Ľudová slovesnosť a jej vplyv na literatúru
úvod
- ústna ľudová slovesnosť vznikala od najstarších čias, šírila sa ústnym podaním a jej autori sú
neznámi
- do ľudovej kultúry patrí aj hudba, tanec, architektúra, výtvarníctvo
- ľudová slovesnosť alebo aj folklór, sú
prejavmi hmotnej i duchovnej kultúry národa, ľudu
- termín „folklór“ vznikol v 19. storočí v Anglicku a spočiatku sa používal na
pomenovanie ľudovej múdrosti, teda všetkého, čo človek vie; neskôr sa zúžil na pom. prejavov hmotnej a duchovnej kultúry
- veda,
ktorá sa zaoberá folklórom sa nazýva folkloristika, tiež národopis/etnografia
- do ľudovej slovesnosti patria lyrické, epické i
dramatické, prozaické i veršované útvary
- má svoj pôvod ešte v predtriednej spoločnosti; ľudia spoznali význam a silu slova v
bežnom živote – odovzdávali si skúsenosti; bola spojená s rôznymi magickými obradmi (zaklínania, zariekania), pomocou ktorých chceli ľudia
odvrátiť pohromy, choroby (vytvoril sa kalendárny obradný cyklus)
- pod vplyvom kresťanstva tento druh folklóru zanikal a nahradil ho
kalendárny obradový folklór (piesne), dramatické prejavy (koledy s betlehemom) a rodinný folklór (svadobné, pohrebné piesne)
-
vlastnosťou ľudovej slovesnosti je jej ústny charakter ( kňazi, igríci); tým je pre ňu príznačná veľká variabilita; dielo vzniklo v
kolektíve a kolektív dielo aj dotvára
- improvizácia - je nositeľom inovačných tendencií v interpretačnom procese, najmä v ľudovom
rozprávaní
druhy a žánre
LYRIKA
- najrozšírenejšia:
city, myšlienky, každodenný život, spätá s melódiu, nápevom = PIESNE
- mnohé básnické prostriedky, symboly, na začiatku strofy
motív z konca predchádzajúcej
obradné – pri obradných zvyklostiach; staré: predkresťanský pôvod; niektoré vtipné; (pohrebné
spievali len ženy)
ľúbostné – vysoká umelecká úroveň: hlboké city – radostné i smutné
pracovné/trávnice, valašské,
pastierske – pomáhali ľudu vkladať sa do práce;ťahavé melódie (Sadaj slnko, sadaj)
historické (urč. udalosť), rodinné
(každodenný život - skúsenosti) , uspávanky (na vyjadrenie citu a uspatie bába)
- mladšie druhy:
zbojnícke – silné epické
prvky: pocity ačiny hôrnych chlapocov, problém nespravodlivosti
regrútske, vojenské – 16. a 17. storočie; pocity násilne zverbovaných,
život v kasárňach, výcvik, boj, smrť, návrat domov: viažu sa najmä s lapačkami, verbovačkami; protiturecké (zväčša epické)
EPIKA
veršovaná
piesne - väčšina zbojníckych, regrútskych, vojenských
a protitureckých
ľudová balada – lyrickoepický žáner: tragický príbeh, dej má rýchly spád, bez odbočení (Išli hudci horou)
neveršovaná
báje – vysvetľovali prírodné javy a rozprávali o nadprirodzených bytostiach (báje o vzniku sveta, o vílach
..); aj zvieracie báje - alegorický charakter, obsahovali prvky spoločenskej satiry; typy vlastností, napr. prefíkaná líška
rozprávky
– delia sa na čarodejné, zvieracie (ako báje), realistické
* realistické – témy z bežného života, hrdina prostý
človek, víťazí nad zlom pomocou čarovných predmetov
* čarovné - reálne i fantastické bytosti (škriatkovia, víly),
boj dobra so zlom a víťazstvo dobra so zlom a víťazstvo dobra, ktoré často predstavovali hrdinovia neurodzeného pôvodu; obsahovali tiež
magické čísla 3, 7, 12;
ustálený počet postáv: väčšinou5: hrdina, pomocník, darca, nepriateľ, nevesta: hrdina sa vyberie do sveta
s cieľom odstrániť nedostatok (choroba, hlad, škoda), vlastnými silami nie je schopný vykonať tento čin: stretáva pomocníka, ktorý mu
poradí a darcu, od ktorého získava čarovný predmet; pomocou neho premôže nepriateľa a získa sľúbenú odmenu = nevestu, pol kráľovstva;
súčasne odstráni nedostatok; niektoré časti, postavy môžu chýbať/ plniť viacero funkcií – často sa vyskytuje škodca = falošný
hrdina
- opakovanie, gradácia, čarovné formuly, ustálené začiatočné a koncové výrazy (Kde bolo..), prirovnania
ľudové povesti
= historické rozprávky; viažu sa k historickej osobnosti/pevnosti; často o pokladoch
- kratšie prozaické útvary
príslovia – výpovede, ktoré vyjadrujú ľudovú múdrosť, skúsenosť, mravné zásady; (Kto druhému jamu kope ..)
