde v krúžku kreatívnej literárnej tvorby stretol svoju budúcu druhú manželku Beverly Ann Stuartovú, s ktorou žil 37 rokov (svadba bola 20. júna 1946) až do jej smrti v roku 1984 (zomrela na rakovinu pľúc). V tom čase boli jedinými študentami, ktorým sa podarilo niečo zo svojich prác i predať a publikovať [Frankovi dobrodružné poviedky do Esquire (Survival of the cunning, marec 1945) a Doc Savage (The Jonah and the Jap, apríl 1946), Beverly príbeh do Modern Romance].

Beverly bola v nasledujúcich rokoch hlavným živiteľom rodiny; pracovala ako zle platený reklamný autor pre obchodné domy a aby umožnila tvorbu manželovi, zanechala svoju spisovateľskú kariéru. Frank pracoval ako reportér a editor v mnohých novinách na Západnom pobreží (Seattle Star, Oregon Statesman, Tacoma Times) a písal prejavy politikom (naviac spolupracoval s novinami San Francisco Examiner's California Living magazine, pre ktoré pracoval viac ako 10 rokov). Bol tak nezávislý, že odmietal pracovať pre jedného vydavateľa; písal o tom, čo sa páčilo jemu. Bol komentátorom v lokálnych rádiách, živil sa aj ako lovec ustríc, kameraman, pisateľ prejavov a koordinátor kampaní viacerých republikánov a robil dokonca inštruktora pre prežitie v džungli. Takto sa pretĺkali viac ako dve desaťročia.
  Po oslnivom úspechu Duny sa stal spisovateľom z povolania (od roku 1972). Nerodilo sa to však ľahko; za román obdržal preddavok 7500 dolárov a po jeho veľkom komerčnom úspechu ďalšie peniaze - v roku 1968 to bolo približne 20 000 dolárov. Hoci to bolo zďaleka najviac, koľko vtedy spisovateľ sci-fi zarobil, nestačilo to stále na to, aby sa stal spisovateľom na plný úväzok. Úspech mu však otvoril mnohé dvere, ktoré boli preňho dovtedy zatvorené: Začal písať pre časopis Seattle Post-Intelligencer (1969 - 1972) a učiť umeleckú literárnu tvorbu na University of Washington (1970 - 1972). Na univerzite sa zapojil do viacerých protivojnových aktivít. V roku 1972 pracoval vo Vietname a Pakistane ako konzultant pre sociálne a ekologické štúdie (jeho pozemky na poloostrove v štáte Washington sa stali ukážkou ekologickej samostatnosti). Následne napísal, režíroval i produkoval televízny dokument The Tillers, založený na jeho práci s Royom Prostermanom v Pakistane, Vietname a ďalších krajinách. S Beverly mal 2 synov: Briana (1947) a Brucea (1951). Dcéra Penny (1942) bola z prvého manželstva. S Beverly vlastne tvorili spisovateľský tým: pravidelne sa s ňou radil, svoje diela jej čítal a ona mu pomáhala a robila mu editora. V roku 1974 u Beverly diagnostikovali rakovinu a následne postúpila ťažkú operáciu. Žila potom ešte ďalších 10 rokov, no jej zdravie bolo liečbou ťažko podlomené. Po jej smrti sa ešte tretí krát oženil (1985), jeho poslednou manželkou sa stala Theresa Shackelfordová. Väčšinu života prežil na pobreží Pacifiku v Kalifornií a na Havajských ostrovoch. Zomrel na následky rozsiahlej embolizácie do pľúcnice počas rekonvalescencie po operácii pre rakovinu pankreasu 11.2.1986 v Madisone, štát Wisconsin. Mal 65 rokov.
 
Čriepky zo života
•  Frank Herbert jedného dňa vošiel len tak do kníhkupectva v San Francisku a začal podpisovať vydania svojich kníh bez toho, aby požiadal o dovolenie predavača. Ten ho považoval za blázna a odmietal uveriť, že je to autor osobne. Až keď si Frank priložil k tvári zadnú stranu obálky jednej z kníh, na ktorej bol vyfotený, predavača presvedčil.
 
