Zóny pre každého študenta

Realizmus na slovensku - Neprebudený, Maco Mlieč, Demokrati, Jége

charakteristika:
-  časové, no nie kvalitové zaostávanie; do popredia sociálna tematika; vplyv európskych kultúr
- medzník almanach Napred 1871 (Hviezdoslav + Banšella) – venovaný staršej generácii (kritika za novátorstvo), obnovenie Slovenských pohľadov (Vajanský + Škultéty) ... zánik časopisu Orol: skutočný koniec romantizmu
 
PRVÁ VLNA 1880 – 1900: VAJANSKÝ, HVIEZDOSLAV, VANSOVÁ, KUKUČÍN, ŠOLTÉSOVÁ
-  zmeny v ideovo – tematickom smerovaní literatúry
- poézia: sylabotonický veršový systém, širšia škála foriem a výrazových prostriedkov
- próza: odpútanie od romantizmu, ľudový hovorový jazyk, predstihuje poéziu, vrchol román
- dráma: najmenej rozvinutá (Hviezdoslav)
- kultúrnym centrom Martin – dejatelia Kuzmány, Vajanský, škultéty, Šoltésová; kníhtlač a kníhkupectvo, ženský spolok Živena; časopisy SP, Národné noviny; ochotnícke divadlo
 
Svetozár Hurban VAJANSKÝ
-  najstarší syn Hurbana; advokát, bojoval za R – U vojsko pri okupácii Bosny a Hercegoviny
· SUCHÁ RATOLESŤ – osobitná otázka zemianstvo (Stano Rudopoľský sa vracia z ciest, odhaľuje problémy a následky národnostného útlaku); potreba obnovy zemianstva (suchá ratolesť) ako základu národa
· KOREŇ A VÝHONKY – vzťah medzi meštiactvom, inteligenciou a sedliactvom (koreň = stará sedliacka rodina Drevanskovcov /výhonky = mladá generácia); odrodilci – maďaróni, predtucha skazy protislovenskej politiky
· n. LETIACE TIENE – úpadok zemianstva a pozemkového vlastníctva
 
Terézia VANSOVÁ
-  žila v Rimavskej Píle, založila prvý ženský časopis Dennica, spočiatku tvorila sentimentálnu poéziu pre ženy
· SIROTA PODHRADSKÝCH – krásne a šľachetné meštianske dievča Viola P.: prenasleduje ju nepriazeň osudu (smrť mamy, otec obvinený z podpaľačstva), no podarí sa jej očistiť meno otca, zaľúbi sa – úspešná vďaka citovosti, jednoznačnej morálke (dielo „poruke vkusu“, furt sentimentálne)
· príbehy z detstva, známeho prostredia: PAĽKO ŠUŠKA, DANKO A JANKO (manželovo detstvo); neopakovateľná atmosféra slovenských škôl, fár, dedín
· dr. SVEDOMIE – chudobný Martin víťazí v láske nad bohatým a podlým Miťasom; + pre deti a mládež
 
Elena Maróthy ŠOLTÉSOVÁ
-  žila v Martine (na čele časopisu Živena), uverejňovala portréty autorov
· r. PROTI PRÚDU – rovnako ako vo viacerých novelách vplyv Vajanského; podpora zemianstva a rozvoj národného života; manželstvo Oľgy Laskárovej z národne uvedomelej rodiny s odrodilcom Šavelským, ten sa mení na národovca, stáva sa bojovníkom za národné práva: činnosť zameraná „proti prúdu“ vládnej politiky; (kritizovaná za nedostatok napätia, nereálnu zmenu charakteru .. tie ženy!)
· zápisky MOJE DETI – DVA ŽIVOTY OD KOLÍSKY PO HROB – vrúcny materinský cit, vzťah matka + dieťa; veselé dobrodružstvá, no neskôr smútok matky za stratou detí; pôsobivosť detských prejavov, výrazov, vývinu
 
Pavol Országh HVIEZDOSLAV
-  Vyšný Kubín, štúdium v Miškovci, prvotiny v maďarčine, návrat do slovenského prostredia (zásluha národovcov, píše o tom v b. Mňa kedys zvádzal svet mi hovoriac); štúrovci od neho chceli, aby sa vzdal lásky k žene gay klub ,ale predsa sa oženil; priateľstvo s K. Banšellom – almanach Napred: lyrika + dráma Otčim; vystúpenie novej umeleckej generácie – kritika zo strany štúrovcov, strata publikačných možností .. (časom lepšia situácia)
Ø Lyrika: LETOROSTY– najcennejšia zb. slovenskej poézie: láska, dobro, krása, príroda, prirodzenosť; PRECHÁDZKY JAROM, PRECHÁDZKY LETOM – sila a nezničiteľnosť prírody a ľudstva; STESKY, DOZVUKY – myšlienka starnutia, lúčenia sa so životom; KRVAVÉ SONETY – odsúdenie vojny, hľadanie príčin (egoizmus), túžba po miery
Ø epika: HÁJNIKOVA ŽENA, EŽO + GÁBOR VLKOLINSKÝ – osobitné otázky
Ø dráma: HERODES A HERODIAS
 
