Ľudová slovesnosť a jej vplyv na literatúru

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: maturantkaa
Typ práce: Maturita
Dátum: 09.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 862 slov
Počet zobrazení: 18 445
Tlačení: 1 004
Uložení: 945
úvod
-  ústna ľudová slovesnosť vznikala od najstarších čias, šírila sa ústnym podaním a jej autori sú neznámi
-  do ľudovej kultúry patrí aj hudba, tanec, architektúra, výtvarníctvo
-  ľudová slovesnosť alebo aj folklór, sú prejavmi hmotnej i duchovnej kultúry národa, ľudu
-  termín „folklór“ vznikol v 19. storočí v Anglicku a spočiatku sa používal na pomenovanie ľudovej múdrosti, teda všetkého, čo človek vie; neskôr sa zúžil na pom. prejavov hmotnej a duchovnej kultúry
-  veda, ktorá sa zaoberá folklórom sa nazýva folkloristika, tiež národopis/etnografia
-  do ľudovej slovesnosti patria lyrické, epické i dramatické, prozaické i veršované útvary
-  má svoj pôvod ešte v predtriednej spoločnosti; ľudia spoznali význam a silu slova v bežnom živote – odovzdávali si skúsenosti; bola spojená s rôznymi magickými obradmi (zaklínania, zariekania), pomocou ktorých chceli ľudia odvrátiť pohromy, choroby (vytvoril sa kalendárny obradný cyklus)
-  pod vplyvom kresťanstva tento druh folklóru zanikal a nahradil ho kalendárny obradový folklór (piesne), dramatické prejavy (koledy s betlehemom) a rodinný folklór (svadobné, pohrebné piesne)
-  vlastnosťou ľudovej slovesnosti je jej ústny charakter ( kňazi, igríci); tým je pre ňu príznačná veľká variabilita; dielo vzniklo v kolektíve a kolektív dielo aj dotvára
-  improvizácia - je nositeľom inovačných tendencií v interpretačnom procese, najmä v ľudovom rozprávaní
 
druhy a žánre
LYRIKA
-  najrozšírenejšia: city, myšlienky, každodenný život, spätá s melódiu, nápevom =  PIESNE
-  mnohé básnické prostriedky, symboly, na začiatku strofy motív z konca predchádzajúcej
obradné – pri obradných zvyklostiach; staré: predkresťanský pôvod; niektoré vtipné; (pohrebné spievali len ženy)
ľúbostné – vysoká umelecká úroveň: hlboké city – radostné i smutné
pracovné/trávnice, valašské, pastierske – pomáhali ľudu vkladať sa do  práce;ťahavé melódie (Sadaj slnko, sadaj)
historické (urč. udalosť), rodinné (každodenný život - skúsenosti) , uspávanky (na vyjadrenie citu a uspatie bába)
- mladšie druhy:
zbojnícke – silné epické prvky: pocity ačiny hôrnych chlapocov, problém nespravodlivosti
regrútske, vojenské – 16. a 17. storočie; pocity násilne zverbovaných, život v kasárňach, výcvik, boj, smrť, návrat domov: viažu sa najmä s lapačkami, verbovačkami;  protiturecké (zväčša epické)
 
