Zemianstvo

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča maturantkaa
Typ práce: Maturita
Dátum: 09.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 503 slov
Počet zobrazení: 6 684
Tlačení: 504
Uložení: 527
VAJANSKÝ - najstarší syn Hurbana; advokát, bojoval za R – U vojsko pri okupácii Bosny a Hercegoviny; usadil sa v Martine
SUCHÁ RATOLESŤ (po René.. a Valgatha tretí slovenský román)
- druhá polovica 19. storočia, dej je rámcovaný: úvod cesta Vanovských kočom, podobné scéna po roku na konci
- zobrazenie života zemianskych rodín, ich problémy a vz. vzťahy; konflikty Maďarov a Slovákov; autor sa zamýšľa nad tým, či zemania dokážu stáť na čele národa; v texte prevažujú úvahy a krátke prehovory jednotlivých postáv
- kultivovaná reč, cudzie slová; mínus: chýba im vlastný vnútorný život, hoci sú detailne charakterizovaní zvonka
- Stano Rudopoľský: vzdelaný (právo), umelec; pochádza zo starej zemianskej rodiny; jeho starý otec nebol obľúbený , preto majú ľudia v dedine zmiešané pocity , keď sa vracia; postupne mení názor na národ hlavne vďaka Tichému
- Albert Tichý: mladý inteligentný človek; snažil sa o priazeň Anny; učil Rudopoľského o slovenskom národe, o poézii a viedli dlhé rozhovory; je hrdý vlastenec , má rád slovenský národ a poéziu.
- Karol Vanovský: bohatý,hrdý slovenský statkár, vlastenec;  žena Mária, dcérka Lili, starajú sa i o Annu
- Adela Rybáryčka: mladá vdova, trochu výstredná; zakladá si na mravnosti a od manželovej smrti nemala žiadny románik
- S, posledný potomok starej zemianskej rodiny z Rudopolia, študoval právo vo Viedni, cestoval po Európe a k slovenskému národu nemal žiadny vzťah; prichádza do rodného kraja, pomaďarčení úradníci v ňom vidia posilu; ide navštíviť Vanovských – Anna prežila ťažké detstvo, napriek tomu milá, silná, ľúbi nesmelého učiteľa Tichého, slepne, vracia mu slovo, aby s ňou nemusel byť, on sa k nej nakoniec snaží vrátiť, Anna však umiera; S. sa zoznamuje s mestskou smotánkou – zapáči sa mu pekná vdova Adela (rovnocenná postava so silnými mužskými individualitami), hoci ju zo začiatku považuje za príliš výstrednú, ona odmietne jeho vyznanie, no neskôr sa oňho stará (zranený v súboji s šéfom maďarskej strany Svatnayom, ten urazil Máriu; M. ináč krásna, modelka pre Stanove obrazy), aj sa vezmú;  Stanislav v závere zástancom myšlienky o potrebe obnovy zemianstva aby prestalo byť „suchou ratolesťou“ a zapojilo sa do národného života; Maďari totiž kvôli vydieraniu, kupovaniu hlasov zas vyhrali voľby
KOREŇ A VÝHONKY
- vzťah medzi meštiactvom, inteligenciou a sedliactvom; koreň = stará sedliacka rodina Drevanskovcov, výhonky = mladá generácia; manželstvo učiteľského syna Mirka Kladného so sedliackym dievčaťom Annou Drevanskou; odrodilci, predtucha skazy protislovenskej politiky
LETIACE TIENE
-   úpadok zemianskych rodín a pozemkového vlastníctva spolu s prenikaním kapitalizmu do výrobnej sféry; osudy zemianskej rodiny Imricha Jablonského: spolupracuje s nemeckým spojencom Bauerom, stavajú pílu, obchod stroskotá; autor vyvodzuje poučenie, že jediná nádej v zápase o národné bytie je v spojení „ušľachtilých výhonkov zemianstva“ a predstaviteľov mladej generácie (svadba Ely Jablonskej a Milka Holana)

HVIEZDOSLAV
-  Vyšný Kubín, štúdium v Miškovci, prvotiny v maďarčine, návrat do slovenského prostredia (zásluha národovcov, píše o tom v b. Mňa kedys zvádzal svet mi hovoriac); štúrovci od neho chceli, aby sa vzdal lásky k žene gay klub ,ale predsa sa oženil; priateľstvo s K. Banšellom – almanach Napred: lyrika + dráma Otčim; vystúpenie novej umeleckej generácie – kritika zo strany štúrovcov, strata publikačných možností .. (časom lepšia situácia)
EŽO VLKOLINSKÝ
-  dedinka Vlkolín; Ežo - mládenec zo zemianskej rodiny, poslušný, pracovitý, hrdý; matka Estera, zarytá zemianka, tvrdá, hrdá, neústupná; strýko Eliáš, zarytý zeman, skúpy, vypočítavý; Žofka Bockovie – krásna dievčina zo sedliackej rodiny
-  po smrti váženého zemana Beňa Vlkolinského sa paňou majetku stala jeho žena Estera a ich jediný syn Ežo, z ktorého vyrástol statný mládenec. Žili v zhode, pretože Ežo ju vždy poslúchal, ako mu na smrtelnej posteli nakázal tato. No keď postavil máj Žofke Bockovie (najväčšia kočka vo Vlkolíne), Estera mu povie, že pokiaľ bude žiť, sedliačku si za ženu nevezme. Ona mu už nevestu vybrala – svoju krstnú Marku Tomašovie, samozrejme zemianku. Ežo sa však nepoddá, ona ho vyhlási za neúctivca, povie, že už nie je jej synom, že celé gazdovstvo je jej a vyženie ho z domu.Ežo nachádza útočisko u stráky Eliáša (Beňovho staršieho brata), ten je boháč, no nemá gazdovstvo komu nechať. Do domu ho príjme z vypočítavosti. Na brata, ktorému neprišiel ani na pohreb, mal celý život ťažké srdce, pretože dostal vzdelanie, zatiaľ čo on musel drieť na gazdovstve už od malička. Pri sporoch o majetok sa bratia úplne rozišli. Navyše sa nenávisť na Eliáša preniesla aj Esteru. Eža víta s otvorenou náručou. Vidí v ňom syna, ktorého nemá. Získa v ňom lacnú pracovnú silu a myslí si, že to bude aj sladká pomsta Estere. Estera čakala, že ju Ežo príde prosiť, vyslala slúžky nech ho hľadajú, a keď jej jedna povedala, že ho zazrela u Eliáša, nechcela tomu veriť a plakala. Ežo sa časom zabýval u strýka a drel od rána do večera, no vždy si našiel čas, aby mohol navštíviť Žofku. Niekedy premýšľal prečo ho matka tak bez príčiny vyhodila z domu, no on sa na ňu nehneval. Jedného dňa sa predsa matka so synom stretla. On išiel z kosenia a Estera oproti nemu z hrabačkami. Mykla s hrabľami, aby jej uhol z cesty a tak aj urobil. Paholci na Esterinom gazdovstve chceli, aby sa vrátil, pretože chlapská ruka je na statku nenahraditeľná. No on pre matku nemohol, ale hospodárstvo strážil z diaľky a paholkom hovoril čo a ako. Ale matka sa to dozvedela a vynadala im. Keď sa Ežo dopočul že chce mama gazdovstvo predať, chcel sa vrátiť, no strýko nedovolil. Po čase Esteru navštívi Zuzana, Eliášova sestra, chudobná vdova s niekoľkými dcérami. Nahnevaná Estera sa rozhodne, že si od nej vyžiada jednu dcéru, ako náhradu za Eža. Zuzanu to spočiatku prekvapuje, ale uvedomuje si, že jej dcéra sa tam bude mať lepšie ako u nej. Žofka sa trápila, že to pre ňu vznikol ten spor medzi matkou a synom, no Ežo ju uistil, že matku to raz prejde. Chystá sa svadba. Estera odmieta účasť na obrade. Keď svadobčania prechádzali popri jej dome, vykukla a nadávala na Eža aj na Žofku, ktorá skoro omdlela. Po obrade sa všetci vybrali najprv do Bockov. Tu sa zabávali, tancovali, jedli. No začnú si tu vymieňať názory strýko Eliáš so starým sedliakom Blažkom, ale so stúpajúcou náladou stoja zrazu proti sebe dva svety: zemania a sedliaci. Keď nadobudol spor hrozivé rozmery a zemania v ňom dokazujú svoju nadradenosť a vynášajú svoje prednosti nad sedliactvom, svoje zásluhy a práva, Ežo sa prejaví ako zásadný odporca feudálnych prežitkov. Hádka o tom, kde budú bývať – nakoniec u Bockov na statku; Medzitým Estera drela a ťažko pracovala na gazdovstve, aby zabudla na trápenie. Roky vzdorovala, nedokázala sa zmieriť so skutočnosťou. Po piatich či šiestich rokoch raz Estera išla z poľa a malý tmavovlasý chlapček jej objal kolená, tak ako kráčala. Vyháňala ho a keď sa dozvedela, že je to Ežov syn Benko, nahnevala sa ešte viac. Nazval ju starou mamou a chcel od nej jablko. Dala mu ich plný klobúk. Potom pri kŕmení jej pomáhal. A tak ľad okolo jej hrdého zemianskeho srdca roztopila až nežnosť jej vnúčatka a rozhodne sa prijať syna i nevestu do domu. Dielo končí definitívnym víťazstvom roľníctva nad zemianstvom. Hviezdoslav tu zobrazil proces splývania zemianstva s ľudom, ako zákonitý jav spoločenského vývinu.