Martin KUKUČÍN
-  Matej Bencúr (Orava), medicína v Prahe, nedarilo sa mu usadiť v SR, odišiel do Južnej Ameriky(lekár), po vojne domov, potom v Chorvátsku
-  témy: dedinský život, študentský život (Mladé letá), pražské motívy, Chorvátsko a Amerika, história
Ø umelecké dozrievanie: RYSAVÁ JALOVICA  č. 19 (Adam Krt + Adam Trnka) , NEPREBUDENÝ, VEĽKOU LYŽICOU, Z TEPLÉHO HNIEZDA
· NEPREBUDENÝ
-  husiar Ondráš Machuľa – zle vyvinutý, myseľ dieťaťa „biedny tvor boží“ (otec ho opustil)– vychováva ho totka; zaľúbi sa do Zuzky, tá sa práve pohádala s Janom Dúbravovie, preto mu sľúbi, že si ho vezme, on sa seriózne pripravuje („Sám klamať nevedel, a tak si myslel, že aj druhí vždy len pravdu hovoria.“) – Z. má výčitky, urýchli sobáš s J. – Ondráš si myslí, že to bude jeho svadba, zapláta si gate, obstará oblek – v deň svadby ho totka zatvorí, on sa dostane von, príde neskoro („Keď som neprišiel, čo mali robiť?“) – vidiac šťastnú Zuzu si uvedomí, že ho ťahala za nos; obvinia ho z podpaľačstva – zachraňuje husi – umiera
-  ľahkovážnosť človeka, celej dediny (kritika pomerov) dovedie prostého husiara k smrti,  tá je preňho vykúpením
Ø vrchol tvorby: DIES IRAE, KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE (zemianstvo), DOM V STRÁNÍ
· DOM V STRÁNÍ
-  z Dalmácie; kompozícia: 4 ročné obdobia: vzťah Nika a Katice; pán a sedliačka: ich rodičia Mate Berac – tradičný sedliak spätý s pôdou, Anzula Dubčicová – je proti; podarí sa jej ich rozoštvať (zháňa mu iné baby, zahanbí Katicu, pozve ju k nim, nie je zvyknutá na taký prepych, spôsob života); Mate zomiera – spolu s ním tradičný svet zemianstva (Katica mu pred smrťou sľúbi, že si vezme Paška – ten ju furt chcel)
-  predstavy mladých ľudí sa rozbijú v konfrontácii s tvrdou realitou;  kolobeh života, lásky, smrti; dynamický dej

DRUHÁ VLNA = TIMRAVA, TAJOVSKÝ, JÉGE (kritický realizmus), JESENSKÝ, Podjavorinská, Čajak
-  záujem o vnútorný život človeka, sociálna problematika, koniec idealizácie, žiadna sentimentálnosť, pravdivé a kritické zobrazenie, neprikrášlený obraz najnižších vrstiev, téma nenaplnených túžob, hlboký prienik do psychiky
-  spolok Detvan 1882 (Kukučín, Jége, Tajovský)

Božena Slančíková TIMRAVA
-  nikdy sa nevydala; 3 fázy tvorby: o láske (básne a krátke prózy), dedinské poviedky, protivojnová tematika
- jej najvýznamnejšie diela už spomenuté v rôznych témach, preto len v skratke:
· ŤAPÁKOVCI (č.19) – poviedka z dedinského prostredia: rodina, čo ostáva verná tradíciám, Anča - zmija, Iľa ..
· SKON PAĽA ROČKU – psychologická sonda do vnútra človeka: Paľo ťažko ochorie, jeho žena ho neustále ženie do práce – hádky, zranenie v kameňolome – už nevstane z postele; vyčíta jej to (honba za peniazmi) .. zmierenie
· HRDINOVIA (č.21) – pokrytec Laco Baláň vz. Števko Širický: pohľad ľudí na vojnu