Ocenenia
•  1966 - cena Hugo a Nebula za román Duna
•  17.6.2006 - uvedenie do Dvorany slávy Múzea science-fiction v Seattli
 
1.2.3 Frank ako spisovateľ
 
Svoju spisovateľskú kariéru zahájil v roku 1952, teda v 32. roku života, poviedkou Hľadáte niečo? v časopise Startling Stories. Po nej nasledovalo asi dvadsať ďalších, publikovaných v najrôznejších sci-fi magazínoch, avšak krátka próza nebola poľom, na ktorom mal Herbert žať literárne vavríny. O 3 roky neskôr vydáva svoj prvý román Drak v mori (The Dragon in the Sea). Kritika ho prijala dobre (kniha predpovedala celosvetové konflikty ohľadne ťažby a spotreby ropy; získala ocenenie International Fantasy Award), rovnako ako ďalšie romány Zelený mozog (1966), Smer: Prázdnota (1966, otázky kybernetiky), Heisenbergove oči (1966, otázky genetického inžinierstva a nesmrteľnosti), Tvorcovia nebies (1968), Bariéra Santaroga (1968), Stvoritelia boha (1972), Hellstromská kronika (1973; o spoločnosti ľudí podobnom úľu, kde nehrá individualita človeka žiaden význam), Mučená hviezda (otázka cudzej inteligencie), Experiment Dosada (1977; kombinácia špionážneho sci-fi thrilleru s témou nadmernej populačnej záťaže a psychických síl), Biely mor (1982; o šialencovi, ktorý vytvoril chorobu zabíjajúcu iba ženy). V 70-tich a 80-tich rokoch pracoval s Billom Ransomom (1945 - ?) a vytvorili spolu Trilógiu Pandora - The Jesus Incident (1979), The Lazarus Effect (1983) a The Ascension Factor (1988). Trilógia popisovala vzťahy medzi Bohom chránenou kolóniou ľudí a natívnymi obyvateľmi planéty Pandora. Jeho posledným románom bol Man of Two Worlds, ktorý napísal spolu so svojim synom Brianom.
 
"… Ak máš hlavu plnú nápadov, mal by si ich použiť. Nenuď svojich čitateľov!". (Herbert F. )
 
  Skutočný úspech sa však dostavil až v roku 1965 vďaka románu Duna. Presnejšie povedané prvá časť Duny vyšla pod názvom Svet Duny už v decembri 1963 v poprednom sci-fi magazíne Analog. Jej tvorba a pridružený výskum mu trvali šesť rokov. Úspech sa nerodil ľahko: prijal ju až 24. vydavateľ - Sterling Lanier z vydavateľstva Chilton. Frank Herbert za román od neho obdržal preddavok len 7500 dolárov. Príbeh potom pokračoval vďaka záujmu čitateľov ako Prorok Duny. V knižnom vydaní Herbert oba diely spojil a nazval ich stručne a výstižne Duna. Pôvodne uvažoval o tom, že by dej umiestnil na Mars, keď sa však myšlienka na román rozšírila o ekologický podtext, vznikla planéta Arrakis, známa ako Duna. Primárny podnet k tomu dala cesta Franka Herberta do Oregonu, kde sa pokúšal napísať článok o projekte Ministerstva poľnohospodárstva USA, ktorý študoval možnosti kontroly pohybu piesočných dún. Tu urobil svoje rozhodnutie, spomenúc si na to, že naša západná civilizácia vznikla vlastne v púšťach Stredného Východu: „… Urobil som to, čo spisovatelia science-fiction robia vždy - rozšíril som myšlienku púšte na celú planétu. Znamenalo to, že som sa musel ponoriť do histórie púštnych kultúr; do spôsobov ich prežitia…“. Viac ako 6 rokov potom Frank Herbert študoval najmä arabskú kultúru, výsledkom čoho je, že mnoho z terminológie Duny používa arabské korene. Na svete bol fantastický, široko rozvetvený a svojim spôsobom vysoko realistický príbeh o púštnej planéte Arrakis s úplným nedostatkom vody a jediným známym náleziskom zvláštneho korenia, ktoré má moc predĺžiť ľudský život a ktoré poskytuje človeku mimoriadne schopnosti. Mal u čitateľov obrovský ohlas. Duna získala v roku 1966 spolu s románom Rogera Zelaznyho …a volajte ma Konrád cenu Hugo, a v tom istom roku aj historicky prvú cenu Nebula. Román sa stal predobrazom novej veľkej epiky v SF. Predalo sa ho takmer 20 miliónov kusov a bola preložená do mnohých jazykov.
 