-  "Sme rovní! Áno - zeman - nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví, nezná časy alebo je zatvrdilý, čo je nerozum.".
GÁBOR VLKOLINSKÝ
-  problém zemianstva v 19. storočí; vzdialený príbuzný Eža, tiež zeman, matka ničí rodinu, prepíja majetok; zaľúbil sa do Marky Tomášovej, Estera chcela Marku pre Eža, Marka umiera na TBC ; Gábor nešťastný, manželstvo bez lásky
 
KUKUČÍN
-  Matej Bencúr (Orava), medicína v Prahe, nedarilo sa mu usadiť v SR, odišiel do Južnej Ameriky(lekár), po vojne domov, potom v Chorvátsku; témy: dedinský život, študentský život (Mladé letá), pražské motívy, Chorvátsko a Amerika, história
-  na rozdiel od Vajanského a  Šoltésovej bol presvedčený o duchovnom a hmotnom úpadku zemianstva a o jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa, ale verí v mravný prerod človeka ako jednotlivca
KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE
IDEA: duchovný a hmotný úpadok zemianstva a jeho neschopnosť stať sa vedúcou silou národa
-  nevýrazná dejová línia, dôraz na opis prostredia, charakteristiku hlavných postáv, irónia, situačný a slovný humor
-  Domanický = „ človek, ktorý doma nič nemá“ a Tráva – prispôsobivý „ ako tráva vo vetre“
-  pyšný, ľahkovážny zeman Aduš Domanický, vlastnou vinou nič nemá: žije spolu so svojou ženou v malom domčeku pre sluhov a v druhej izbe žijú slúžka s manželom, ktorých musia platiť ženini rodičia, on nemá z čoho; má veľké plány, stále čaká na smrť bohatého príbuzného – báčika z Ch.; v krčme sa stretne s Ondrejom Trávom: obchodník, ktorý pre zisk klame každého (tvári sa, že ľudí pozná, aby od nich vymámil prachy); Aduš je opitý, Tráva tuší príležitosť fajn kšeftu, ale Aduš ho ofintí a zoberie preddavok za nejestvujúci jačmeň; Tráva prichádza do Domaníc v noci, zaklope na dom, tvári sa, že domácich pozná, dovolia mu prenocovať – ráno je v šoku – povedia mu, že Aduš už mnohých okabátil – ide teda za ním: na statku vidí biedu, špinu; Aduš ho prevádza po svojom „kaštieli“, kecá o  plánoch a o báčikovi, kt. mu zanechá mayland; a  že jačmeň predal.. Trávovi našťastie poradí Adušov sluha Adam – nech si pýta namiesto prachov stromy, kt. mal Aduš veľmi rád – zasadil ich jeho starý otec, pod ktorými boli pochovaný jeho príbuzní – vtedy si Aduš uvedomí, že by neokrádal len živých, ale aj mŕtvych a o týždeň má Ondrej prachy naspäť (po čase báčik umrie a nezanechá mu ani fuka)
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 3.2)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.010