Jozef Gregor TAJOVSKÝ
-  detstvo v opatere starého otca Grešku – dobrý, pracovitý, veselý človek (veľký vplyv); svedok násilnej maďarizácie na školách, zanechal učiteľstvo, zraňovaný nástupom fašizmu umiera;
-  „tupiteľ národa“ – portréty živoriacich prostých ľudí, no naplnených duchovným bohatstvom; neúprosný kritik – nič neodpúšťa; kritika slovenskej pasivity, odnárodňovania; portrét slovenského človeka
· MAMKA PôSTKOVÁ
-  jednoduchá stará žena, nechce nikomu byť na ťarchu, no pečením chleba nezarobí dosť, aby nasýtila seba a rodinu. Chodí si požičiavať do banky už niekoľko rokov: bankár zbadá maličkú ženu, ktorá sa usadí na stoličku – chudá tvár, bezzubé ústa, detsky malé ruky. Znova prichádza prosiť o odklad – ľudia si berú chlieb a nezaplatia, využívajú jej dobrosrdečnosť. Sľubuje, že „neumrie, kým dlh nesplatí“. Bankára dojíma čestná žena – ubezpečuje ju, že 2 roky chodiť nemusí, dlh prepíše na drobných dlžníkov a nazdáva sa, že krehká žena toľko nedožije.
-  manžel je lenivec, hypochonder a alkoholik, syn si tiež len peniaze požičiava a nevracia. M. sa zo všetkých síl snaží pomôcť neveste a vnúčatám, no po smrti manžela odchádza bývať do malej komôrky, lebo sa jej opitý syn na pohrebe vyhrážal. Naďalej piekla chlieb, zárobky si dala odložiť u gazdu, ten ich však minul. V zime spadla z rebríka a zlomila si ruku. Keď sa vyliečila, opustila synov príbytok a opäť sa pobrala do svojej komôrky, lebo sa trápila, že vyjedá nevestu. Na jar prišla do banky: „... predala som tú perinku, čo ste mi boli v jeseni nechali ...“ a vybrala trasúcimi sa rukami peniaze z handričky.
-  je zosobnením čestnosti, pracovitosti a statočnosti - nielen medzi mocnými, bohatými a slávnymi ľuďmi máme hľadať svoje vzory – ale že sa mnohému môžeme naučiť i od jednoduchých chudobných ľudí
· MACO MLIEČ
-  patrí k najchudobnejšej vrstve. Po smrti rodičov ho zamestnal bohatý sedliak, u ktorého pracoval až do smrti. Otročil len za fajku, alkohol, trochu jedla a  sľub, že ho gazda po smrti dôstojne pochová.  Maco mal obetavé srdce, bol schopný pre svojho pána spraviť čokoľvek.  Nepoznal cenu peňazí, lebo ich nepotreboval. Nemal pocit, že ho gazda zdiera – práve naopak.
-  prestal o seba dbať. Prezývali ho Mliečnik – lebo bol nahluchlý a  nízky, bez krku. Žiadne dievča ho nechcelo – odpudzoval ich jeho zanedbaný vzhľad, no hlavne doničené prsty na rukách a noha, ktorú len vláčil za sebou, lebo si ju zlomil v kolene, keď ho gazda poveril hnať mladé nevycvičené kone s vozíkom do mesta. Maco kone miloval – staral sa o ne ukážkovo, i pri nich spával. No po úraze ho gazda poslal k volom a neskôr starať sa o kravy. Maco nenamietal. Nad posmeškami sa iba uškrnul, nikdy sa neurazil – vo všetkom videl tú lepšiu stránku. Bol trpezlivý, znášal bolesť, nesťažoval sa, lebo nechcel obťažovať. Na sklonku života pristúpil ku gazdovi: „ ja sa už ďaleko nepovlečiem ... prišiel som sa porátať ... ak som vám dlžen, koľko by som vám to teda ešte mal dosluhovať? ... ak by som vám mal doplatiť, to by ma v hrobe večne mrzelo. “ Gazda mu vysvetlil, že to on mu ešte musí trinásť zlatých vyplatiť, Maco si ich nevzal, gazdovi ešte aj ruku  z vďačnosti pobozkal, poďakoval sa a poslednú noc v teľatníku zaspával šťastný s myšlienkou, že ho dôstojne pochovajú (účastník pohrebu: „veď ho aj mal prečo tak pochovať!“
-  kontrast ťažko pracujúcich ľudí  a tých, čo túto biedu spôsobovali. Maco Mlieč svojou prácou totiž vyrábal všetko, čo si gazda v pohodlí užíval
· HORKÝ CHLIEB
-  Mara Turjanová, po smrti manžela zvádza ťažký boj s nástrahami života. Je čas fašiangov a páni ju zavolajú strážiť v noci deti. Mara peniaze skutočne potrebuje, no nevie, čo bude v noci s jej deťmi. Uloží ich, pripraví im vodu a chlieb, keby sa náhodou niektoré v noci zobudilo a najstaršej dcére nakáže, aby dávala pozor. Cestou rozmýšľa, či majú všetko, čo potrebujú. Keď dorazí, páni jej vysvetlia  pokyny a Mara, čakajúc na polnoc opäť len o svojich ratolestiach premýšľa. Rýchlo sa vychystá a odbehne domov po zamrznutej ceste, skontrolovať ich. Do piatej, kým páni dorazili zo zábavy, tak spraví ešte dvakrát. Pobozká ich a beží ako o život tmavou, treskúcou nocou. 2 týždne na to ju dusí a v boku pichá: „Bože, ešte azda idem ochorieť...“
-  túžila len po šťastí svojich malých detí, no prichádza Mara kvôli pár korunám o to najdôležitejšie – svoje zdravie . . . čo bude s deťmi, keď choroba neustúpi?  – a koľko detí sa ocitlo v takejto situácii? (zlé sociálne podmienky)
* dráma: ŽENSKÝ ZÁKON, STATKY - ZMäTKY