„… Mnoho ľudí sa pokúšalo sfilmovať Dunu. Všetci zlyhali. Kedysi som sa k nej pokúšal napísať scenár. Bol mizerný…“. (Herbert F. )
 
  Duna bola dokonca dvakrát sfilmovaná: v roku 1984 v réžií Davida Lyncha (film uspel v Japonsku a Európe, v USA to bol prepadák) a v roku 2000 ako TV-miniséria v réžií Johna Harrisona. Nešťastný osud postihol pôvodne prvý filmový projekt od režiséra Alejandra Jodorowského, ktorého scenár bol poňatý príliš monumentálne, aby sa na jeho realizáciu podarilo získať dostatok peňazí.
 
„… Alexandro Jodorowsky (El Topo) minul v predprodukčnej fáze svojej verzie pár miliónov dolárov. Dokonca najal Salvadora Daliho ako svojho produkčného dizajnéra. Nič z toho nebolo. Nie som si celkom istý, prečo to odumrelo. Bez preháňania, jeho scenár by musel byť 11 až 12 hodín dlhým filmom. Bol hrubý ako telefónny zoznam. Bol tiež dosť protikatolícky…“. (Herbert F. )
 
  V marci 2003 malo premiéru filmové spracovanie kníh Spasiteľ Duny a Deti Duny vo forme TV-minisérie pod názvom Frank Herbert´s Children of Dune.
  Frank Herbert svoj úspech rozvinul v ďalších piatich pokračovaniach, skúmajúc témy evolúcie ľudstva a jeho skrytých psychických síl. Nevynechal ani hlboké ekologické poučenie: že každá naša akcia vyvolá - často neočakávaný a neželaný - efekt v našom prostredí. Druhý diel vyšiel v roku 1969 pod názvom Spasiteľ Duny. O dlhých 7 rokov sa čitateľom dostal do rúk tretí diel Deti Duny (1976). V roku 1981 vychádza štvrté pokračovanie Božský imperátor Duny. Autor ho síce označil za diel posledný, neodolal však neutíchajúcemu záujmu: o tri roky neskôr nasledovali Kacíri Duny a v roku 1986 Kapitula: Duna.
  Predčasná smrť Franka Herberta (príčinou smrti bola rakovina pankreasu) bola pre SF veľkou stratou a zabránila mu ukončiť tento monumentálny epos a osudy jeho predstaviteľov.
  Údajne Brian Herbert so svojim otcom koketovali s myšlienkou knihy z obdobia Služobníckeho džihádu, ale pre časové problémy a neskôr Frankovu smrť k realizácií projektu nedošlo…

1.2.4 Budúcnosť Dunverza
Podľa zverejnených informácií boli údajne v roku 1996 objavené dve bezpečnostné schránky, kde Frank Herbert pred svojou smrťou uložil kompletnú osnovu pripravovanej Duna 7. Na základe týchto poznámok chcú epos dokončiť Brian Herbert a Kevin J. Anderson, ktorí v tom čase už mali rozpracovanú Predohru k Dune: rod Atreidov. Na základe obsahu poznámok došlo vraj v ich diele k viacerým dôležitým zmenám. Ďalšie poznámky k Dune našiel údajne Brian Herbert, keď robil poriadok vo svojej garáži… Nájdené poznámky a zápisky zatiaľ vydať v celku nehodlajú, a zrejme ich nikto nezávislý ani nevidel.

1.2.5 Frankov vlastný životopis
Zaujímavosťou je skratkovitý životopis, ktorého autorom je žena Franka Herberta Beverly. Našiel sa medzi jeho zápiskami niekoľko rokov po smrti a bol vytvorený zrejme tesne pred prvým vydaním Duny:
Vek 45/narodený Tacoma, Wash.
Ex-novinár (Seattle P-I; Tacoma Times; Salem, Ore., Statesman; Santa Rosa, Calif., Press-Democrat; San Francisco Examiner)
Hobby: rybárčenie, plávanie, plachtenie, lietanie.
Ženatý/tri deti/dcéra Penelope; synovia Brian a Bruce. Žena/Beverly
Prvý príbeh napísal ako 8-ročný. „… Bol otrasný…“. (Herbert F. )
Prvý príbeh predal ako 17-ročný. „… Pseudonym a vydavateľ zostanú mojim temným tajomstvom. Priznávam iba, že sa jednalo o western…“. (Herbert F. )
Veľa cestoval po Latinskej Amerike, vrátane nezabudnuteľnej služobnej cesty po Mexiku s Jackom a Normou Vanceovými. Frank hovorí, že je to dlhé tak akurát, že nikto netúži čítať množstvo stupídnych detailov z jeho života. On je skutočne dosť plachou osobou, ktorá prechádza peklom, keď sa má postaviť zoči-voči davu - a toto je preňho ako postaviť sa davu do cesty.

1.3  Duna
„… Tento pokus o víziu budúcnosti je s pokorou a obdivom venovaný ľuďom, ktorých pracovné úsilie v skutočnosti predčí naše predstavy - ekológom vyprahnutých krajov, nech sú kdekoľvek a nech pracujú v akejkoľvek dobe…“. (Herbert F. )
 
Román Duna (z ang. Dune) je prvou zo šiestich kníh celého cyklu, podľa ktorého bola aj pomenovaná. Bezpochybne je najvýznamnejším dielom Franka Herberta. Získal zaň vôbec prvú udelenú cenu Nebula a v roku 1966 cenu Hugo.  Frank Herbert pracoval na knihe viac ako 6 rokov, študujúc ekológiu púští a históriu nomádskych púštnych národov.
 
1.3.1 Prvé vydanie
 
Prvé vydanie vôbec
Duna bola prvý krát publikovaná vo forme seriálu v časopise "Analog: Science Fact, Science Fiction" v 2 samostatných cykloch. Prvý mal názov "Dune World" a bol publikovaný od decembra 1963 do februára 1964. Paradoxne sa kolekcia týchto ôsmich časopisov dá v súčasnosti získať za podstatne nižšiu cenu ako prvé knižné vydanie - už od 750 dolárov.  Bolo to prvé "vydanie" Duny a nepatrne sa odlišuje od textu knihy. Samotný časopis Analog má za sebou pohnutú históriu. Mnohí ho pokladajú za periodikum, ktoré sa stalo základom pre súčasnú modernú vedeckú fantastiku; veď okrem Franka Herberta objavil také mená ako Isaac Asimov alebo Robert Henlein.  Prvé čislo vyšlo v januári 1930; spočiatku pod názvom Astounding, v októbri 1960 sa premenoval na Analog. Napriek rôznym problémom v minulosti sa ho podarilo udržať pri živote a vychádza dodnes.

Prvé knižné vydanie a edícia Chilton
Prvé vydanie samotnej knihy sa údajne od všetkých ostatných odlišuje chýbaním Dodatkov. Výnimku tvorí Terminológia Impéria, ktorá sa v knihe nachádza na jej začiatku. Vydavateľstvo Chilton sa špecializovalo dovtedy hlavne na knižné manuály k automobilom a návody typu "urob si sám", veľké vydavateľstvá však Dunu odmietli. Chilton Dunu vydával v období 1965 - 1968. Spasiteľ Duny bol v roku 1969 už poblikovaný vydavateľstvom Putnam, ktoré sa odvtedy stalo hlavným vydavateľom edícií v tvrdej väzbe. Od Chilton-a sú známe tri rôzne vydania Duny. Všetky vyzerajú na prvý pohľad rovnako: všetky majú tvrdú väzbu, ochranný obal s rovnakým umeleckým motívom i celkový dizajn.
 
A.  Prvé vydanie
Vyšlo v roku 1965 v limitovanom náklade 2500 kusov. Má modrú tvrdú väzbu. Dnes je medzi zberateľmi veľmi vzácne a vyhľadávané (bezchybné kusy s nepoškodeným ochranným obalom sa na aukciách predávajú rádovo za tisícky dolárov - najvyššia zaznamenaná cena 12 000 dolárov). Rozmery knihy sú 23,5 x 16,5 cm a katalógové číslo je umiestnené na strane s copyrightom. ISBN nie je uvedené na knihe.
 
B.  Tzv. Book Club Edition
Chilton vydal túto sériu opakovane a väčšina dostupných kníh patrí práve k tejto edicii. Je o ňu podstatne väčší záujem medzi zberateľmi Duny ako medzi zberateľmi vzácnych knižných vydaní. Kniha sa v antikvariátoch predáva pod 10 dolárov, no vášnivý zberateľ Duny môže za knihu v skutočne dobrom stave zaplatiť i 25 - 30 dolárov. Kniha má rozmery 21,5 x 15,25 cm, teda o niečo menšie ako prvé vydanie. Slová "Book Club Edition" sa nachádzajú na dolnom okraji predného záhybu ochranného obalu. Na strane s copyrightom nie je katalógové číslo ani dátum vydania.
 
C.  Prvé vydanie, druhá dotlač
V apríli 1968 Chilton znovu vydal Dunu; vydanie bolo identické s prvým. V obehu je slušné množstvo tejto verzie knihy a je knižnými zberateľmi vyššie hodnotená ako "Book Club Edition". Za výborne zachovaný kus možno utŕžiť i niekoľko stoviek dolárov. Strana s copyrightom obsahuje katalógové číslo Kongresovej knižnice (65-22547) a slová: "First Edition, Second Printing, April, 1968"; 412 strán.
 
D. Prvé vydanie, tretia dotlač
Vyšlo v červenej tvrdej väzbe s obalom v novembri 1970. Dizajn je rovnaký ako u predchádzajúcich dotlačí.  ISBN: 0-801-95077-5
 
E.  Prvé vydanie, štvrtá dotlač
Vyšlo v tvrdej väzbe s obalom v decembri 1972. Dizajn je rovnaký ako u predchádzajúcich dotlačí. ISBN: 0-801-95077-5; 412 strán
 
F. Prvé vydanie, piata a ďalšie dotlače
Vyšlo v červenej tvrdej väzbe (pravdepodobne u všetkých červenej) s obalom. Dizajn je rovnaký ako u predchádzajúcich dotlačí. ISBN: 0-801-95077-5
Zdá sa, že dotlačí bolo dohromady minimálne osem, siedma v roku 1979, posledná pravdepodobne v roku 1984.

2 VLASTNÁ PRÁCA
K tejto kapitole chcem stručne a prehľadne sformovať prvý diel šesť zväzkového diela Duna. Zatiaľ je jedinou knihou, ktorú som od Franka Herberta prečítal. Môže sa stať, že pre niektorých bude táto kniha po dočítaní úplne dostačujúca aj bez jej ďalších pokračovaní. Následne pôjde čisto o formálne rozobratie diela v ktorom budú zahrnuté: téma, charakteristika hlavných postáv, kompozícia, dejová línia, idea, záver.

2.1  Duna
2.1.1 Téma

Dielo Duna je napísaná ako žáner vedecko-fantastickej literatúry. Príbeh sa odohráva v neznámej galaxii, presnejšie je sústredený na život planéty Arrakis známej ako Duna podľa povrchu, ktorý tvorí takmer iba piesok. Významným zdrojom tejto planéty je melanž (korenie) vďaka jeho výnimočným účinkom - dokáže predĺžiť život a prináša mimoriadne schopnosti. Nedostatok vody a nebezpečné červy dorastajúce až niekoľko stoviek metrov tvoria pre obyčajného smrteľníka nepriaznivé podmienky pre život na tejto planéte. O ťažbe tohto zdroja z planéty Duna rozhoduje Imperátor.
Príbeh začína, ako veľkorod Atreidov opúšťa svoju planétu Caladan a z nariadenia imperátora začína spravovať planétu Duna a ťažbu  na nej. Týmto nahrádza  svojho odvekého nepriateľa veľkorod Herkonenov po dlhých rokoch ťažby korenia.
 