pranostiky –
výraz dlhoročnej ľudovej skúsenosti z pozorovania prírody (Katarína na ľade, Vianoce na blate)
porekadlá – svojou formou blízke
prísloviam, ale nejde o ľudovú múdrosť, ale rečové zvraty (My o koze..)
hádanky – inotajne pomenúva predmet/jav pomocou iného P/J
na základe vnútorných/vonkajších súvislostí
vyčítanky a rečňovanky – využívali sa ako súčasť detských hier; od piesní sa
odlišujú rytmickým prednesom
DRÁMA
ľudové divadlo – (menej prejavov ako lyrika, epika)
– zlomky dramatických výstupov v ľudových obradoch: herci s naučenými úlohami a kostýmami; bábkové hry, biblické príbehy (mnohé
čechizmy)
vplyv
- už v období humanizmu a renesancie ovplyvňovala ĽS umelú
literatúru, najmä formou
- v období baroka boli v dielach použité anekdoty, príslovia a porekadlá
- v období klasicizmu
siahali mnohí autori po dielach slovenskej ľudovej slovesnosti, napr. Šafárik začal svoju tvorbu, keď v roku 1824 vydal spolu s Kollárom a
Benediktim zbierku ľudových piesní Písně světské lidu slovenského v Uhřích
- k vzniku samostatnej slovenskej literatúry prispel aj
Kollár, zbieraním a vydávaním ľudových piesní, ktoré v roku 1834 – 1835 vyšli pod názvom Národnie spievanky čili písně světské
Slowáků v Uhrách
- záujem romantikov o ľudovú slovesnosť: svojím odbojným obsahom, citom, piesňovým rytmom a bohatou obraznosťou
ovplyvnila najmä poéziu: v období romantizmu, ktorý mal národnooslobodzovací charakter, sa autori opierali o ľudovú slovesnosť, ktorá bola
dôležitá pri uzákonení spisovnej slovenčiny; útvary lyriky sa ponášajú na ľudovú pieseň a balady; spolu s jazykom ľudovej piesne
preberali štúrovci aj veršovanú stavbu, trópy a námety ľudovej slovesnosti
- zberom folklóru sa zaoberal Samo Chalupka, čo sa
odrazilo v básňach, ponáškach na ľudové piesne; spracoval aj jánošíkovskú tematiku
- zdrojom baladiky Janka Kráľa bola tiež jeho
zberateľská činnosť (Zverbovaný)
- Kalinčiak vo svojom diele reštavrácia používa porekadlá a príslovia
- predstavitelia
moderny taktiež používali prvky ľudovej slovesnosti a taktiež aj jej formu
* zberatelia ľudovej slovesnosti
Kollár, Francisci, Dobšinský (Prostonárodné povesti slovenské), Štúr (O
národných piesňach a povestiach plemien slovenských), Medvecký, Melicherčík, Polívka
Zones.sk – Zóny pre každého študenta