Ladislav Nádaši JÉGE
· ADAM ŠANGALA
-  historický román: zač. 17. storočia, dedinka Kozinská -> Trnava; obdobie nájazdov Turkov (obsadili pol krajiny); mocenské a náboženské boje, spor cirkví: K – Pazmáň, E – Betlen; myšlienka názorovej tolerancie
-  citová ľahostajnosť, odsudzovanie panstva pre surovosť, ziskuchtivosť, svojvôľu; (zlí sú často ale aj chudobní)
-  expresívny, dynamický jazyk, dominuje krátka veta; prvky naturizmu, historické postavy
-  Adamovi obesili otca, nechcú mu dať telo (necitlivosť), odchádza do sveta: ochráni sedliaka pred grófom, aby ho nezatkli, dá sa naverbovať; chcú ho zradiť – uteká z vojska , cestou pomôže Betke (padnú si do oka); príde na hrad Praskovského, nešťastnou náhodou mladá pani potratí, keď ju A. vystraší – väzenie – pomôže mu farár Konôpka, spolu putujú, zachránia mladého Praskovského; Konôpku prenasleduje Pazmáň, A. neskôr obesený za to, že mu pomohol (chcel sa mu odvďačiť za záchranu z väzenia) – Betka to prezradí priateľke
 
Janko JESENSKÝ
-  Martin, silne ho ovplyvnila smrť otca (politické neúspechy, dražba majetku), stratil ilúzie o národovcoch; pracoval ako advokát, štátne služby: župan v RS, NR; obvinený z vlastizrady, zajatý Rusmi na východnom fronte
-  majster poviedky a opisu; výsmech malomeštiackych neduhov, ľudskej prízemnosti (PANI RAFIKOVÁ)
· DEMOKRATI (miesto: BA)
-  1. časť: mladý právnik Landík zakladá spolok Rovnosť na podporu ideálov demokracie, kvôli stávke začne chodiť s kuchárkou Hankou, no zaľúbi sa do nej; to vyvolá rozpad spolku (muži nezvládajú ani 2 veci naraz J) a intrigy mäsiara Tolkoša, ktorý ju tiež chcel (ale váhal, kvôli svojmu postaveniu - mešťan); nadriadený Landíka kvôli tomu, že chodí so slúžkou, preložia; aj Hanku vyhodia zo služby – ich osudy sa dočasne rozchádzajú; Landík na návšteve: zoznámenie so Želkou Petrovičovou – spoločenská smotánka, jej štýl, snaha byť modernými, flirt
-  2. časť: klebety a intrigy nahradené politickými machináciami, veľkú lásku vystrieda flirt; postava Landíka do úzadia; byrokracia, karierizmus: advokát Petrovič ochotný pre kariéru urobiť hocičo = Želkin otec – tú viac zaujíma móda, namotáva chlapov, zaúča Landíka/jej protipól Hanka – láskavá, dobrosrdečná, nezištná; v závere všetko sa mení: Želka si nájde zhýralého statkára (dobrá partia), Landík sa vracia k Hanke – teraz už dedičke strateného otca
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/785-realizmus-na-slovensku-neprebudeny-maco-mliec-demokrati-jege/