2.1.2 Charakteristika hlavných postáv
Paul Atreides / Paul Muad’Dib / Usúl / Lisán al-Gharib/ Kwisatz Haderach
Hlavná postava okolo ktorej sa pohybuje celý dej. Tiež známy ako Muad’Dib (podľa legendy: „ten, ktorý ukazuje cestu“). Syn Leta Atreida a Lady Jessiky. Už ako pätnásťročný vedel veľmi dobre ovládať svoje emócie vďaka výcviku svojej matky. Postupne prejavoval svoje nadprirodzené schopnosti mentata a postupne si uvedomoval veci, na ktoré obyčajný človek nepríde. Bol vychovávaný pod veľkou disciplínou popri ktorej sa naučil základom života. Do pätnástich rokov žil doma na Caladane. Neskôr sa celý veľkorod Atreidov presťahoval na Arrakis a od vtedy sa jeho život stal súčasťou  tejto planéty. K ostatným sa snažil byť spravodlivý, vedel veľmi dobre odhadnúť človeka, zistil, kedy klame, ako myslí. K okoliu bol veľmi pozorný, uvedomoval si v na akom ‘drsnom’ povrchu žije, ako by mohol zlepšiť životné podmienky na planéte.
 
Lady Jessika
Matka Paula Atreida. Krásna žena, ktorá žila s Letom Atreidom, ale nikdy sa za neho nevydala. Dôležitý bol pre ňu výcvik v Bene Gesserite z ktorého vyťažila sebaovládanie, nedať najavo svoje pocity. Na základe pozorovania iného človeka dokázala zistiť jeho súčasné emócie. Svojmu synovi chcela dať len to najlepšie, pripraviť ho na prekážky, ktoré ho môžu v budúcnosti čakať, najmä na Arrakise. Na vonok sa zdala byť pomerne pokojná, aj keď vo vnútri prežívala niekedy ťažký boj. Svojho muža  milovala, aj keď vedela, že jeho osud sa pomaly blíži.
 
Leto Atreides
Vojvoda veľkorodu Atreidov. Otec Paula Atreida. Na prvom mieste v jeho živote bol jeho syn a Lady Jessika, ktorú veľmi miloval. Taktiež mu záležalo na ľudu Atreidov a  svojich mentatov. Dbal na bezpečnosť, mal mimoriadne vodcovské schopnosti, veľmi dobrú presnosť a odhad. Obetavosť pre druhých mu bola veľmi blízka. Často krát musel učiniť dôležité rozhodnutia, ktoré niesli svoju daň.
 
Barón Harkonnen
Odveký nepriateľ Leta Atreida. Ako sú rozdielny Atreidský a Harkonnenský národ tak aj Leto a Barón. Počas dlhých rokoch na Dune sa mu podarilo ‘zvýšiť pokladnicu’. Jeho hlavným cieľom bolo zlikvidovať Leta a jeho národ. Dal do toho všetko čo mohol, dokonca aj niečo z impéria.
 
2.1.3 Kompozícia
Chronologická – vonkajší dej (život na planéte Arrakis) dopĺňa vnútorný dej (poslanie Paula viesť fremenský národ), ktoré sa navzájom pretínajú.
 
1)  expozícia (úvod):
Príchod veľkorodu Atreidov na Arrakis
 
2)  kolízia (zauzlenie):
Záhadné udalosti o zradcovi
 
3)  kríza (vyvrcholenie):
Útok Harkonnenov na Arrakis a následna nadvláda
 
4)  peripetia (obrat):
Spojenie fremenských kmeňov
 
5)  katastrofa (záver, rozuzlenie):
Bitka pri Arrakéne
 
2.1.4 Dejová línia
Na caladonský zámok, prichádza Ctihodná matka z Bene Gesseritu, aby podrobila Paula testu ľudskosti. Uspeje a následne sa veľkorod Atreidov sťahuje na planétu Arrakis. Postupne sa zoznamujú s prostredím a nástrahami, ktoré prináša. Leto začína riešiť situáciu s vodou na planéte a životnými podmienkami. Tuší, že môže očakávať útok od svojho nepriateľa. Nadviaže kontakt s domácou populáciou - fremenmi, ktorí žijú v jaskynných priestranstvách, sú výborní bojovníci a takmer dokonale prispôsobení na život v púšti.

Harkonnem sa podarí zrealizovať už dlho plánovaný útok na Arrakis a obsadiť hlavné mesto Arrakén. Atreidi tento nečakaný útok proti veľkej presile nedokážu odvrátiť, strácajú nad planétou kontrolu. Leto je zajatý a pri poslednej snahe zabiť baróna zomiera. Paul s Jessicou sú od odvedený hlboko do púšte, kde majú byť poprvení. Vďaka ich benegesseritským schopnostiach sa oslobodia a Harkonneni vôbec netušia, že vyviazli živí. Následne prechádzajú púšťou v snahe vyhľadať fremenov. Paul zaznamená prvé vidiny, ktoré postupne spôsobuje korenie.

Harkonneni opäť prevezmu vládu na Arrakise na čele s Rabbanom. Paulovi a Jessice sa podarí unikúť pred čevom a náslene sa stretávajú s fremenmi. Paul spoznáva fremenku Chani s ktorou s vytvorí vzájomný intímny vzťah. Po niekoľkých skúškach s postupom času ho fremeni začnú pokladať za lagendu o Lisán al-Gharibovi. Paul prijíma meno Muad’Dib (z femenčiny malá púštna myš). Lady Jessica sa stáva fremenskou ctihodnou matkou ale pri získavaní znalosti od tej predchadzjúcej sa stane niečo čo sa nikdy nemalo. Jej ešte nenarodená dcéra sa zúčastni tohto prenosu informácii a tak získa rovnaké vedomosti ako Jessica. Paul učí fremenov benegesseritským technikám boja a používaniu nových zbraní. Ako sa Paul stáva jazdcom piesku, fremeni od neho požadujú aby vyzval ich vodcu na súboj a stal sa ich novým. Paul vystúpi pred fremenmi  s plánovaním postupného obsadenia Duny.
Harkonneni sú postupne zatlačení a tak sa imperátor rozhodne zasiahnuť. Povolá niektoré veľkorody na spätné obsadenie Arrakisu. Ale jednu vec nemá pod kontrolou a to je Gilda. Spoločnosť, ktorá umožňuje cestovanie vo vesmíre.

Paul sa v tom čase rozhodne zistiť pravdu o jeho poslaní a tak vypije vodu života. Tým sa v ňom objaví skrytá legenda o Kwisatzovi Haderachovi. Vo svojej mysli vidí na oblohe vesmírne lode, ktoré sa pripravujú na útok. Imperátor so svojimi sardaukarmi obsadí mesto Arrakén. Tým miestom začne prúdiť silná búrka, čo vyžíva Paul. Nariadi útok a tak spojené kmene fremenov bleskovo zaútočia. Počas bitky barón zomiera a sardaukary postupne prehrávajú. Imperátor je po svojej prehre nútený spolu so Ctihodnou matkou a Feydom-Rauthom Harkonnenom vyjednávať s Paulom. Ten má teraz pod kontrolou všetko korenie na Arrakise a tak je zvyšná armáda na oblohou planéty odstavená, lebo Gilda nepovolí útok za cenu straty korenia. Feyd vidí v tejto krízovej situácii ako veľmi dobrú možnosť ak vyzve Paula na súboj. Aj tak učiní a nastáva napínaví súboj medzi vojvodom Atreidov a barónom Harkonnenov. Paul Feyda zabije a tak mu už nič nebráni, aby vystriedal Imperátora na tróne. Naplánuje svadbu s princeznou Irulán, ale to len z politického hľadiska. Jeho jedinou láskou ostáva naďalej fremenka Chani.
 
2.1.5 Idea (hlavná myšlienka)
Autor opisuje ideu ako upozornenie na ekologické problémy na našej planéte, neuveriteľné obetovanie sa ekológov aj v tých najťažších podmienkach a cení si ich prácu pre zlepšenie a ochranu ekologických podmienok, ktoré sú tak dôležité pre život.
 
Ja vidím ideu v živote Paule Atreida, v jeho postupnom  uvedomovaní si zmysel života, využití jeho nadprirodzených schopností, ktoré mu boli predurčené, pochopenie ostatných a zvládanie ťažkých podmienok, kde voda nie je samozrejmosťou. (Autor sa  snaží zobraziť rozdielne podmienky pre život na dvoch rôznych planétach: na Caladane, ktorej životné podmienky pripomínajú tie na Zemi a na Arrakise, kde piesok tvorí povrch planéty)
 
Z toho vyplýva, že človek by si mal viac vážiť bohaté zdroje na svojej planéte, neplytvať nimi a hlavne ich nevyužívať iba ako materiálne hodnoty pre svoje uspokojenie, ktoré môžu postupne zhoršovať ekologické podmienky.
 