EPIKA
veršovaná
piesne - väčšina zbojníckych, regrútskych, vojenských a protitureckých
ľudová balada – lyrickoepický žáner: tragický príbeh, dej má rýchly spád, bez odbočení (Išli hudci horou)
neveršovaná
báje – vysvetľovali prírodné javy a rozprávali o nadprirodzených bytostiach (báje o vzniku sveta, o vílach ..); aj zvieracie báje - alegorický charakter, obsahovali prvky spoločenskej satiry; typy vlastností, napr. prefíkaná líška
rozprávky – delia sa na čarodejné, zvieracie (ako báje), realistické
* realistické – témy z bežného života, hrdina prostý človek, víťazí nad zlom pomocou čarovných predmetov
* čarovné - reálne i fantastické bytosti (škriatkovia, víly), boj dobra so zlom a víťazstvo dobra so zlom a víťazstvo dobra, ktoré často predstavovali hrdinovia neurodzeného pôvodu; obsahovali tiež magické čísla 3, 7, 12;
ustálený počet postáv: väčšinou5: hrdina, pomocník, darca, nepriateľ, nevesta: hrdina sa vyberie do sveta s cieľom odstrániť nedostatok (choroba, hlad, škoda), vlastnými silami nie je schopný vykonať tento čin: stretáva pomocníka, ktorý mu poradí a darcu, od ktorého získava čarovný predmet; pomocou neho premôže nepriateľa a získa sľúbenú odmenu = nevestu, pol kráľovstva; súčasne odstráni nedostatok; niektoré časti, postavy môžu chýbať/ plniť viacero funkcií – často sa vyskytuje škodca = falošný hrdina
- opakovanie, gradácia, čarovné formuly, ustálené začiatočné a koncové výrazy (Kde bolo..), prirovnania
ľudové povesti = historické rozprávky; viažu sa k historickej osobnosti/pevnosti; často o pokladoch
- kratšie prozaické útvary
príslovia – výpovede, ktoré vyjadrujú ľudovú múdrosť, skúsenosť, mravné zásady;  (Kto druhému jamu kope ..)
pranostiky – výraz dlhoročnej ľudovej skúsenosti z pozorovania prírody (Katarína na ľade, Vianoce na blate)
porekadlá – svojou formou blízke prísloviam, ale nejde o ľudovú múdrosť, ale rečové zvraty (My o koze..)
hádanky – inotajne pomenúva predmet/jav pomocou iného P/J na základe vnútorných/vonkajších súvislostí
vyčítanky a rečňovanky – využívali sa ako súčasť detských hier; od piesní sa odlišujú rytmickým prednesom
 
DRÁMA
ľudové divadlo – (menej prejavov ako lyrika, epika) – zlomky dramatických výstupov v ľudových obradoch: herci s naučenými úlohami a kostýmami; bábkové hry, biblické príbehy (mnohé čechizmy)
 
vplyv
-  už v období humanizmu a renesancie ovplyvňovala ĽS umelú literatúru, najmä formou
-  v období baroka boli v dielach použité anekdoty, príslovia a porekadlá
-  v období klasicizmu siahali mnohí autori po dielach slovenskej ľudovej slovesnosti, napr. Šafárik začal svoju tvorbu, keď v roku 1824 vydal spolu s Kollárom a Benediktim zbierku ľudových piesní Písně světské lidu slovenského v Uhřích
-  k vzniku samostatnej slovenskej literatúry prispel aj Kollár, zbieraním a vydávaním ľudových piesní, ktoré v roku 1834 – 1835 vyšli pod názvom  Národnie spievanky čili písně světské Slowáků v Uhrách
-  záujem romantikov o ľudovú slovesnosť: svojím odbojným obsahom, citom, piesňovým rytmom a bohatou obraznosťou ovplyvnila najmä poéziu: v období romantizmu, ktorý mal  národnooslobodzovací charakter, sa autori opierali o ľudovú slovesnosť, ktorá bola dôležitá pri uzákonení spisovnej slovenčiny; útvary lyriky sa ponášajú na ľudovú pieseň a balady; spolu s jazykom ľudovej piesne preberali štúrovci aj veršovanú stavbu, trópy a námety ľudovej slovesnosti
-  zberom folklóru sa zaoberal Samo Chalupka, čo sa odrazilo v básňach, ponáškach na ľudové piesne; spracoval aj jánošíkovskú tematiku
-  zdrojom baladiky Janka Kráľa bola tiež jeho zberateľská činnosť (Zverbovaný)
-  Kalinčiak vo svojom diele reštavrácia používa porekadlá a  príslovia
-  predstavitelia moderny taktiež používali prvky ľudovej slovesnosti a taktiež aj jej formu
 
* zberatelia ľudovej slovesnosti
Kollár, Francisci, Dobšinský (Prostonárodné povesti slovenské), Štúr (O národných piesňach a povestiach plemien slovenských), Medvecký, Melicherčík, Polívka

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu