Národné povedomie a obrodenie (Ostne, Štúr, Nehaňte ľud môj)

-  30.-te roky 19. storočia: revolučné hnutie zasahuje už aj Uhorsko: kríza feudalizmu, vzbury, na čele odbojov stredná šľachta a zemania
-  slovenské národné obrodenie spelo k svojmu zavŕšeniu vo veľmi zložitej spoločenskej a politickej situácii: na jednej strane v celej Európe silnela vlna národnooslobodzovacích hnutí, schyľovalo sa k buržoáznym revolúciám, na druhej strane maďarské národné hnutie (na čele s Lajosom Kossuthom), ktoré si robilo nároky na územie Slovenska a hatilo úsilie našich národovcov (maďarský nacionalizmus, silná maďarizácia)
-  pod vplyvom týchto zložitých okolností sa začal rozvíjať v slovenskom národnom hnutí prehĺbenejší program – nové formy a prostriedky národnej aktivity; vrámci nich sa do popredia dostáva obrana národa, právo na rovnoprávnosť – pričom sa autori často opierajú o historické udalosti
-  slovenské národné hnutie teda bojovalo proti národnostnému maďarskému a hospodárskemu rakúskemu útlaku
 
- NÁRODNÉ OBRODENIE
-  proces premeny feudálnej národnosti (stačilo mať spoločné územie) na moderný národ (musí spĺňať 3 základné prvky: spoločný jazyk, územie, kultúra+tradície ako určil nemecký filozof Herder)
-  politický rozmer: premena stavovskej spoločnosti na občiansku
-  ekonomický rozmer: premena feudálnej spoločnosti na kapitalistickú
 
- TYPICKÉ ZNAKY PRE CELÚ STREDNÚ EURÓPU
-  rodí sa nacionalizmus
-  začiatky sebaobdivu a sebaľútosti
-  návrat k tradíciám (prebudenie, uvedomenie koreňov, obrodenie)
 
predchodcovia:
 
· humanizmus
Ján JAKOBEUS
b. SLZY, VZDYCHY A PROSBY SLOVENSKÉHO NÁRODA – národnovlastenecké myšlienky, ktoré signalizujú prebúdzanie slovenského národného povedomia u vtedajšieho meštiactva; personifikovaná postava plačúcej Matky Slovákov nad strašným osudom svojím i svojich detí; úcta k slávnej slovenskej minulosti

· barok
Ján Baltazár MAGIN (barok)
OSTNE ... ALEBO OBRANA - píše o mohutnosti Slovanov, o pôvode ich mena, o ich najstaršom spisovnom jazyku, o starobylosti národa, ich slávnej minulosti, o cyrilometodskej tradícii; poukazuje na úsilie slovanských apoštolov o uplatnenie slovenskej liturgie a zdôrazňuje, že túto výsadu potvrdil aj pápež; obraňuje slovenský jazyk a národ, zdôrazňuje, že Slováci sú rovnoprávnym národom v Uhorsku a majú také isté občianske práva ako Maďari
 
· klasicizmus
ŠAFÁRIK, KOLLÁR, HOLLÝ

PRIEBEH SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO OBRODENIA (1780 – 1848)
- najdôležitejšou úlohou v SNO bola integrácia slovenskej literatúry a kultúry na základe jednotnej národnej myšlienky
= 4 FÁZY
 
1. 1780 – 1820 : tolerančným patentom sa vytvárajú skoro rovnaké podmienky pre obe vierovyznania, cieľom oboch cirkví bol národnouvedomovací proces; prvý raz zaznamenávame aktivitu, ktorá obsiahla všetky spoločenské skupiny: BERNOLÁKOVCI (katolícke duchovenstvo): kodifikácia slovenčiny 1787 (umožňovala osvetu širších vrstiev), založenie Slovenského učeného tovarišstva v TT, 1789 (cieľ: šíriť, pestovať, zušľachťovať spisovný jazyk; malo kultúrny, politický, buditeľský program: na čele Bernolák, organizačná činnosť: Fándly)
* evanjelici: Učená spoločnosť malohontská, Učená spoločnosť banského okolia (kultúrny rozvoj)
 
2. 1820 – 1835 : národnozjednocovacie hnutie; Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej 1834 (zakladatelia bernolákovci, no na čele „češtinár“ Kollár; almanach Zora – práce v bernolákovčine i češtine); na čele nár.zj. úsilia Ján Hollý a Martin Hamuljak; kontra stúpenci biblickej češtiny – Ján Kollár a P.J. Šafárik
 
3. 1835 – 1843 : hnutie ŠTÚROVCOV
= štúrovská generácia: Štúr, Hodža, Hurban, Chalupka, Kráľ, Botto, Palárik, Sládkovič – b. NEHAŇTE ĽUD MôJ – chcel ňou posilniť národné povedomie
-  v Európe hnutie Mladá Európa – na Slovensku Mladé Slovensko, centrum lýceum v BA - Katedra reči a literatúry česko – slovenskej
-  1828 Spoločnosť česko – slovenská (zakladatelia Štúr, Chalupka) – pôvodne samovzdelávací študijný spolok, po príchode Štúra cieľ vychovávať národovcov a bojovníkov za slobodu – nielen jazykové požiadavky ako v 1. a 2. fáze, ale pribudli aj politické a sociálne
-  navštevovali historické miesta: vzbudzovanie národnej hrdosti: 24.4.1836 vychádzka na Devín: prijali symbolické slovanské mená (Štúr – Velislav, Hurban – Miloslav) a zaprisahali sa, že budú verní slovenskému národu
-  uhorská vláda zakázala hnutia mládeže, študijné spoločnosti – aj Spoločnosť Č-S 1837, preto založili tajný, radikálny, revolučne orientovaný spolok Vzájomnosť (prepojený na ďalšie spolky) – CIELE: boj za zrušenie poddanstva, šľachtických výsad a snaha o rovnoprávnosť ľudí
-  Slovenský prestolný prosbopis (jún 1842) – ten predostreli cisárovi; žiadali, aby zabránil pomaďarčovaniu Slovákov; uhorská vláda začala vyšetrovanie – Štúr pozbavený miesta na Katedre, jeho najoddanejší žiaci odišli na protest do Levoče
 
4. 1843 – 1848 : 2 medzníky: KODIFIKÁCIA SLOVENČINY 1843 – Hlboké:  Š+H+H (osobitná otázka), REVOLÚCIA