2.1.6 Záver
To, čo som sa z niektorých článkov dozvedel sa osvedčilo. Duna naozaj patrí medzi svetovú klasiku science-fiction literatúry. Kniha je vynikajúco napísaná, cítiť autorovu vnímavosť a cítenie. Čítal som ju pomerne pomaly z dôvodu, že predsa ide o SF a okrem toho, bola preložená iba do českého jazyka. Čo je pre mňa veľmi dôležité, že tu nechýba veľa myšlienok, ktoré vo mne vyvolajú rôzne úvahy a zamyslenie sa nad príbehom do detailov. Fantázia tu hovorí sama za seba. Svet Duny má svoje vlastné čaro, ktoré na mňa pôsobí veľmi pozitívne.

3 DISKUSIA
Čím by som v tejto kapitole chcel začať je Frankov vzťah k životu. Už v mladom veku plánoval stať sa spisovateľom. Z jeho postoja to vyznieva tak zreteľne, ako keby vedel, čo určite chce, vedel ktorým smerom sa priblíži k svojmu cieľu. Povedal by som, že sa vedel dobre presadiť, ale aj napriek tomu, bol jeho spisovateľský život neľahký a často komplikovaný. Svojou tvorivosťou a vytrvalosťou napísal množstvo zaujímavých poviedok, noviel a románov. Jeho umelecký smer bol často podmienený aj tým vedeckým, čo tvorilo výbornú základňu pre sci-fi. Vždy, ako začal niečo literárne tvoriť, takmer vždy to malo nejaký podnet z ľudskej problematiky. A práve vo svojom najväčšiom diele Duna, tento podnet zasahuje do oblastí ekológie.

Už v úvode sa zmieňuje citátom o vzdaní holdu ekológom a všetkému, čo s ich prácou súvisí. Svoj vzťah k ekológií si postupne vybudoval na uvedomení si aká dôležitá je pre nás naša planéta Zem a postupne ju zaradil do svojho popredia. Štúdium určitej oblasti ekológie tiež prispela k tvorbe Duny. Tam, kde sú podmienky pre život najťažšie, tam si človek skutočne uvedomí, ako veľmi si musí vážiť aj to málo, čo má. A presne takýto život zodpovedá tomu na Arrakise. V tomto diele si za problematickú oblasť ekológie vybral práve vodu. Práve to, čím ľudia na tejto zemi tak veľmi plytvajú. Ale svojimi vedomosťami ponúkol riešenie, ako čo najlepšie hospodáriť s vodou aj v takých extrémnych oblastiach ako sú púšte. Dokonca uvádza, ako postupne zmeniť piesočnatú krajinu na úrodnú, ale to si vyžaduje veľkú dávku usilovnosti a asi ešte väčšiu trpezlivosti, ktorá je u človeka stále väčšou zriedkavosťou. Vo svete Duny by si zrejme prišli na svoje priaznivci sci-fi literatúry, ale aj takí ktorých zaujíma práva táto problematika ekológie popri zaujímavom príbehu.

ZÁVER
Život Franka Herberta bol naozaj rozmanitý, tak ako u väčšiny autorov. Ale ten jeho je pre mňa akosi výnimočným a jedinečným. Predstavuje niečo, čo sa postupne vyvíja, až dosiahne svoj vrchol. Vrchol na ktorom je napísaný šesť zväzkový epos o Dune. Svet, ktorý je ďaleko za možnosťami našej fantázie, svet, ktorý si dokážeme len veľmi ťažko predstaviť. Niečo, čo malo mať svoj koniec, ale predsa ho mať nikdy nebude. Niečo, čo sa pre mňa stane navždy legendou. Veď ako uviedol Frankov syn: „… Nie je to tak dobré, ako štýl tvorby Franka Herberta, ale je to tak dobré, ako všetko, čo by dnes dokázal napísať hocikto iný…“. (Herbert B. )
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/7828-frank-herbert-a-jeho-duna/